II. ÚS 153/2015

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť , a trovy konania v sume 540,29 € (slovom päťstoštyridsať eur a dvadsaťdeväť centov) na účet ich právnej zástupkyne Advokátska kancelária AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Daniely Komorovej, Kukučínova 20, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Henriety Čabanovej, M. Rázusa 35, Lučenec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. PLs. ÚS 3/2015 z 8. apríla 2015 boli veci vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015 a sp. zn. III. ÚS 95/2015 spojené na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 153/2015.

II.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov 1 až 3 a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1 v pozícii navrhovateľa (resp. veriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka, obchodnej spoločnosti Kúpele Brusno, a. s., Kúpeľná 1/2, Brusno.

Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 71/2014 z 11. apríla 2014 a právoplatnosť nadobudlo 12. apríla 2014.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil , .

Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2014 z 13. mája 2014 a právoplatnosť nadobudlo 14. mája 2014.

... po predchádzajúcej spolupráci Dlžníka, správcu a členov veriteľského výboru bol dňa 04. 09. 2014 veriteľskému výboru predložený na schválenie reštrukturalizačný plán Dlžníka, ktorý bol vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov Dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii... Na druhom zasadnutí veriteľského výboru, ktoré sa uskutočnilo dňa 17. 09. 2014, veriteľský výbor reštrukturalizačný plán zo dňa 04. 09. 2014 prijal a predseda veriteľského výboru požiadal reštrukturalizačného správcu, aby zvolal schvaľovaciu schôdzu veriteľov v zmysle ustanovenia § 146 ZKR. Dňa 07. 10. 2014 sa v sídle Dlžníka uskutočnila schvaľovacia schôdza veriteľov, na ktorej bol reštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý vo všetkých skupinách, keď za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovalo celkovo 9 veriteľov oprávnených na schvaľovacej schôdzi hlasovať s celkovým počtom hlasov 97,22 % a proti boli len 4 veritelia s celkovým počtom hlasov 2,78 %. Následne bol dňa 08. 10. 2014 podaný na Okresný súd Banská Bystrica predkladateľom plánu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom v súlade s ustanovením § 151 ZKR. Napadnutým uznesením zo dňa 10. 10. 2014 však Okresný súd Banská Bystrica v nadväznosti na podnet veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava... z dôvodu veriteľom tvrdeného údajného závažného porušenia povinností správcom reštrukturalizáciu Dlžníka zastavil, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz. Okrem podnetu uvedeného veriteľa počas reštrukturalizácie dlžníka nedošlo zo strany žiadneho iného veriteľa k namietnutiu postupu správcu alebo k spochybneniu postupu správcu v rámci reštrukturalizácie dlžníka.“.

Vzhľadom na jednu zo základných zásad reštrukturalizácie, ktorou je uspokojenie veriteľov vo vyššej miere, ako by to bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, sťažovatelia 1 až 3 vo svojej argumentácii zdôraznili nutnosť posudzovať porušenie povinnosti správcu v rámci reštrukturalizácie „s prihliadnutím na spoločný záujem veriteľov pri kolektívnom uspokojení veriteľov“. Podľa sťažovateľov 1 až 3 spôsob, akým okresný súd rozhodol, keď zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi a vyhlásil konkurz na jeho majetok, je v rozpore s princípom proporcionality, keďže v dôsledku podľa nich domnelého porušenia povinností správcu okresný súd inicioval konanie, ktoré nemožno zvrátiť riadnym opravným prostriedkom a ani preskúmať iným spôsobom a ktorého dôsledkom je vyhlásenie likvidačného konkurzu na majetok dlžníka. V tejto súvislosti sťažovatelia 1 až 3 poukazujú na tú skutočnosť, že „už počas reštrukturalizácie došlo k prijatiu opatrení, ktoré optimalizovali podnikateľskú činnosť Dlžníka a nastavili jeho príjmy na úspešné budúce plnenie reštrukturalizačného plánu. Taktiež už pri príprave reštrukturalizačného plánu došlo k podrobnému zhodnoteniu súčasnej ako aj budúcej podnikateľskej činnosti Dlžníka za účelom zabezpečiť čo najvyššie možné uspokojenie pre všetkých veriteľov, ktorí si v reštrukturalizácii uplatnili svoje pohľadávky prihláškou. Z uvedených skutočností vyplýva, že neboli splnené predpoklady pre vyhlásenie konkurzu zo strany Súdu... Spoločný záujem veriteľov, ktorým je dosiahnutie vyššieho uspokojenia, ako by tomu bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka, bol nepochybne vyjadrený prostredníctvom hlasovania na schvaľovacej schôdzi veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 07. 10. 2014, keď za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovalo 97,22 % veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať. S ohľadom na výšku a celkový pomer hlasov hlasujúcich veriteľov je možné jednoznačne konštatovať, že spoločným záujmom zabezpečených ako aj nezabezpečených veriteľov je uspokojenie ich prihlásených pohľadávok spôsobom a vo výške stanovenej reštrukturalizačným plánom dlžníka.“.

Sťažovatelia 1 až 3 vyslovujú názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu „nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme... Súd sa nedostatočne zaoberal nasledovným okruhom otázok: 1/ Zvláštny charakter pohľadávok... 2/ Rozdielny prístup správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie... 3/ Zhoda dátumu osvedčenia podpisov na zmluvách o pôžičke a dátumu vypracovania reštrukturalizačného posudku... 4/ Údajné pochybenie Správcu pri vedení schôdze veriteľov a spriaznenosť...

5/ Uplatnenie pohľadávky veriteľa KB servis automobilov s. r. o. ... 6/ Námietka zaujatosti sudcu, jej späťvzatie a doplnenie podaní... 7/ Uspokojenie podriadených pohľadávok... 8/ Súhlas dozornej rady... 9/ Rozhodovanie o veci, o ktorej sa vedie konanie u iného zákonného sudcu... 10/ WORLD PHARM s. r. o. – príprava na podnikanie... 11/ Individuálny vs. kolektívny záujem, Uznesenie Najvyššieho súdu SR Obdo 7/2012...“.

V závere svojej argumentácie sťažovatelia 1 až 3 konštatujú, že „Súd v Uznesení absolútne nezohľadnil akékoľvek vyjadrenie Správcu, a závery uvedené v odôvodnení Uznesenia tak postrádajú akékoľvek logické súvislosti a nezodpovedajú dôkazom a vyjadreniam, ktoré zo strany účastníkov boli v konaní vykonané. Uznesenie je tak nepreskúmateľné, arbitrárne a nekonzistentné. Uvedeným uznesením tak došlo k porušeniu základných práv Sťažovateľov, nakoľko nebola dodržaná rovnosť účastníkov a Uznesenie neprimeraným spôsobom v rozpore so zásadou proporcionality zasahuje do základných práv účastníkov reštrukturalizačného konania.“.

Sťažovateľka 4 je reštrukturalizačnou správkyňou dlžníka, ktorá bola ustanovená do tejto funkcie uznesením okresného súdu sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 (označeným uznesením bola povolená reštrukturalizácia dlžníka). Aj sťažovateľka 4 neprípustný zásah do svojich ústavou a dohovorom garantovaných práv odôvodňuje v zásade identicky ako ostatní sťažovatelia, rovnaký je aj petit jej sťažnosti.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom vyžiadaného súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sme toho názoru, že postúpením týchto pohľadávok, z existencie ktorých odvodili sťažovatelia II/ a III/ porušenie svojich práv, došlo k zániku ich aktívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom, a preto namietame aktívnu legitimáciu sťažovateľov II/ a III/ v konaní pred ústavným súdom.

. . Zastávame názor, že pokiaľ Zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi v reštrukturalizačnom konaní nepriznáva postavenie účastníka konania, potom napadnutým uznesením tunajšieho súdu objektívne nemohlo dôjsť k zásahu do ústavných práv a základných práv a slobôd sťažovateľky IV/.

sťažovateľov, absencia zhodnotenia vzťahu spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. s dlžníkom ako spriaznených osôb, z ktorého vznikol nárok veriteľov uplatnených v reštrukturalizačnom konaní vo výške 10 269 160,94 Eur, pričom takýto postup správkyne vyhodnotil konajúci súd ako konanie s nerovnakým prístupom v rozpore so základnou povinnosťou správkyne konať s odbornou starostlivosťou. Ďalším z dôvodov rozhodnutia súdu o konverzii reštrukturalizácie na konkurz dlžníka, bolo nepreukázanie schválenia právnych úkonov reštrukturalizačným správcom v prospech dlžníka, vo vzťahu k vydanej zmenke dlžníka v prospech spoločnosti BPT LEASING a. s. v hodnote 250 000, Eur a odsúhlasenie zvýšenia základného imania v dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o. v hodnote 65 000,

Podľa napadnutého uznesenia uvedená správkyňa dlžníka vykonávala funkciu reštrukturalizačnej správkyne dlžníka (Kúpele Brusno a. s.). V konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. 2 R/10/2013 bola dňom 06. 12. 2013 povolená reštrukturalizácia dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., v ktorom reštrukturalizačnom konaní bola ustanovená za správkyňu tohto dlžníka, pričom dňa 05. 06. 2014 bol na majetok vyššie uvedeného dlžníka vyhlásený konkurz, a teda ku dňu 14. 05. 2014, kedy došlo k povoleniu reštrukturalizácie dlžníka Kúpele Brusno a. s., bola súčasne správkyňou veriteľa tohto dlžníka. Keďže podľa záverov súdu v napadnutom uznesení bola súčasne správkyňou veriteľa dlžníka Kúpele Brusno a. s., a to dlžníka KB Servis automobilov s. r. o., musela vedieť o pohľadávke tohto veriteľa dlžníka (KB Servis automobilov s. r. o.), voči dlžníkovi Kúpele Brusno a. s., čo podľa odôvodnenia uznesenia znamená jej vylúčenie z výkonu správcovskej činnosti pre rozpor spoločných záujmov veriteľov v uvedených reštrukturalizačných konaniach.

. . K jednotlivým dôvodom ústavnej sťažnosti udávame nasledovné: 1/ Sťažovatelia v časti III. sťažnosti napádajú poučenie napadnutého uznesenia o neprípustnosti odvolania, ktoré je v rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 až 48 Ústavy SR.

poriadku. Na rozdiel od zásad uvedených v Občianskom súdnom poriadku, v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 ZOKR odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ak to tento zákon ustanovuje. Keďže v zmysle ustanovenia § 131 ZOKR zákon neupravuje odvolanie voči rozhodnutiu súdu pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz, nie je podľa názoru súdu možné aplikovať opačnú zásadu prípustnosti odvolania upravenú v § 201 O. s. p. V konkrétnej veci si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že proti napadnutému uzneseniu sp. zn. 1R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014 bolo podané odvolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 43Cokr/39/2014 zo dňa 13. 11. 2014, vychádzajúcim práve z uvedeného princípu. Vo vzťahu k názoru na prípustnosť alebo neprípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie, odkazujeme v danom prípade na článok Doc.

