II. ÚS 165/03

Odôvodnenie:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. septembra 2003 doručené podanie Z. Ž., bytom B., (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť na prieťahy v dedičskom konaní 22 D 201/97 - D not 121/2001“, ktorým požaduje vyplatiť primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody za vedomé prieťahy a bránenie vlastníctva v dedičskom konaní sp. zn. 22 D 201/97- D not 121/2001 vedenom na Okresnom súde Bratislava III z dôvodu, že dedičské konanie trvalo päť rokov, čím vznikli nevyčísliteľné škody na poručiteľovom majetku.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie je daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Jedným z dôvodov na odmietnutie sťažnosti je jej oneskorené podanie.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Z kópie osvedčenia o dedičstve, ktorá tvorila prílohu sťažnosti, ako aj z informácie získanej na Okresnom súde Bratislava III vyplynulo, že osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 3. apríla 2002, t. j. viac ako dva mesiace pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene. V nadväznosti na toto rozhodnutie sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal (vyplatenie náhrady škody, bránenie vlastníckeho práva).