II. ÚS 165/2026

1. Postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/85/2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 800 eur, ktoré j e Okresný súd Humenné p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 3. Okresný súd Humenné j e p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia 1 014,41 eur a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo 8. júna 2022 podaním žaloby sťažovateľa o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Uznesením č. k. 6C/85/2022-129 z 20. decembra 2022 okresný súd spojil napadnuté konanie na spoločné konanie s konaním vedeným pod sp. zn. 21C/85/2022, pričom rozhodol, že konanie bude vedené pod sp. zn. 6C/85/2022.

2023. Na pojednávaní 25. januára 2024 okresný súd po tom, čo uznesením pripustil zmenu žalobného petitu, pojednávanie odročil na 14. marec 2024. Na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok č. k. 6C/85/2022-476, ktorým rozhodol takto: „I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 344,16 eur z titulu náhrady škody a 4.000,-- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti prvému prvoinštančnému rozsudku žalovaný podal 15. apríla 2024 a sťažovateľ 9. mája 2024 odvolanie. 5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 5Co/42/2024-595 z 26. júna 2025 napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I, II, IV, V zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočnosti a nepreskúmateľnosti jeho záverov.

7. Sťažovateľ podal 28. novembra 2025 proti rozsudku okresného súdu z 30. septembra 2025 odvolanie do výroku I a výroku II. Dňa 22. decembra 2025 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sťažovateľa z 9. decembra 2025, na ktoré reagoval vyjadrením z 23. decembra 2025. Dňa 31. decembra 2025 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu sťažovateľa, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 23. januára 2026. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril 26. januára 2026.

12. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 4002/26 zo 7. apríla 2026 v podstatnom k skutkovej a právnej zložitosti napadnutého konania uviedol, že ide o štandardnú vec, ktorá nevykazuje znaky skutkovej alebo právnej zložitosti. Sťažovateľovi vytkol, že podal dve samostatné žaloby, na rovnakom skutkovom a právnom základe, ktoré bolo potrebné spojiť do jedného konania. K prekážkam postupu súdu uviedol, že sťažovateľ podal dva návrhy na prerušenie konania, v jednom navrhol predloženie veci ústavnému súdu v súvislosti so zákonom č. 514/2003 Z. z., v druhom prípade žiadal konanie prerušiť z dôvodu dodatočnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

pojednávania. Po zrušení rozsudku bolo o nárokoch sťažovateľa rozhodnuté na prvom nariadenom pojednávaní. Vychádzajúc z uvedeného, súd navrhol, aby ústavný súd sťažnosti v celom rozsahu nevyhovel. 13.

5. januára 2023, - 21. 3. 2023 – pojednávanie, ktoré bolo odročené na účel výsluchu svedkov a predloženie vyjadrenia generálnej prokuratúry k nároku na predbežné prerokovanie nároku, a to na 1. jún 2023, - 24. 3. 2023 – žalobca doručil listinné dôkazy, - 3. 5. 2023 – žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania a návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu, - 9. 5. 2023 – bol zrušený termín pojednávania určeného na 1. januára 2023 z dôvodu rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania, - 19. 5. 2023 – žalovaná zaslala vyjadrenie k návrhu na zmenu žalobného petitu a návrhu na prerušenie konania, - 31. 5. 2023 – súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu a o prerušení konania, do skončenia dodatočného konania o žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku, najneskôr do 6. novembra 2023; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. júna

- 14. 8. 2023 – o žiadosti žalobcu bolo rozhodnuté tak, že pojednávanie určené na 21. september 2023 bolo odročené na 19. september 2023, - 19. 9. 2023 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom súd vypočul navrhnutých svedkov; bolo odročené na 24. október 2024 na účel predloženia ďalších listinných dôkazov, - 16. 10. 2023 – súdu bola doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti konajúceho prokurátora a tiež z dôvodu pracovnej porady ostatných prokurátorov, zvolanej generálnou prokuratúrou, - 16. 10. 2023 – súdu bolo doručené podanie žalobcu, ktorým doplnil dokazovanie vo veci, - 18. 10. 2023 – súd rozhodol o žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania a určil nový termín na 7. november 2023, - 26. 10. 2023 – súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej k nároku žalobcu, - 7. 11. 2023 – uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré bolo odročené na 5. december 2023 na účel predloženia vyjadrenia žalovanej k vyčíslenej výške trov trestného konania, - 10. 11. 2023 – bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k zmene výšky trov trestného konania,