Zastávame názor, že úprava insolvenčného zákona nepripúšťajúca odvolanie voči rozhodnutiu o konverzii reštrukturalizačného konania na konkurz nie je náhodná, svojvoľná alebo neúplná, ale naopak vychádza práve z požiadavky zákonodarcu na právnu istotu pri konverzii reštrukturalizácie na konkurz, vzhľadom na rozsiahle účinky vyvolávajúce a spojené s týmto

Keďže napadnutým uznesením v časti poučenia tunajší súd rešpektoval znenie textu právnej normy, sme toho názoru, že nemohlo týmto postupom dôjsť k porušeniu práv sťažovateľov. 2/ . . . Pokiaľ sťažovatelia zdôrazňujú prijatie plánu 97,22 % veriteľov oprávnených hlasovať na schôdzi veriteľov, práve túto skutočnosť, teda zloženie veriteľského výboru a oprávnenosť hlasovania pri prijatí plánu posudzoval súd v napadnutom uznesení a dospel k záveru, že práve z dôvodu nerovnakého prístupu reštrukturalizačnej správkyne (voči podnetom na popieranie pohľadávok jednotlivými veriteľmi), nezaoberaním sa a absenciou podrobného skúmania platnosti a odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka vo vzťahu k spriaznenej osobe, považoval konajúci súd tieto okolnosti za porušenie základných povinností reštrukturalizačnej správkyne pri výkone jej funkcie.

Takéto tvrdenie sťažovateľov je priamo v rozpore so zákonnou úpravou v zmysle § 124 ods. 1 ZOKR v zmysle ktorej ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí jej spornosť (čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia a poradia zabezpečovacieho práva), je povinný prihlásenú pohľadávku poprieť (pričom správca prihliada aj na vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie).

. . a na základe podnetu veriteľa SRBZ a. s. na popretie pohľadávok (okrem iného aj sťažovateľov), poukazujúc na vznik ich pohľadávok voči dlžníkovi na základe právneho vzťahu dlžníka a spriaznenej osoby, bolo povinnosťou správkyne s odbornou starostlivosťou posudzovať uvedené vzťahy a vyhodnotiť ich, k čomu podľa napadnutého uznesenia nedošlo. Naopak, výsledkom postupu bol nerovnaký prístup k podnetom jednotlivých veriteľov na popieranie pohľadávok. Aj samotná zákonná úprava sprísňuje podmienky uspokojenia a práva spriaznených osôb s dlžníkom, a preto bolo povinnosťou správkyne tak, ako je to konštatované aj v napadnutom rozhodnutí, dôsledne a s odbornou starostlivosťou sa zaoberať aj podnetom na popretie pohľadávok sťažovateľov I/ až III/.

. . 3/ . . . Hoci nie je úlohou tohto vyjadrenia posudzovať obsah reštrukturalizačného plánu, dovoľujeme si len upozorniť na samotné tvrdenie sťažovateľov v ústavnej sťažnosti, že v prípade konkurzu by bol uspokojený len veriteľ SRBZ a. s., a to v rozsahu 67,05 % a ostatní veritelia by uspokojení neboli, čo vyvoláva otázky o udržateľnosti navrhovaného reštrukturalizačného plánu navyše, pokiaľ v prípade zistenia pohľadávok tohto veriteľa mali byť jeho pohľadávky uhradené v lehote 157 mesiacov (viac ako 13 rokov), zabezpečená pohľadávka sťažovateľa I/ v lehote 48 mesiacov a ostatné pohľadávky v lehote 84 mesiacov. 4/ Čo je však podstatné pre vyjadrenie k ústavnej sťažnosti, je tvrdenie sťažovateľov o uprednostnení individuálneho záujmu SRBZ a. s. pred záujmami všetkých veriteľov.

Naopak tento veriteľ poukazoval na pochybnosti a dával podnet na popretie pohľadávok iných veriteľov. Je potrebné uviesť, že súd v napadnutom uznesení nevyhovel podnetu veriteľa SRBZ a. s., ale z dôvodov ním uvádzaných dospel k záveru o porušení povinnosti správcu pri nerovnakom prístupe k podnetom na popieranie pohľadávok, čo spôsobilo zmenu zloženia veriteľského výboru ako aj znemožnenie hlasovacích práv popretím pohľadávky SRBZ a. s. a naopak, nepopretím pohľadávok vzniknutých na základe vzťahov dlžníka so spriaznenou osobou, týmto umožnené hlasovacie práva boli. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že nie samotné umožnenie alebo neumožnenie výkonu hlasovacích práv v dôsledku popretia alebo nepopretia pohľadávok viedli súd k rozhodnutiu o konverzii reštrukturalizácie konania na konkurz, ale nerovnaký prístup správkyne k vyhodnoteniu podnetov na popretie pohľadávok, napriek tomu, že boli oznámené skutočnosti spochybňujúce tieto nároky, resp. vedúce k možnej neplatnosti týchto právnych úkonov, ktoré správkyňa v prípade postupu s odbornou starostlivosťou mala posúdiť tak, že

s odbornou starostlivosťou. . . Uvedeným rozhodnutím nedošlo k uprednostneniu jedného z veriteľov, ale dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bolo porušenie práv správkyne pri posudzovaní nárokov jednotlivých veriteľov. . . 5/ V bode VI. bod 1 sa zaoberajú sťažovatelia „zvláštnym charakterom pohľadávok“. V tejto časti sťažovatelia namietajú napadnuté rozhodnutie súdu, v ktorom posúdil pohľadávky sťažovateľov vzniknuté na základe vzťahu dlžníka so spriaznenou osobou BIC Trade s. r. o. ako spochybnené, pričom podľa sťažovateľov takýto záver nie je založený na pravde, poškodzuje ich práva, pričom od správcu nie je spravodlivé požadovať aby spochybňoval pohľadávky nepochybne vyplývajúce z dokladov predložených veriteľmi a dlžníkom. S takýmito závermi opätovne nemožno súhlasiť s odkazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia. V napadnutom uznesení dostatočne jasne, zrozumiteľne a podrobne súd zdôvodnil svoje pochybnosti o pohľadávkach vzniknutých medzi dlžníkom a spriaznenou osobou (hotovostné vyplatenie vo vysokých sumách prostredníctvom pokladničných

veriteľom a dlžníkom aj napriek tomu, že má vedomosť o podnete iného veriteľa, ktoré spochybňuje pravosť prihlásených pohľadávok iných veriteľov, je podľa názoru súdu formalistickým prístupom a zbavovaním sa povinnosti správcu pri výkone jeho činnosti. 6/ K tvrdeniu sťažovateľov pod bodom VI. bod 2 k rozdielnemu prístupu správkyne pri vyhodnotení podnetov na popretie pohľadávok udávame nasledovné.

. . Pokiaľ namietajú sťažovatelia, že súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a oprávnenosťou posudzovania nároku veriteľov, pričom takýto postup podľa sťažovateľov nie je prípustný, a v takomto postupe videli porušenie zásady nemožnosti odňatia zákonného sudcu, s takýmto zdôvodnením nesúhlasíme. Je predsa možnosťou, a v určitých prípadoch dokonca povinnosťou, aby sa súd zaoberal prejudiciálne otázkou platnosti, neplatnosti alebo inými účinkami právnych úkonov, pokiaľ takéto prejudiciálne rozhodnutie je nevyhnuté na prijatie záveru súdu v záväznej výrokovej časti svojho rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade, pokiaľ sa súd zaoberal povahou pohľadávok jednotlivých veriteľov, nebolo o týchto pohľadávkach v napadnutom rozhodnutí záväzne rozhodnuté, čo sa týka ich oprávnenosti alebo neoprávnenosti, ale právne posúdenie súdom uvedených pohľadávok v rámci prejudiciálneho posúdenia bolo nevyhnutným predpokladom pre úvahu a postup súdu, ktorým konštatoval porušenie povinnosti správcu pri vykonávaní jeho činnosti. Tvrdíme preto, že takýmto prejudiciálnym

9/ K námietkam ohľadne posúdenia spriaznenosti medzi dlžníkom a spoločnosti KB Servis automobilov s. r. o. sa nevyjadrujeme, pretože sa nejednalo o podstatný dôvod prijatia napadnutého rozhodnutia.

11/ K tvrdeniam ohľadne námietky zaujatosti zákonného sudcu sa nevyjadrujeme, pretože ich považujeme za irelevantné, nakoľko uplatnenie námietky zaujatosti a jej späťvzatie je dispozičným úkonom účastníka reštrukturalizačného konania. 12/ Takisto vyjadrenie sa k uspokojovaniu oboch podriadených pohľadávok uvedených v sťažnosti sťažovateľov považujeme vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti za irelevantný. 13/ Sťažovatelia ďalej v sťažnosti v bode VI. bod 8/ namietali nesprávne právne posúdenie napadnutého uznesenia v časti platnosti ručiteľského záväzku dlžníka k pohľadávke jeho spriaznenej osoby v zmysle ustanovenia § 196a Obchod. zák. S týmto právnym názorom sťažovateľov sa nestotožňujeme. Sťažovatelia tvrdia, že súhlas dozornej rady dlžníka... s uzavretím ručiteľského záväzku za záväzok spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o. jednak nebol nutný, a pokiaľ aj bol nutný, bol udelený tým, že dozorná rada dlžníka schválila jeho účtovnú závierku. Pokiaľ sťažovatelia tvrdia, že v odsúhlasení účtovnej závierky dlžníka dozornou radou, je obsiahnutý aj súhlas s ručiteľským záväzkom dlžníka v prospech spriaznenej osoby (štatutárny zástupca dlžníka je zároveň štatutárnym zástupcom spriaznenej osoby BIC Trade s. r. o.), s takýmto názorom sa nestotožňujeme. Schválenie účtovnej závierky dozornou radou je samostatným rozhodnutím, pričom na schválenie úkonov v zmysle § 196a Obchod. zák. sa vyžaduje osobitné rozhodnutie dozornej rady vo forme odsúhlasenia individuálne určených, konkrétnych úkonov a plnení, čo v danom prípade predložené nebolo. Na odsúhlasenie úkonov uvedených v § 196a Obchod. zák. podľa názoru súdu sa vyžaduje osobitné rozhodnutie dozornej rady vo vzťahu ku konkrétnym úkonom a plneniam, pričom prejav vôle dozornej rady pri schvaľovaní účtovnej závierky smeroval k tomuto úkonu, t. j. k schváleniu účtovnej závierky, a nesmeroval na splnenie zákonných predpokladov podľa § 196a Obchod. zák. Sťažovatelia prisudzujú schváleniu účtovnej závierky dozornou radou účinky, ktoré z takéhoto postupu nevyplývajú vo vzťahu k schváleniu úkonov podľa § 196a Obchod. zák. Tvrdenie sťažovateľov smeruje k záveru, že pokiaľ sú vykonané úkony medzi osobami uvedenými v ust. § 196a Obchod. zák. a pokiaľ sa premietnu do účtovnej závierky, jej schválením dozornou radou by tieto úkony mali byť odsúhlasené. Sme toho názoru, že takýto výklad je v priamom rozpore so znením Obchod. zák. a potom by úprava v ust. §

odbornej starostlivosti. 14/ K tvrdeniam sťažovateľov o tom, že v napadnutom rozhodnutí rozhodoval súd o veci, ktorá sa vedie u iného zákonného sudcu, a to vo vzťahu k prebiehajúcim incidenčným sporom len odkazujeme na vyjadrenie uvedené vyššie, že nie je možné súdu odoprieť prejudiciálne vyriešenie otázky platnosti, neplatnosti alebo iných účinkov právnych úkonov, pokiaľ takéto prejudiciálne vyriešenie a zhodnotenie právneho vzťahu je nevyhnutné na prijatie záverov súdu vo veci samej, v danom prípade ako podklad na rozhodnutie o konverzii reštrukturalizácie na konkurz. Aj tieto dôvody preto považujeme za neopodstatnené pri zdôraznení, že práve postup správcu, ktorý podľa napadnutého uznesenia nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, neumožnil vyriešenie spornosti pohľadávok spochybňovaných veriteľom SRZB a. s. v samostatných incidenčných

Len upozorňujeme, že tieto úkony boli správkyňou schválené v hodnote 315 000 Eur na ťarchu majetku dlžníka, pričom o túto hodnotu schválených úkonov bolo znížené uspokojenie veriteľov. Uspokojenie všetkých nezabezpečených veriteľov bolo navrhnuté v sume 1213 848,88 Eur, čo predstavuje 10% hodnoty ich pohľadávok. 16/ V časti VI. bod 11, sa sťažovatelia zaoberajú individuálnym a kolektívnym záujmom veriteľov v rámci reštrukturalizačného konania odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 1Obdo/7/2012. V tejto časti považujú sťažovatelia zhodnotenie súdu o pochybnostiach pripustenia ich pohľadávky v rámci reštrukturalizačného konania za arbitrárne rozhodnutie a nedostatočné zároveň. Sme toho názoru, že konajúci súd v napadnutom uznesení dostatočne jasne formuloval dôvody, prečo tieto pohľadávky považuje za spochybnené (vzniknuté na základe vzťahu so spriaznenou osobou, realizácia vo veľkom objeme prostredníctvom hotovostného odovzdania finančných prostriedkov, dodatočné overovanie podpisov na zmluvách v deň vypracovania reštrukturalizačného posudku, uznanie záväzku dlžníka tesne pred reštrukturalizačným konaním), ktoré

konaním. . . Pokiaľ sťažovatelia poukazujú na možné uspokojenie pohľadávky veriteľa SRZB a. s. v rozsahu 100 % zo zistenej sumy v prípade úspechu v incidenčných žalobách, je potrebné opätovne poukázať na návrh reštrukturalizačného plánu, v zmysle ktorého mala byť táto pohľadávka SRZB a. s. uspokojená v období 157 mesiacov, t. j. v období dlhšom ako 13 rokov, čo vzhľadom na dĺžku takéhoto uspokojenia pohľadávok (v podstatne dlhšom období ako uspokojenie pohľadávok iných veriteľov) vyvoláva otázku udržateľnosti a reálnosti uvedeného plánu. Podľa nášho názoru nie je možné prehliadať v súčasnosti medializovanú reštrukturalizáciu spoločnosti Váhostav a. s.

Poukázanie na tieto okolnosti schváleného plánu považujeme za nevyhnutné vo vzťahu k všetkým okolnostiam napadnutého uznesenia. . . Zastávame preto názor, že práve v danom prípade súd dôsledne aplikoval dohľad nad reštrukturalizačným konaním, a to v záujme spravodlivého vyporiadania veriteľov a keďže podľa nášho názoru nebolo v sťažnosti preukázané tvrdenie o porušení ústavných práv sťažovateľov, navrhujeme Ústavnému súdu SR aby sťažnosť sťažovateľov zamietol ako nedôvodnú.»

Podľa ust. § 120 ods. 3 ZKR za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky prihlásené veriteľom SZRB do reštrukturalizácie nespĺňajú ani jeden zo zákonných znakov citovaného ust. § 120 ods. 3 ZKR pre podmienené pohľadávky. Pohľadávky SZRB sú v právnom postavení veriteľa z titulu úverov, z ktorých vyplývajúce pohľadávky vznikli ešte pred začatím reštrukturalizačného konania... Zo znenia ZKR ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že v reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného charakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa ako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná § 46 ZKR však v prípade pred začatím konania nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné konanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého bude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je reštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného konania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty ich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú pohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade doposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho obsahu vrátane lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich obsahu vrátane zmeny lehôt ich splatnosti. ZKR tak nemusí obsahovať pre prípad reštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. § 46 ZKR, pretože otázka splatnosti prihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne. Rozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená skutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo z totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi nimi pohľadávok , , , a ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí reštrukturalizačného konania dlžníka...“

SZRB doručila ústavnému súdu 15. apríla 2015 ďalšie podanie označené ako „Vyjadrenie k Sťažnosti II. ÚS 153/2015, Návrh na zrušenie vydaného dočasného opatrenia“, ktorým navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Podstatu označeného vyjadrenia SZRB tvorí argumentácia, podľa ktorej „postup správcu od počiatku smeroval k účelovému popretiu pohľadávok Vedľajšieho účastníka, nakoľko za podmienok uvedených v reštrukturalizačnom pláne by tento s jeho znením nesúhlasil. Tento nesúhlas s predloženým reštrukturalizačným plánom Dlžníka vyplýva aj z podaných námietok Vedľajšieho účastníka voči reštrukturalizačnému plánu. Súčasne je zrejmé, že k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka okresným súdom došlo výhradne v dôsledku činnosti Správcu a Dlžníka v zákonnej reštrukturalizácii Dlžníka, ktorá v konečnom dôsledku smerovala k poškodeniu práv všetkých oprávnených veriteľov Dlžníka...“.

SZRB svoj návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník podala s tvrdením, že má právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom, a s poukazom na § 31a zákona o ústavnom súde a § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd nespochybňuje, že SZRB má právny záujem na výsledku konania pred ústavným súdom o sťažnostiach sťažovateľov. V súlade so svojou ustálenou judikatúrou ale v súvislosti s návrhom SZRB na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka ústavný súd považuje za žiaduce poukázať na § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. V súlade s citovaným textom § 21 ods. 2 zákona o ústavnom súde je v jeho ďalších ustanoveniach priznané postavenie vedľajšieho účastníka konania len vláde

V súlade so svojou ustálenou judikatúrou postupoval ústavný súd aj k vo vzťahu k SZRB, ktorej argumentáciu obsiahnutú v jej podaniach primerane zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ ide o návrh SZRB na „zrušenie vydaného dočasného opatrenia“, ústavný súd v priebehu svojho rozhodovania nezistil, že by odpadli dôvody, pre ktoré rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu (formulované v odôvodnení uznesenia sp. zn. II. ÚS 153/2015 z 10. marca 2015), a preto tomuto návrhu SZRB nemohol vyhovieť.

«S vyjadrením Okresného súdu Banská Bystrica. . . ako aj s vyjadrením sudcu sa nestotožňujeme a to predovšetkým v otázke deklarovaného porušenia povinnosti správcu spočívajúcom v nerovnakom posudzovaní podnetov veriteľov a nepopretí „sporných“ pohľadávok. 1/ Súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v ZKR neumožňuje popretie prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze.

Pokiaľ by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol správca nútený poprieť na základe účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní podnetu vždy postupuje s odbornou starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné extenzívne rozširovať na zistenie akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti. Pokiaľ veriteľ SZRB, a. s. považoval proces zisťovania a popierania pohľadávok za nedostatočný alebo postihnutý akoukoľvek vadou, predstavuje to subjektívny názor tohto veriteľa na činnosť správcu. Správkyňa reagovala na podnet vedľajšieho účastníka SZRB, a. s. tak, že preskúmala účtovné dokumenty dlžníka (preskúmala zaúčtovanie ako aj použitie finančných prostriedkov v účtovníctve dlžníka), vyžiadala si vyjadrenia ako od predsedu predstavenstva dlžníka, tak i od dotknutých veriteľov, a to napriek skutočnosti, že podnet SZRB, a. s, neobsahoval žiadny dokument alebo akýkoľvek iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné považovať pohľadávky veriteľov

absentovať. Na rozdiel od podnetu „SZRB“, ku ktorému neboli doložené žiadne relevantné údaje, alebo skutočnosti zakladajúce pochybnosť Správcu, k podnetu veriteľa bolo priložené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012, na základe ktorého vznikla správcovi skutočná pochybnosť o správnosti prihlásenia pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. Naviac skutkový a právny stav veci, ktorej sa predmetné rozhodnutie týka, bol takmer totožný s reštrukturalizáciou dlžníka. Postup správcu v zmysle zákona na základe reálnych a skutočných podkladov nie je možné v žiadnom prípade považovať za zbytočný alebo nadmerný formalizmus. Pokiaľ v rozhodnutí Okresný súd Banská Bystrica konštatoval, že pohľadávky veriteľa SZRB, a. s. sú oprávnené a ich popretím Správkyňa porušila závažným spôsobom príslušné ustanovenia ZKR, zo strany rozhodujúceho súdu nebolo riadne odôvodnené na základe akých skutočností k záveru oprávnenosti popretých pohľadávok dospel. Posudzovanie oprávnenosti pohľadávok veriteľa SZRB, a. s. mimo prebiehajúcich

Takýmto spôsobom došlo nepochybne k prelomeniu zásady zákonného sudcu a je nutné takýto postup považovať za podstatnú vadu konania. Je tiež otázne, akým spôsobom sa pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávok SZRB, a. s. vyporiadal Okresný súd s vyššie spomenutým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 04. 2013 sp. zn.: 1 Obdo/7/2012, na základe ktorého došlo k popretiu predmetných pohľadávok veriteľa SZRB, a. s. 2/ Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu a vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty napr. Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010, v zmysle ktorej bol udelený súhlas s poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený do súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., ako aj Okresného súdu Banská

Aby niektorá z pohľadávok veriteľa bola pohľadávkou podriadenou, musela by byť osoba, ktorej daná pohľadávka vznikla, spriaznená s dlžníkom v čase vzniku tejto pohľadávky, prípadne by muselo dôjsť k tomu, aby predmetnú pohľadávku nadobudla osoba spriaznená s dlžníkom v zmysle ustanovenia § 9 ZKR.