trestného konania, - 4. 12. 2023 – žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu potreby zabezpečenia listinných dôkazov, - 4. 12. 2023 – bolo rozhodnuté o odročení pojednávania na 25. január 2024, - 20. 12. 2023 – podanie žalobcu, ktorým boli doložené listinné dôkazy k výške trov trestného

o ňom, - 26. 1. 2024 – bolo doručené podanie žalovanej na základe predchádzajúcej výzvy súdu spolu s listinnými dôkazmi, - 14. 3. 2024 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým čiastočne žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti zamietol, návrh na prerušenie konania zamietol, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy, - 16. 4. 2024 – súdu bolo doručené odvolanie žalovanej proti už uvedenému rozsudku, - 9. 5. 2024 – súdu bolo doručené odvolanie žalobcu proti hore uvedenému rozsudku, - 21. 5. 2024 – žalobca vyzvaný bol na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, - 11. 6. 2024 – žalobca zaplatil súdny poplatok za odvolanie, - 3. 7. 2024 – bola doručená výzva žalobcovi a žalovanej na vyjadrenie k podaným odvolaniam, - 10. 7. 2024 – doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu, - 15. 7. 2024 – doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej, - 16. 7. 2024 – výzva súdu adresovaná žalobcovi a žalovanej, aby sa vyjadrili k vyjadreniu protistranu k odvolaniu,

a odvolanie žalovanej, - 1. 8. 2025 – spis vrátený z Krajského súdu v Prešove spolu s uznesením z 26. júna 2025 o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie, - 1. 8. 2025 – sudkyňa dala pokyn kancelárii na doručenie uznesenia krajského súdu stranám sporu na vyjadrenie v lehote 10 dní, - 5. 8. 2025 – súdu bolo doručené vyjadrenie žalovanej k uzneseniu krajského súdu, - 28. 8. 2025 – bol určený termín pojednávania na 30. september 2025, - 30. 9. 2025 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu

správny. Krajský súd sám elektronicky zasielal stranám svoje rozhodnutie. Súdny spis bol okresnému súdu vrátený 27. apríla 2026.

16. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že stručná chronológia úkonov, tak ako ju opísal mestský súd vo svojom vyjadrení (bod 19), zodpovedá obsahu súdneho spisu, ktorý bol ústavnému súdu predložený spolu s týmto vyjadrením. 17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010). 18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). 19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

21. Pri skúmaní správania sťažovateľa v napadnutom konaní ústavný súd akceptoval výhrady okresného súdu, keď dospel k záveru, že sťažovateľ svojím postupom tiež prispel k celkovej dĺžke napadnutého konania, keď nepredložil spolu s návrhom dôkazy o škode (náklady právneho zastúpenia), ďalej tým, že pred podaním žaloby si predbežne neuplatnil nárok na príslušnom orgáne, zmenami žalobného petitu, svojimi návrhmi na prerušenie konania a tiež svojimi dvoma žiadosťami o zmenu termínu pojednávania. Všetky tieto skutočnosti aj podľa názoru ústavného súdu čiastočne prispeli k dĺžke napadnutého konania, za ktoré nenesie zodpovednosť konajúci súd.

24. Tento neefektívny postup zapríčinil predĺženie napadnutého konania približne o 11 mesiacov. Ústavný súd preto, prihliadajúc na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, dospel k záveru, že postupom mestského súdu v napadnutom konaní bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V. Primerané finančné zadosťučinenie

26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 8 500 eur, čo odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, povahou a významom sporu pre sťažovateľa. 28. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 29. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, zistenú neefektívnu činnosť, berúc do úvahy predmet napadnutého konania, súčasný právoplatný stav vo veci samej, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie 800 eur pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie (bod 2 a 4 výroku nálezu).

VI. Trovy konania