. . dňa 27. 12. 2013 je možné konštatovať, že v čase vzniku danej pohľadávky spoločnosť KB servis automobilov s. r. o. už viac ako 7 mesiacov nebola spriaznenou osobou dlžníka (od 27. 04. 2013) a z uvedeného dôvodu daná pohľadávka nemôže byť pohľadávkou podriadenou. Zároveň chceme poukázať na skutočnosť, že počas reštrukturalizácie dlžníka nebola v súvislosti s hlasovaním daného veriteľa na schôdzi veriteľov alebo v súvislosti s jeho hlasovaním na schvaľovacej schôdzi, vznesená zo strany žiadneho účastníka námietka týkajúca sa spriaznenosti tohto veriteľa alebo podriadenosti jeho pohľadávok. Pokiaľ by niektorý z veriteľov mal za to, že na schôdzi veriteľov alebo schvaľovacej schôdzi hlasovala neoprávnená osoba, mohol sa spôsobom stanoveným v ZKR domáhať súdnou cestou zrušenia uznesení prijatých schôdzami veriteľov a to podaním námietky priamo na schôdzi veriteľov.

Vzhľadom k uvedenému neboli splnené podmienky vylúčenia Správcu ako reštrukturalizačného správcu. Je bežnou praxou, že v konkurzných alebo v reštrukturalizačných konaniach sa stretávajú tí istí veritelia (napr. daňový úrad, banky a iné finančné inštitúcie), ktorých záujem v rôznych konaniach u toho istého správcu môže byť dokonca protichodný, avšak takéto skutočnosti nemôžu zakladať a nezakladajú vylúčenie Správcu, pretože keby to tak bolo, každý správca by mohol vykonávať maximálne jedno konkurzné, alebo reštrukturalizačné konanie počas

Právna zástupkyňa sťažovateľky 4 vo vyjadrení z 11. mája 2015 doručenom ústavnému súdu 18. mája 2015 k stanovisku okresného súdu z 10. apríla 2015 okrem iného uviedla: „Nestotožňujeme sa s názorom uvedeným vo vyjadreniach ohľadom nedostatočnej aktívnej legitimácie Sťažovateľky k podaniu ústavnej sťažnosti. Sťažovateľkou napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 1 R/5/2014 zo dňa 10. 10. 2014.

. . sú účastníkmi reštrukturalizačného konania dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 sú účastníkmi reštrukturalizačného konania aj ďalšie osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v reštrukturalizačnom konaní konať; tieto osoby sú účastníkmi reštrukturalizačného konania pre tú časť reštrukturalizačného konania, v ktorom sa koná a rozhoduje o ich právach alebo povinnostiach. Napriek skutočnosti, že výrok napadnutého rozhodnutia OS BB sa priamo dotýka len dlžníka, v dôsledku zastavenia reštrukturalizácie a následného vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka došlo k zániku funkcie Sťažovateľky ako reštrukturalizačného správcu. Na rozdiel od konkurzného konania, zmysle ZKR neexistuje v rámci reštrukturalizácie samostatné konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodovanie o pozbavení funkcie správcu v dôsledku porušenia povinností správcu. Z rozhodovacej praxe súdov SR vyplýva, že v konaní o pozbavení funkcie správcu je účastníkom aj dotknutý správca (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 05. 2001, sp. zn.: 7 Obo 109/2001).

konaní nie je možné považovať len za osobu na konaní zúčastnenú, a to najmä v súvislosti s následkami (vyhlásenie konkurzu), ktoré ZKR spája s opakovaným alebo závažným porušením zákonom stanovených povinností správcom. Bolo by bez významu, ak by účastníkmi takéhoto konania bol len dlžník a veritelia, a to vzhľadom k skutočnosti, že títo nemôžu a nemajú vplyv na plnenie povinností zo strany reštrukturalizačného správcu. Zároveň by však reštrukturalizačný správca mal mať k dispozícii opravný prostriedok, ktorým by mu bolo umožnené preskúmať rozhodnutie, ktorým bolo deklarované porušenie jeho zákonných povinností a ktorým de facto došlo k zániku jeho funkcie. S prihliadnutím k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam je možné jednoznačne konštatovať, že Sťažovateľka je aktívne legitimovaná k podaniu ústavnej sťažnosti, nakoľko v danom prípade bola účastníkom reštrukturalizačného konania.

. . Je účelom incidenčného konania, aby o oprávnenosti sporného nároku rozhodoval súd a nie správca. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 1 Obo 136/2007) „Predmetom incidenčného konania je zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je oprávnená alebo sporná“. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú z vyššie uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť.

poprieť. Skutočnosť, že súčasná úprava reštrukturalizácie obsiahnutá v ZKR neumožňuje popretie prihlásenej pohľadávky iným veriteľom tak, ako je tomu napríklad v konkurze, alebo prostredníctvom osobitnej žaloby o popretie prihlásenej pohľadávky, je bohužiaľ nedostatkom aktuálnej právnej úpravy. Z tejto skutočnosti však nemožno dovodiť povinnosť správcu vyhovieť akémukoľvek podnetu veriteľa k tomu, aby poprel prihlásenú pohľadávku iného veriteľa v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ má reštrukturalizačný správca za to, že pohľadávka veriteľa je dostatočne preukázaná je na popierajúcom veriteľovi, aby poukázal na relevantné skutočnosti a predložil podstatné dôkazy spochybňujúce oprávnenosť pohľadávky iného veriteľa. Pokiaľ by tomu tak nebolo, oprávnené pohľadávky by bol správca nútený poprieť na základe účelových podnetov, v ktorých by popierajúci veriteľ namietal alebo tvrdil fiktívne a ničím nepodložené skutočnosti. Správca pri vybavovaní podnetu vždy postupuje s odbornou starostlivosťou, avšak túto povinnosť nie je možné extenzívne rozširovať na zistenie akejkoľvek veriteľom namietanej skutočnosti.

Samotná skutočnosť, že hotovostná pôžička presahuje určitú výšku nezakladá neplatnosť pôžičky a ani nemôže spochybniť jej existenciu. a to najmä v prípade, ak finančná hotovosť bola riadne zaúčtovaná a následne použitá v podnikaní dlžníka. napadnutého rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica tiež nie je jasné, na základe akých skutočností následne posúdil rozhodujúci súd predmetné pohľadávky za sporné vzhľadom k skutočnosti, že k ich posúdeniu nad rámec už vykonaného zisťovania (preskúmanie účtovníctva a použitia finančných prostriedkov) by bolo nutné prizvať znalca alebo inú osobu s ekonomickým vzdelaním.

Dávame Ústavnému súdu tiež do pozornosti, že ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia boli Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom Vyjadrenia k podnetu na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu z dňa 27. 09. 2014 predložené dokumenty ­ napr. Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady Kúpeľov Brusno, a. s. zo dňa 21. 06. 2010 v zmysle ktorej bol udelený súhlas s poskytnutím ručenia. Napriek skutočnosti, že takýto súhlas bol predložený súdu a založený do súdneho spisu, vo všetkých vyjadreniach SZRB, a. s., SSaR ako aj OS BB uvedení účastníci poukazujú na absenciu takéhoto súhlasu, a to napriek tomu, že tento súhlas existuje a v konaní bol riadne predložený. Celkovo je možné konštatovať, že dohady a nepodložené úvahy prezentované zo strany veriteľa SZRB, a. s. pred vydaním ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia sa dostatočným opakovaním stali pre Okresný súd Banská Bystrica pravdou, a to napriek skutočnosti, že tieto sú v rozpore so skutočným stavom ako aj s obsahom reštrukturalizačného a súdneho spisu v danej veci... V súvislosti s namietanými postupom Sťažovateľky ohľadom schválenia niektorých úkonov dlžníka je nutné poukázať na podstatné skutočnosti týkajúce sa podnikateľskej činnosti dlžníka. Za účelom úspešného ukončenia reštrukturalizácie a následného plnenia reštrukturalizačného plánu bolo nevyhnutné dobudovanie wellness komplexu, nakoľko by tým došlo k zvýšeniu tržieb a ziskov dlžníka, v dôsledku väčšej ponuky služieb. Vzhľadom k skutočnosti, že bolo vysoko nepravdepodobné, aby dlžníkovi počas trvania reštrukturalizácie poskytol niektorý z veriteľov úver za účelom dobudovania daného wellness komplexu, bol dlžník nútený financovať dokončovacie stavebné práce prostredníctvom svojich obchodných partnerov. Prebratie ručenia alebo vystavenie zmenky je tak nutné posudzovať v kontexte investície do majetku dlžníka, prostredníctvom ktorej bude reálne budúce plnenie reštrukturalizačného plánu pri naplnení účelu reštrukturalizácie. Taktiež je nutné zdôrazniť, že udelením súhlasu s navýšením základného imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. nedošlo k zníženiu majetku dlžníka alebo k zmareniu alebo ohrozeniu účelu reštrukturalizácie a zároveň daný úkon prispel k stabilizácii obchodnej činnosti dlžníka. K žiadosti o vykonanie daného úkon dlžník priložil dostatočné podklady, na základe ktorých bolo možné dospieť k záveru, že predmetný úkon je v záujme dlžníka ako aj ostatných účastníkov reštrukturalizačného konania nakoľko prispieva k naplneniu účelu reštrukturalizácie.“ V ďalšej časti svojho vyjadrenia (posúdenie spriaznenosti veriteľa , vylúčenie správcu) sťažovateľka 4 uviedla obdobné argumenty, aké uviedli vo svojom vyjadrení aj sťažovatelia 1 až 3.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať taký jeho postup, ktorý zodpovedá garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie (m. m. I. ÚS 230/03).

Jedným z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie je  okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu)  aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany (pozri napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04).

Ústavný súd pripomína, že aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania používa pojem „rovnosť zbraní“, podľa svojej konštantnej judikatúry vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predložiť svoju záležitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (pozri napr. Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002).

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (m. m. II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov vzal predovšetkým do úvahy, že namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickej spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca jeho popretie (I. ÚS 2/08).

Z predloženého spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovateľ 1 sa ako veriteľ návrhom doručeným okresnému súdu 28. marca 2014 domáhal povolenia reštrukturalizácie dlžníka. Spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok vypracovaný povereným správcom a ďalšie zákonom ustanovené prílohy (zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, riadnu individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31. decembru 2013 a originál notársky overeného osvedčenia dlžníka, že je v úpadku a že súhlasí s podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie).

Okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 7. apríla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. apríla 2014, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Následne uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. mája 2014, povolil reštrukturalizáciu dlžníka a správcu povereného sťažovateľom 1 vypracovaním reštrukturalizačného posudku ustanovil do funkcie reštrukturalizačného správcu.

Dňa 10. júna 2014 si SZRB ako veriteľka uplatnila u reštrukturalizačnej správkyne zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli na základe úverovej zmluvy č. UPM­51189­2006 z 24. mája 2006 v znení dodatkov v celkovej sume 354 982,23 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/1e, zmluvy o prevzatí dlhu č. 53932­2008 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej sume 2 185 801,59 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/2e, úverovej zmluvy č. 28484­2009 z 30. júna 2009 v znení dodatkov v celkovej sume 3 107 845,81 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e, a úverovej zmluvy č. 61583­2010 z 22. novembra 2010 v znení dodatkov v celkovej sume 3 308 659,01 €, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/4e.

Sťažovateľke 4 (reštrukturalizačnej správkyni) boli 10. júla 2014 zo strany SZRB doručené podnety na popretie pohľadávok veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o., , a sťažovateľov 1 až 3.

Na základe podnetu veriteľa  sťažovateľa 1 na popretie pohľadávok SZRB z 11. júla 2014 reštrukturalizačná správkyňa poprela pohľadávky veriteľa SZRB v celom rozsahu. Konania o určenie reštrukturalizačnou správkyňou popretých pohľadávok veriteľa SZRB sú vedené okresným súdom pod sp. zn. 60 Cbi 13/2014, sp. zn. 60 Cbi 14/2014, sp. zn. 26 Cbi 16/2014 a sp. zn. 27 Cbi 14/2014.

Na prvej schôdzi veriteľov konanej 16. júla 2014 bol zvolený 5­členný veriteľský výbor v zložení , sťažovatelia 1 až 3 a . Reštrukturalizačná správkyňa informovala na schôdzi veriteľov o tom, že v reštrukturalizačnom konaní bolo prihlásených 96 veriteľov s celkovou prihlásenou sumou 31 335 376,91 €, z toho zistená suma predstavuje 19 621 755,30 € a popretá je suma 11 713 630,71 €.

SZRB následne okresnému súdu 3. októbra 2014 doručila ďalšie podania, ktorých obsah tvorili námietka zaujatosti zákonného sudcu, návrh na odvolanie správcu a návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by okresný súd zakázal v konaní vedenom pod sp. zn. 1 R 5/2014 konanie schvaľovacej schôdze veriteľov dlžníka zvolanej na 7. október 2014. Dňa 7. októbra 2014 SZRB doručila okresnému súdu späťvzatie námietky zaujatosti zákonného sudcu a tiež písomné námietky voči reštrukturalizačnému plánu dlžníka.

Dňa 7. októbra 2014 sa v sídle dlžníka konala schvaľovacia schôdza, na ktorej bol schválený reštrukturalizačný plán dlžníka. V zmysle § 151 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sťažovateľka 4 doručila 8. októbra 2014 okresnému súdu návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Súčasťou návrhu bola zápisnica zo schvaľovacej schôdze a reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou.

Okresný súd o návrhu veriteľa SZRB z 25. augusta 2014 napadnutým uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 rozhodol tak, že zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Slavomíra Jančiara, J. Kozačeka 13E, Zvolen. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2014 (v Obchodnom vestníku bolo zverejnené pod č. 198/2014 zo 16. októbra 2014).

2009 zo dňa 30. 06. 2009 v znení dodatkov v celkovej výške 3.107.845,81 EUR, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č. 77/3e a z Úverovej zmluvy č. 61583 2010 zo dňa 22. 11. 2010 v znení dodatkov v celkovej výške 3.308.659,01 EUR, ktorá je vedená v zozname pohľadávok pod č.77/4e. SZRB dňa 10. 07. 2014 doručila správkyni podnety na popretie prihlásených veriteľov a to: Kúpeľná investičná s. r. o., ,

a . Títo veritelia si svoje pohľadávky prihlásili na základe zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi nimi a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o. . . Každý veriteľ prihlásenú pohľadávku preukázal zmluvou o pôžičke, príjmovým pokladničným dokladom, výzvou na plnenie adresovanou na spoločnosť BIC TRADE s. r. o. a uznaním záväzku kde podpis dlžníka na listine bol úradne osvedčený dňa 26. 03. 2014. SZRB ďalej poukázala, že v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej BIC TRADE s. r. o. s dlžníkom poskytnuté pôžičky v celkovej výške 7.900.000 Eur, uvedené pôžičky boli poskytnuté výhradne v hotovosti, pričom dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov osoby s ním spriaznenej vo výške 7.900.000 Eur. Za splnenie týchto mal dlžník ručiť a všetky mali byť splatné v období bezprostredne predchádzajúcom reštrukturalizácii dlžníka a dlžník mal bezodkladne po splatnosti záväzkov osoby s ním spriaznenej BIC TRADE s. r. o. záväzky vyplývajúce z ručenia uznať a vo všetkých prípadoch úradne osvedčiť svoj podpis

s. r. o., mal správca zhodnotiť ručenia dlžníka za záväzky BIC TRADE s. r. o. z hľadiska naplnenia zákonných podmienok podľa ustanovenia § 196a Obchodného zákonníka predložením súhlasov dozornej rady dlžníka s ich vykonaním a porovnaním ich podmienok s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku a tak posúdiť ich platnosť.

zakladajúcich nároky týchto veriteľov voči dlžníkovi a to napriek ich zjavnej neplatnosti resp. neexistencii. Ručiteľskými vyhláseniami sa dlžník zaviazal zaplatiť za spoločnosť BIC TRADE s. r. o. záväzok špecifikovaný v čl. II ods. 3 príslušnej zmluvy o pôžičke.

uplynutia času. Z tohto dôvodu sú podľa názoru neurčité, nejasné, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore s obsahom príloh. SZRB si mal prihlásiť ako podmienené pohľadávky pre každú splátku osobitne s uvedením podmienok uplynutie času. V podnete veriteľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: 1 Obdo 7/2012 a rozsudok KS v Prešove sp. zn. 4 CoKR 6/2013. Veriteľ SZRB vo svojom podaní poukázal na pochybenie reštrukturalizačnej správkyne pri vedení schôdze veriteľov.

a Veriteľ . . . si do reštrukturalizácie prihlásil dve pohľadávky, z ktorých pohľadávka vo výške 2.658.219,17, EUR je z titulu ručenia za záväzky BIC TRADE s. r. o. Okrem tejto pohľadávky dubiózneho charakteru si veriteľ v reštrukturalizačnom konaní prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 431.310,

. . Až do 26. 04. 2013 bol jedným zo spoločníkov spoločnosti KB Servis automobilov s. r. o. p. so 70 % podielom na základnom imaní spoločnosti. bol a je zároveň predsedom predstavenstva dlžníka a teda spoločnosť KB Servis automobilov s. r. o. bola v zmysle § 9 ods. l písm. e) spriaznenou osobou dlžníka a tejto skutočnosti si Správca, ktorý zároveň vykonával funkciu správcu v reštrukturalizácii spoločnosti KB Servis automobilov s. r. o. mal byť vedomý. Na spoločnosť KB Servis automobilov s. r. o. bol vyhlásený konkurz dňa 05. 06. 2014. Podaním zo dňa 18. 6. 2014 správkyňa odsúhlasila vystavenie zmenky a ručiteľského vyhlásenia v prospech spoločnosti BPT LEASING, a. s.

EUR. Vlastníkom tohto zariadenia je spoločnosť BIC TRADE, s. r. o., pričom toto je v užívaní dlžníka. Leasingovým nájomcom bude spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o. Z výnosu z predaja mala spoločnosť BIC TRADE s. r. o. čiastočne uhradiť svoj záväzok voči dlžníkovi, pričom dlžníkom budú získané finančné zdroje použité na dokončenie saunovej časti komplexu. Leasingová spoločnosť však požaduje ručiteľské vyhlásenie a zmenku vystavenú dlžníkom. SZRB nie zrejmé, na základe akého skutkového základu Správca odsúhlasil vystavenie zmenky a ručenia za spoločnosť BIC TRADE s. r. o. ako leasingového nájomcu, pokiaľ podľa vyjadrenia dlžníka zo dňa 17. 6. 2014 mala byť leasingovým nájomcom spoločnosť Kúpele Brusno Pictures s. r. o. Podaním zo dňa 20. 5. 2014 správkyňa odsúhlasila právny úkon dlžníka spočívajúci v navýšení základného imania dcérskej spoločnosti dlžníka WORLD PHARM s. r. o.

Podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. predstavoval jej hospodársky výsledok: za rok 2012 strata 183 EUR a za rok 2013 strata 193 EUR. Táto spoločnosť v období rokov 2012, 2013 nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, ktorá by priamo súvisela s činnosťou dlžníka a ktorá by súčasne bola nevyhnutnou pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka. Súčasne táto spoločnosť nedosahovala žiadne tržby súvisiace s jej podnikateľskou činnosťou. Túto skutočnosť bola správkyňa povinná vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou ako aj vykonať vlastné šetrenia. Vyššie uvedené zo strany správkyne nebolo vykonané. Taktiež neboli s dlžníkom správkyni predložené žiadne doklady vo forme existujúcich alebo budúcich zmluvných vzťahov, ktoré by odôvodňovali vyššie uvedený záver Správcu. Predpoklad správcu,

Z obsahu reštrukturalizačného spisu nevyplýva, že by správkyňa následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadala o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní dlžníka. V reštrukturalizačnom konaní dlžníka bola okrem iných uplatnená i pohľadávka veriteľa KB Servis automobilov s. r. o.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R/10/2013 zo dňa 5. 6. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o. vyhlásený konkurz. Správkyňa tak bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania dlžníka dňa 14. 5. 2014 súčasne správcom v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka. Pri zachovaní odbornej starostlivosti správcu v reštrukturalizačnom konaní KB Servis automobilov s. r. o. tento musel vedieť o existencii pohľadávky tohto subjektu voči dlžníkovi. Podotýkame, že poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka správca prijal dňa 17. 3. 2014. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Obdo/7/2012

uspokojení prima facie nekorešponduje s individuálnymi záujmami jednotlivých veriteľov. Zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že individuálny záujem veriteľa pohľadávky voči dlžníkovi v reštrukturalizácii nekorešponduje so spoločným záujmom veriteľov. Spoločný záujem veriteľov KB Servis automobilov s. r. o. sa pretvára do individuálneho záujmu tohto veriteľa dosiahnuť maximálne uspokojenie jeho pohľadávky v najkratšom časovom období a to bez ohľadu na rozsah a časové hľadisko uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov

Správkyňa, vzhľadom na skutočnosť, že bola v čase prijatia poverenia na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka súčasne i správkyňou veriteľa dlžníka, tak bola povinná odmietnuť poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka. V reštrukturalizačnom konaní dlžníka tak vykonáva funkciu správcu osoba, ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia vylúčená z činnosti správcu v reštrukturalizačnom konaní dlžníka. Dňa 09. 09. 2014 sa na základe predvolania dostavil na tunajší súd reštrukturalizačný správca, za účelom podania vysvetlenia ku skutočnostiam uvádzaných veriteľom SZRB.

EUR. Podľa vyjadrenia správkyne uvedené nadhodnotenie bolo majetkom spoločnosti BIC TRADE s. r. o., avšak podľa jej vyjadrenia bolo presunuté do úžitku spoločnosti Kúpele Brusno a. s., čo však bližšie nešpecifikovala. Správkyňa dostatočne nevysvetlila ani skutočnosť, že v rozpore s ust. § 196a Obchodného zákonníka predseda predstavenstva úpadcu nemal súhlas na poskytnutie ručiteľských záväzkov s majetkom spoločnosti Kúpele Brusno a. s.

Kúpele Brusno a. s. požiadali reštrukturalizačnú správkyňu o zvýšenie základného imania dcérskej spoločnosti a to WORLD PHARM s. r. o. . ., ktorá mala základné imanie 5000, EUR, pričom žiadala uvedená spoločnosť v priebehu reštrukturalizácie o zvýšenie základného imania tejto dcérskej spoločnosti o 60 000,

zo strany spoločnosti TATRAPAK s. r. o. a spoločnosti OMEGA PLASTIC s. r. o. pre účely materiálu pre výrobu minerálnej vody a KTK packaging s. r. o. Zároveň úpadca dôvodil, že nákup vyššie uvedených produktov je možné realizovať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti dlžníka, k čomu bolo nevyhnutné navýšenie základného imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o.

Podanie dlžníka zo dňa 19. 05. 2014, ktoré bolo obsahom reštrukturalizačného spisu dlžníka, a ktorého fotokópia bola zo strany SZRB vyhotovená dňa 26. 06. 2014 bola založená do spisu tunajšieho súdu. Jedná sa o listiny, ktoré sa nachádzajú na čísle listu spisu 292 a 327, ktoré mali byť obsahovo identické, avšak obsah listiny nachádzajúcej sa v reštrukturalizačnom spise je uvedený len na jednej strane formátu A4, listina ktorá sa nachádza v súdnom spise má strany dve, a teda ju nemôžeme považovať za identickú s originálom v reštrukturalizačnom spise. Následne bola súdu dňa 03. 10. 2014 doručená do spisu námietka o zaujatosti zákonného sudcu, pričom v ten istý deň bol doručený aj návrh na odvolanie správcu, ako aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý sa mal týkať zamedzenia uskutočnenia schvaľovacej schôdze, ktorá sa mala konať dňa 07. 10. 2014. Následne dňa 07. 10. 2014 vzal veriteľ SZRB námietku zaujatosti zákonného sudcu späť a zároveň sa vyjadril a doplnil svoje podania, ktoré v priebehu reštrukturalizácie adresoval tunajšiemu súdu a to najmä k vysvetleniam reštrukturalizačnej správkyne

vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom

konaní. V priebehu konania správkyňa na podnet SZRB na popretie veriteľov Kúpeľná investičná s. r. o. a čiastočne vyhovela, pričom vykonala vlastné šetrenie, ktoré spočívalo v skúmaní účtovnej evidencie ako aj finančných tokov dlžníka.

Veriteľ si v reštrukturalizácii uplatnil taktiež pohľadávku vo výške 1.306.575,34 EUR, pričom nárok odvodzoval zo Zmluvy o pôžičke z 31. 01. 2011 uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške

Veriteľ do reštrukturalizácie dlžníka prihlásil pohľadávku vo výške 1.276.969,17 EUR z titulu Zmluvy o pôžičke z 02. 05. 2011, ktorá mala byť uzavretá medzi ním a spoločnosťou BIC TRADE s. r. o., pričom pôžička vo výške 950.000,

tak bola preukázaná. Keďže v priebehu roku 2011 mali byť osobe spriaznenej s dlžníkom BIC TRADE s. r. o. poskytnuté pôžičky vo výške 7.900.000, EUR, mali byť poskytnuté výhradne v hotovosti a dlžník sa mal zaručiť za splnenie záväzkov, osoby s ním spriaznenej vo výške 7.900.000, EUR mali byť všetky splatné v období bezprostredne predchádzajúcom v reštrukturalizácii dlžníka. Na námietky veriteľa SZRB správkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2014 uviedla, že takéto preskúmavania je nad rozsah kompetencii správcu a uvedenými skutočnosťami sa nezaoberala. Uvedená skutočnosť je závažnejšia ešte z toho pohľadu, že je členom štatutárneho orgánu dlžníka a zároveň aj osobou, ktorá bola je oprávnená konať v mene BIC TRADE s. r. o. a správkyňa mala zhodnotiť ručenie dlžníka za záväzky BIC TRADE s. r. o. z hľadiska naplnených zákonných podmienok v zmysle ust. § 196a Obchodného zákonníka a to trvať na predložení súhlasov dozornej rady dlžníka z ich vykonaním a porovnávaním ich podmienkami a s podmienkami obvyklými v bežnom obchodnom styku,

styku. Podľa ust. § 196 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sú osoby podľa odseku 1 oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide

BIC TRADE s. r. o. V reštrukturalizačnom posudku chýba zhodnotenie vzťahov medzi dlžníkom a BIC TRADE s. r. o., na základe ktorých sa dlžník zaručil za záväzky osoby s ním spriaznenej vo výške 7.900.000, EUR bez zjavnej ekonomickej príčiny pre dlžníka a ak správca

pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je určujúcim prvkom a spoločným záujmom veriteľov.“ Konkurzné konanie na rozdiel od konania o reštrukturalizácii obsahuje v ust. § 46 ZKR úpravu splatnosti záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu tak, že sa považujú za splatné.

24. 10. 2008, ďalej z „Úverovej zmluvy 28484­2009“ zo dňa 30. 06. 2009 v znení neskorších dodatkov vo výške 3.218.144,65 EUR, ktoré boli poskytnuté dlžníkovi v čase od 21. 09. 2009 do 28. 04. 2010 a z „Úverovej zmluvy 61583­2010 zo dňa 22. 11. 2010 vo výške 3.300.000,­ EUR SZRB poskytla dlžníkovi v čase od 16. 12. 2010 do 26. 08. 2011. Z uvedeného je zrejmé, že záväzky dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky SZRB vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a tak predstavujú pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou. Zo znenia ZKR ako aj účelu reštrukturalizačného konania je zrejmé, že v reštrukturalizácii sa prihlasujú splatné aj dosiaľ nesplatné pohľadávky peňažného charakteru, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Podľa názoru veriteľa ako aj rozhodujúceho súdu úprava podobná § 46 ZKR však v prípade pred začatím konania nesplatných pohľadávok v reštrukturalizácii nie je potrebná, nakoľko reštrukturalizačné konanie na rozdiel od konkurzu predpokladá existenciu právneho úkonu, v dôsledku ktorého bude otázka splatnosti v reštrukturalizácii prihlásených pohľadávok dotknutá a tým je reštrukturalizačný plán. V prípade pohľadávok splatných v čase reštrukturalizačného konania dôjde z titulu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu k predĺženiu lehoty ich splatnosti spôsobom v pláne určenom, t. j. zo splatných pohľadávok sa z pravidla stanú pohľadávky nesplatné a svoju lehotu splatnosti, ktorá bude určená v pláne. V prípade doposiaľ nesplatných pohľadávok nemusia byť tieto v reštrukturalizačnom čo do svojho obsahu vrátene lehôt platnosti dotknuté, a v takomto prípade zaraďujeme do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky alebo v reštrukturalizačnom pláne dôjde k zmene ich obsahu vrátene zmeny lehôt ich splatnosti. ZKR tak nemusí obsahovať pre prípad reštrukturalizácie ustanovenie, ktoré je obdobné ust. § 46 ZKR, pretože otázka splatnosti prihlásených pohľadávok je upravená v súdom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne. Rozdielny prístup správkyne k pohľadávkam jednotlivých veriteľov je zavŕšená skutočnosťou, že napriek špecifikovanému dôvodu popretia pohľadávok SZRB nedošlo z totožného dôvodu zo strany správkyne k popretiu iných prihlásených pohľadávok medzi nimi pohľadávok , , , a , ktorých konečná splatnosť mala taktiež nastať až po začatí reštrukturalizačného konania dlžníka.

Správkyňa odôvodňovala svoj súhlas tým, že sa jedná a úzku previazanosť podnikateľskej činnosti dlžníka so spoločnosťou WORLD PHARM s. r. o., pričom navýšenie základného imania je nevyhnutné pre udržanie tržieb a následného zisku dcérskej spoločnosti, pričom poukazovala na skutočnosť, že nevýšenie základného imania dcérskej spoločnosti predstavovalo nepatrnú časť tržieb dlžníka a nie je možné predpokladať, že by takýto právny úkon mohol negatívne pôsobiť na budúce uspokojenie veriteľov dlžníka v zmysle reštrukturalizačného plánu. V rozpore s uvedeným podľa účtovnej závierky spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. predstavoval hospodársky výsledok za rok 2012 stratu 183, EUR a za rok 2013 stratu 193,

V reštrukturalizačnom spise sa nenachádzajú údaje, žeby správca následne po udelení súhlasu dlžníkovi žiadal o preukázanie skutočnosti, či spoločnosť WORLD PHARM s. r. o. vstúpila do zmluvných vzťahov s odberateľmi dlžníka a akým spôsobom sa táto spoločnosť zúčastňuje na podnikaní dlžníka.

Servis automobilov s. r. o. . . v sume 3.070,83 EUR, ktorá predstavovala zostatok pohľadávky KB Servis automobilov s. r. o. voči dlžníkovi uplatnenej faktúrou č. 12/2013 zo dňa 27. 12. 2013. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 10/2013 zo dňa 06. 12. 2013 bola povolená reštrukturalizácia KB Servis automobilov s. r. o., pričom za správcu bola ustanovená správkyňa. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2 R 10/2013 zo dňa 05. 06. 2014 bol na majetok KB Servis automobilov s. r. o. vyhlásený konkurz a tak správkyňa bola v čase povolenia reštrukturalizačného konania dlžníka dňa 14. 05. 2014 súčasne správkyňou v reštrukturalizačnom konaní veriteľa dlžníka. Pri zachovaní odbornej starostlivosti správkyne v reštrukturalizačnom konaní KB Servis automobilov s. r. o. tento musel vedieť o existencii pohľadávky voči subjektu, voči dlžníkovi. Správkyňa poverenie na vypracovanie reštrukturalizačného posudku dlžníka prijala dňa 17. 03. 2014, čiže v čase po ustanovení za reštrukturalizačnú správkyňu veriteľa.

tento zákon. Podľa ust. § 4 ods. 3 Zákona č.. 8/2008 Z. z. o správcoch ak správca vykonáva správcovskú činnosť vo viacerých veciach, je vylúčený z výkonu správcovskej činnosti v tých veciach, v ktorých spoločné záujmy veriteľov v jednotlivých veciach môžu byť vo vzájomnom

za neplatné. Funkciu správkyne dlžníka v reštrukturalizácii vykonáva osoba, ktorá vzhľadom na svoje pôsobenie ako správkyňa v reštrukturalizácii veriteľa dlžníka v takejto funkcii vystupuje. Rôznym spôsobom pristupuje a vyhodnocuje prihlásené pohľadávky veriteľov a schvaľuje ich bez náležitého posúdenia. V konaní bolo preukázané, že veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške 8.796.494,43 EUR bez príslušenstva bol popretý a tak je dôvodné predpokladať, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom odporovnateľnosti, a keďže v reštrukturalizačnom konaní bola pripustená existencia pohľadávok pochybného pôvodu do konania a tým aj možného odčerpania väčšiny plnenia určeného pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech veriteľov právne spochybniteľných pohľadávok nemožno predpokladať, že toto

Spolu s vyjadrením veriteľ SZRB doložil zmluvu po postúpení pohľadávok uzavretú medzi a Dlžníkom, súhlas na ručiteľské vyhlásenie a vystavenie zmenky, súhlas správcu s právnym úkonom dlžníka zo dňa 20. 05. 2014 a taktiež súhlas správcu s právnym úkonom dlžníka zo dňa 18. 06. 2014. Po oboznámení sa so stanoviskom správkyne tak, ako je zachytené v Zápisnici, bol postup správcu v procese preskúmavania pohľadávok v rozpore so zákonnou požiadavkou

známe. Preskúmanie právnych dôvodov vzniku prihlásených pohľadávok z hľadiska ich platnosti patrí podľa názoru SZRB medzi základné minimum, ktoré kladie zákon na výkon funkcie správcu v tejto fáze reštrukturalizačného konania.

Za stavu, keď právne dôvody vzniku prihlásených pohľadávok vo výške 10.269.160,94, EUR nepovažovala správkyňa za potrebné preskúmavať aspoň ohľadom ich platnosti. Správkyňa sa nezaoberala otázkou ani ich prípadnej odporovateľnosti, hoci vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou BIC TRADE s. r. o., na základe ktorých malo dôjsť k vzniku pohľadávok vo výške 10.269.160,94, EUR, mali byť podrobené detailnému rozboru už priamo v reštrukturalizačnom posudku dlžníka, ktorý vypracovala

vzťahy medzi dlžníkom a jemu spriaznenou osobou ani v takomto významnom objeme nepovažovala za nutné bližšie skúmať a po nepreskúmaní prihlásených pohľadávok z hľadiska platnosti právnych úkonov, ktoré mali predstavovať právne dôvody ich vzniku, neskúmal ani právne úkony dlžníka z hľadiska ich prípadnej odporovateľnosti. Správkyňa preskúmavala tieto pohľadávky iba v rozsahu ich zaúčtovania, poskytnutia a použitia a žiadnym spôsobom sa nezaoberala otázkou ich právnej platnosti. Z dlžníkom predloženého znaleckého posudku č. 85/2014, z ktorého malo vyplývať zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. v dôsledku poskytnutých pôžičiek vyplýva, že zhodnotenie majetku spoločnosti BIC TRADE s. r. o. bolo vykonané v rokoch 2004 až 2007, teda pred samotným deklarovaným poskytnutím pôžičiek zo strany veriteľov

Na tieto skutočnosti bola správkyňa upozornená v podnete na popretie pohľadávok veriteľov , a . Veriteľ SZRB poukazovala na rozdielnosti v procese preskúmavania jednotlivých prihlásených pohľadávok. Pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 7.000.000, EUR predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky p. voči spoločnosti BIC TRADE s. r. o. na dlžníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014. Odplata vo výške 7 000 000, EUR mala byť p. zaplatená v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 3. 2014 do 31. 12. 2027.

Správkyňa v Zápisnici neuviedla relevantným spôsobom uviesť, akú činnosť táto spoločnosť pre Dlžníka vykonáva a prečo je navýšenie základného imania spoločnosti WORLD PHARM s. r. o. nevyhnutné pre dosiahnutie účelu reštrukturalizácie dlžníka.

Vzhľadom na citované ustanovenia ako aj zistený skutkový stav okresný súd považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je vo výroku tohto uznesenia uvedené a vyhlásil konkurz na majetok úpadcu.»

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podali odvolanie sťažovateľ 1 a tiež sťažovateľka 4 a sťažovateľka 5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd uznesením sp. zn. 43 CoKR 39/2014 z 13. novembra 2014 odvolanie sťažovateľa 1, odvolanie dlžníka (sťažovateľky 5) a aj odvolanie reštrukturalizačnej správkyne (sťažovateľky 4) odmietol ako procesne neprípustné.

O návrhu SZRB na odvolanie reštrukturalizačnej správkyne rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 17. októbra 2014 tak, že ho zamietol vzhľadom na skutočnosť, že „v danej veci bol vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej podstaty súd má za to, že je na mieste návrh na odvolanie správkyne v reštrukturalizácii... zamietnuť, nakoľko citovaným uznesením tunajšieho súdu bolo v návrhu veriteľa Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s. vyhovené“.

Rovnako postupoval okresný súd aj vo veci návrhu SZRB, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia (návrh doručený okresnému súdu 3. októbra 2014), ktorý uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 17. októbra 2014 zamietol s odôvodnením, že „keďže rozhodnutie tunajšieho okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu... bol splnený účel, ktorý sledoval návrh na vyhlásenie predbežného opatrenia súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol“.

Sťažovatelia tvrdia, že kľúčové pochybenia okresného súdu obsiahnuté v napadnutom uznesení spočívajú najmä v tom, že: „­ nezohľadňuje podania a argumentáciu účastníkov konania a Správcu, ktoré boli voči súdu urobené riadne, včas a v zákonom predpísanej forme, ­ nedáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ­ je arbitrárne, svojvoľné, vnútorne nekonzistentné a nelogické v časti odôvodnenia záverov, o ktoré je opreté, ­ obsahuje svojvoľnú aplikáciu a výklad ZKR, pretože sa odchýlil od znení príslušných ustanovení ZKR spôsobom, ktorý zásadne poprel ich účel a význam, ­ je svojimi právnymi účinkami zjavne neprimerané k dôvodom, ktoré viedli k jeho prijatiu.“

V posudzovanej veci okresný súd najprv na návrh sťažovateľa 1 (ako veriteľa dlžníka) po zistení, že sú splnené zákonné podmienky, uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 zo 6. mája 2014 povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Následne však okresný súd jedným uznesením sp. zn. 1 R 5/2014 z 10. októbra 2014 zastavil reštrukturalizačné konanie vedené proti dlžníkovi, začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Išlo o postup a rozhodnutie, ktoré korešponduje s § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže v jeho zmysle môže príslušný reštrukturalizačný súd zastaviť reštrukturalizačné konanie aj bez návrhu, začať konkurzné konanie a vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka, ak nastane niektorá z týchto hypotéz: a) správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, b) správca nesplnil svoju povinnosť požiadať súd o vyhlásenie konkurzu, c) správca riadne nezvolal schôdzu veriteľov, d) schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz, e) záverečný návrh plánu nebol predkladateľom plánu predložený na predbežné schválenie veriteľskému výboru v zákonnej lehote, f) veriteľský výbor predložený návrh plánu v zákonnej lehote neschválil alebo predložený návrh plánu zamietol, g) správca riadne nezvolal schôdzu, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, h) za prijatie plánu na schôdzi, ktorá má rozhodnúť o schválení plánu, nehlasovala nadpolovičná väčšina skupín alebo prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, i) predkladateľ plánu v zákonnej lehote nepodal na súde návrh na potvrdenie plánu súdom.

Podľa § 131 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný v určenej lehote poskytnúť.

Jednou z dôležitých úloh správcu v procese reštrukturalizácie je zisťovanie a popieranie prihlásených pohľadávok, ktoré je upravené v § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca. Samotný dlžník ani veriteľ toto právo nemá, má len právo v zmysle § 124 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel.

Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil.

V procese popierania správca každú prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka, so zoznamom záväzkov dlžníka, ktorý bol vyhotovený pri podaní návrhu na reštrukturalizáciu, prihliada aj na samotné vyjadrenie dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Úlohou správcu je s odbornou starostlivosťou posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva prihlásenej pohľadávky a v prípade, že vyhodnotí niektorú z už uvedených skutočností ako spornú, je povinný ju poprieť.

Zákonná povinnosť správcu poprieť spornú pohľadávku ustanovená v § 124 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je dôsledkom skutočnosti, že nepopretie spornej pohľadávky nemožno v rámci reštrukturalizačného konania nijakým spôsobom zhojiť, pričom takáto pohľadávka by musela byť zaradená do reštrukturalizačného plánu a v prípade potvrdenia schváleného plánu súdom následne uspokojená v rozsahu ustanovenom potvrdeným a schváleným reštrukturalizačným plánom.

Správca má povinnosť konať s odbornou starostlivosťou nielen pri preskúmavaní a popieraní prihlásených pohľadávok, ale počas celého reštrukturalizačného konania. Pojem konanie s odbornou starostlivosťou definuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 7 ako konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Na výkon funkcie správcu sa vyžaduje zloženie skúšky z ekonomickej aj právnej oblasti, preto sa predpokladá, že správca je odborne spôsobilý vyhodnotiť a posúdiť nielen ekonomické a účtovné informácie, ale aj právne posúdiť právny dôvod, vymáhateľnosť pohľadávky, existenciu a rozsah zabezpečovacieho práva.

Zákon č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však jednoznačne ukladá správcovi povinnosť vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito, s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Správca tiež zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti.

Sťažovatelia poukazujú na to, že k spornej skutočnosti (oprávnenosť pohľadávok SZRB), ktorá má byť predmetom dokazovania v incidenčných konaniach, sa prejudiciálne vyjadrila „vybavujúca“ sudkyňa v reštrukturalizačnom konaní s tým, že relevantné poznatky v tejto veci získala iným spôsobom ako dokazovaním vykonaným v incidenčnom konaní. Napriek argumentácii okresného súdu (uvedeného len v jeho vyjadrení k ústavným sťažnostiam z 10. apríla 2015), že pokiaľ sa v posudzovanej veci aj zaoberal povahou pohľadávok jednotlivých veriteľov, nerozhodol o ich oprávnenosti, resp. neoprávnenosti záväzne, je nepochybné, že práve toto prejudiciálne posúdenie uvedených pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní celkom zjavne viedlo k právnemu záveru súdu, podľa ktorého došlo k závažnému porušeniu povinností správcu pri vykonávaní jeho činnosti, ktorého dôsledkom bolo napadnuté uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení konkurzu. Za týchto okolností vyznieva uvedená obranná argumentácia okresného súdu formalisticky a alibisticky, pritom zjavne nezohľadňuje konkrétne okolnosti posudzovanej veci a predovšetkým právne dôsledky, ktoré postup okresného súdu vyvolal.

Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať a ani nespochybňuje zákonom ustanovenú možnosť súdu zastaviť reštrukturalizačné konanie a vyhlásiť konkurz podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak zistí, že správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia o zastavení reštrukturalizačného konania a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však vyplýva, že okresný súd len konštatoval, že „v konaní bolo preukázané, že veriteľ SZRB, ktorý poskytol dlžníkovi úver vo výške 8.796.494,43 EUR bez príslušenstva bol popretý“, pritom sa vôbec nezaoberal tým, že o oprávnenosti správcom popretých pohľadávok SZRB sa bude rozhodovať v iných konaniach (incidenčných), v ktorých ešte nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Napriek tomu okresný súd v napadnutom uznesení už „dôvodne predpokladal, že toto reštrukturalizačné konanie už nedokáže zabezpečiť rámec na ochranu spoločného záujmu veriteľov dlžníka, ktorých pohľadávky nemajú právny dôvod vzniku v právne pochybných vzťahoch s výrazným charakterom odporovateľnosti“. Za uvedených okolností [aj s prihliadnutím na aplikovateľnú judikatúru, podľa ktorej konkurzný súd nie je oprávnený preskúmať prihlásené pohľadávky pri výkone dohliadacej činnosti (Sj 62/2002, uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 1 Ko 363/1999 z 10. januára 2000)] vyznieva záver okresného súdu arbitrárne o to viac, že ho vedome formuloval mimo rámca procesného dokazovania v incidenčných konaniach, a to napriek tomu, že musel mať vedomosť o tom, že ide o skutočnosti, ktoré zjavne budú (majú byť) predmetom dokazovania v incidenčných konaniach. Za týchto okolností záver okresného súdu o tom, že „postup správkyne pri preskúmavaní pohľadávok nenapĺňa zákonnú požiadavku pre postup s odbornou starostlivosťou a môže mať za následok podstatné ohrozenie spoločných záujmov veriteľov dlžníka na dosiahnutí čo možno najvyššej miery uspokojenia ich uplatnených nárokov“, vyslovený bez toho, aby sa ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami, považuje ústavný súd minimálne za predčasný a ústavne spochybniteľný.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považuje za osobitne významnú aj námietku sťažovateľov, že okresný súd sa v napadnutom uznesení, ktoré je primárne založené na závere o porušení povinností sťažovateľky 4  reštrukturalizačnej správkyne, nezaoberal jej zásadným a pre rozhodovanie nepochybne relevantným vyjadrením z 27. septembra 2014, ktoré bolo okresnému súdu doručené 30. septembra 2014. Označené vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne okresný súd nepremietol ani do odôvodnenia napadnutého uznesenia, hoci si musel byť vedomý toho, že v ňom obsiahnuté skutočnosti by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť jeho záver o tom, že správkyňa si neplnila svoje povinnosti s požadovanou odbornou starostlivosťou, ktorý je esenciálnym základom pre rozhodnutie podľa § 131 ods. ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. rozhodnutie o zastavení reštrukturalizačného konania, začatí konkurzného konanie a vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, založené na zistení, že „správca opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom“.

Zo súdneho spisu možno vyvodiť, že okresný súd pri preskúmavaní návrhu veriteľa SZRB z 25. augusta 2014 na vykonanie dohľadu a návrhu na zastavenie reštrukturalizačného konania a vyhlásenie konkurzu postupoval jednostranne, keď obmedzil svoje skúmanie iba na určitú písomnosť (zápisnica z 9. septembra 2014) a tiež ďalšie písomnosti na jej podporu (doplnenie podania veriteľa SZRB z 21. septembra 2014, doručené okresnému súdu 23. septembra 2014, ako aj jeho podania doručeného 3. októbra 2014), pričom nezohľadnil iné relevantné písomnosti obsiahnuté v spise (predovšetkým vyjadrenie reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014), na ktoré sťažovatelia poukazujú. Za týchto okolností nemôže odôvodnenie napadnutého uznesenia vyznieť presvedčivo, naopak, možno ho hodnotiť ako prejav formalistickej aplikácie § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá popiera účel a význam reštrukturalizačného konania spočívajúci v spoločnom záujme veriteľov oproti konkurzu, ktorý tento spoločný záujem popiera.

V súvislosti s kritikou postupu okresného súdu v posudzovanej veci ústavný súd poukazuje aj na § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom do 29. apríla 2015), ktorý je označený nadpisom „Zamietnutie plánu súdom“ (reštrukturalizačného plánu, pozn.).

Podľa § 154 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v relevantnom znení súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

V konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci okresný súd nepochybne mohol postupovať podľa § 154 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom právne dôsledky takéhoto postupu by boli, resp. mohli byť po prípadnom neúspešnom uplatnení opravného prostriedku podľa § 154 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totožné. Ústavný súd v uvedených súvislostiach zastáva názor, že okresný súd pochybil a nepostupoval ústavne udržateľným spôsobom, ak neodôvodnil, prečo neaplikoval zákon o konkurze a reštrukturalizácii spôsobom predpokladaným v § 154 tohto zákona. Na podporu tohto záveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd na základe svojho právneho záveru, že „... v reštrukturalizačnom konaní bola pripustená existencia pohľadávok pochybného dôvodu do konania a tým aj možného odčerpania väčšiny plnenia určeného pre nezabezpečených veriteľov dlžníka v prospech veriteľov právne spochybniteľných pohľadávok“, konštatoval, že „nemožno predpokladať, že toto reštrukturalizačné konanie môže viesť k lepšiemu uspokojeniu pohľadávok skutočných veriteľov dlžníka vrátane SZRB ako v prípade konkurzu, ktorý by bol vyhlásený na majetok dlžníka“. Citovaný právny záver okresný súd formuloval aj napriek tomu, že sa vôbec nezaoberal predloženým reštrukturalizačným plánom dlžníka. Je pritom nesporné, že uvedené okolnosti a závery, ku ktorým okresný súd dospel, tvoria skutkovú podstatu § 154 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a sú zákonnou prekážkou potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom. Takýmto postupom sa prejavuje súdna kontrola postupu veriteľov, dlžníka, správcu, prípadne iných osôb, ak sú účastníkmi plánu.

Sumarizujúc svoje výhrady proti napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ústavný súd opakovane uvádza, že za najzávažnejšie z nich považuje ­ skutočnosť, že okresný súd sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom vyjadril v odôvodnení napadnutého uznesenia k oprávnenosti pohľadávok SZRB, hoci si musel byť vedomý toho, že vyslovenie relevantného právneho záveru o týchto pohľadávkach nepatrí do jeho právomoci, ale právomoci incidenčného súdu v už prebiehajúcich incidenčných konaniach, ­ skutočnosť, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal so zásadným a pre jeho rozhodovanie nepochybne relevantným vyjadrením reštrukturalizačnej správkyne z 27. septembra 2014, ­ skutočnosť, že bez relevantného odôvodnenia rozhodol o zastavení reštrukturalizácie podľa § 131 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nerozhodol podľa § 154 ods. 1 tohto zákona o zamietnutí reštrukturalizačného plánu, hoci si musel byť vedomý toho, že takto zvoleným postupom pri rozhodovaní zbavuje predkladateľa reštrukturalizačného plánu oprávnenia podať proti jeho rozhodnutiu odvolanie.

Aj keď ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu (pozri napr. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I. ÚS 57/07, I. ÚS 82/07), nemôže rezignovať na svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti, a preto nemôže prehliadať závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv.

Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľov napadnutým uznesením okresného súdu, zároveň rozhodol podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie okresnému súdu (2. bod výroku tohto nálezu). Po vrátení veci na ďalšie konanie bude okresný súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde), pričom bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd v tejto súvislosti podčiarkuje, že jeho rozhodnutie vonkoncom nepredznamenáva právne závery okresného súdu, ku ktorým by mohol dospieť pri opätovnom rozhodovaní o predmetnej veci. Z dosiaľ uvedeného totiž zjavne vyplýva, že ústavne relevantné výhrady ústavného súdu sa týkajú nepresvedčivosti, jednostrannosti, nedostatočnej odôvodnenosti a arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré je nielen možné, ale aj žiaduce po vrátení veci na ďalšie konanie odstrániť.

Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania úspešných sťažovateľov 1 až 3, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním AKMG, s. r. o., Dolná 6A, Banská Bystrica, v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie), pričom ich vyčíslil, vychádzajúc zo základu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013, v sume 804 € (úkony právnej služby advokáta boli vykonané v roku 2014) aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Prevzatie a prípravu zastupovania a vypracovanie písomného podania ústavný súd posúdil ako spoločný úkon advokáta pri zastupovaní troch sťažovateľov, preto základnú sadzbu tarifnej odmeny po jej znížení o 50 % určil v celkovej sume 402 €, pričom priznaná úhrada trov konania po započítaní režijného paušálu 8,04 €  2 úkony x 3 účastníci predstavuje sumu 450,24 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (90,05 €), pretože právny zástupca je platcom DPH. Priznaná úhrada trov konania sťažovateľov 1 až 3 predstavuje celkovú sumu 540,29 €.

Ústavný súd priznal úhradu trov konania aj sťažovateľke 4, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Danielou Komorovou, Kukučínova 20, Banská Bystrica, a sťažovateľke 5 v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Henrietou Čabanovou, M. Rázusa 35, Lučenec, v konaní pred ústavným súdom, každej po 268 € za dva úkony právnej služby po 134 €, t. j. príprava a prevzatie právneho zastúpenia a písomné podanie, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (56,82 €), pretože právne zástupkyne sú platcami DPH. Priznaná úhrada trov konania pre sťažovateľku 4 a 5 predstavuje pre každú celkovú sumu 340,90 € (bod 3 až 5 výroku tohto nálezu).

V Košiciach 29. júla 2015