II. ÚS 168/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 168/2016-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti , zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Vorobelovou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 46/2007, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 34 C 46/2007 p o r u š e n é b o l i .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 14. marca 2007 návrh na zaplatenie sumy 6 000 000 Sk s príslušenstvom proti a (spolu ďalej len „odporcovia“).

Sťažovateľ uvádza, že v priebehu napadnutého konania dostatočne preukázal, že odporcovia nakladali s finančnými prostriedkami, ktoré zo posielal na jednotlivé účty v bankách a ktoré boli určené na kúpu a udržiavanie nehnuteľnosti a na prevádzku solária. Odporcovia mali nakladať aj s finančnými prostriedkami, ktoré posielal sťažovateľ z ako svoj dôchodok, keďže mal v úmysle usadiť sa na Slovensku.

Sťažovateľ poukazuje aj na to, že v uvedenej veci podal aj trestné oznámenie a že trestné stíhanie bolo nakoniec zastavené.

Okresný súd o návrhu sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 34 C 46/2007-527 z 21. júla 2010 tak, že ho zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresný súd vo veci opäť rozhodol rozsudkom č. k. 34 C 46/2007-705 z 18. septembra 2012 tak, že návrh zamietol. Aj proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd 23. septembra 2013 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení krajský súd uložil okresnému súdu, aby vypočul svedkov, ktorých označil sťažovateľ vo svojich podaniach.

. . Rozhodol som sa pre sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola podaná a ktorá bola odložená dňa 27. 05. 2014 z dôvodu, že nebolo priložené osvedčené plnomocenstvo. Napriek tomu, že som termín pojednávania žiadal dňa 21. 01. 2014, napriek tomu, že už som sa sťažoval predsedovi súdu dňa 21. 05. 2014, do môjho príchodu na Slovensku nie je termín pojednávania v súdnom konaní 34 C/46/2007. Osobne som sa dostavil dňa 5. 8. 2014 a udelil som právnej zástupkyni plnú moc na podanie ústavnej sťažnosti pre prieťahy v konaní.

Doba nečinnosti súdu prvého stupňa od doručenia spisov na súd porušovateľa je od 10. 10. 2013 do 06. 08. 2014 je takmer 10 mesiacov, pričom súd ani nereaguje na žiadosti o určenie termínu a na sťažnosť na prieťahy reagoval požiadavkou osvedčiť môj podpis na plnomocenstve pre právnu zástupkyňu, čo je pre mňa úplne nepochopiteľné. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti konanie o zaplatenie 6 mil. Sk, ktorou sumou sa žalovaní bezdôvodne obohatili nie je právoplatne

. . Som toho názoru, že vyššie označené konanie na Okresnom súde Košice I. je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu. Skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní dochádza k prieťahom, spor trvá dlho, že pre mňa amerického štátneho občana je to nepochopiteľné a nepochopiteľné je to aj pre moje okolie v , vyvoláva u mňa psychický stav neistoty, nemôžem v noci spať, trápim sa, spôsobuje mi to emocionálne útrapy. Mám pocit i krivdy už dlhšiu dobu a ťažko sa s tým pocitom krivdy vyrovnávam, Vytýkam súdu, že koná pomaly a nevenuje môjmu prípadu dostatočnú pozornosť, pretože aj keď som cudzí štátny občan, nemôžu ma orgány súdnej moci z toho dôvodu diskriminovať. Na takmer každé pojednávame som sa dostavoval z , snažil som sa vybaviť lacnejšie letenky, preto som potreboval vedieť termín pojednávania v dostatočnom predstihu, vynaložil som nemalé náklady, vrátane súdneho poplatku 320 000,- Sk, a mám z toho len pocit nespravodlivosti a strácam dôveru v súdnu ochranu na Slovensku.“

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní z 21. marca 2016 uviedol, že pojednávanie nariadené na 14. marec 2016 bolo opäť odročené na 22. apríl 2016 pre neprítomnosť odporcov, ktorí ho žiadali odročiť zo zdravotných dôvodov. Následne uviedol: „Oboznámila som sa s vyjadrením porušovateľa. Vo vyjadrení porušovateľ uvádza postupne úkony súdu ako nasledovali od podania žaloby až do dňa 14. 3. 2016 a tvrdí, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie. K tomu uvádzam, že v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní zadovážil všetky potrebné dôkazy, najmä výpisy z účtov, objasnil tok peňazí z do bánk na Slovensku, zabezpečil výberové doklady a k tomu vypočul dôkladne tak žalobcu i žalovanú a vykonal medzi nimi konfrontácie, vypočul svedkov a tento spis je pripojený od začiatku súdneho konania. Odo dňa podania žaloby 14. 3. 2007 sa uskutočnilo 15 pojednávaní vrátane pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, 16. pojednávanie určené na deň 22. 04. 2016 je za účelom vypočutia žalovanej. Súd mal konať viac sústredene a efektívne, a pozornosť venovať správnej aplikácii práva na súdený prípad. Súd meritórne rozhodol dvakrát a dvakrát rozhodol odvolací súd, porušovateľ vo vyjadrení uvádza, že trikrát, nie je to správny údaj.“

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh napadnutého konania:

Dňa 14. marca 2007 podal sťažovateľ okresnému súdu návrh proti odporcom spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zaplatil sťažovateľ 27. marca 2007.

Dňa 1. augusta 2007 bol súdny spis doručený okresnému súdu, ktorý následne doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 5. septembra 2007 odporcovia podali návrh na zrušenie predbežného opatrenia.

V podaní doručenom okresnému súdu 25. septembra 2007 sťažovateľ požiadal o ustanovenie tlmočníka a o oznámenie termínu pojednávania 40 dní vopred vzhľadom na potrebu kúpiť letenku.

Dňa 5. októbra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby doplatil súdny poplatok za návrh; sťažovateľ vymedzený rozdiel zaplatil 24. októbra 2007.

Okresný súd 19. novembra 2007 doručoval vyjadrenie odporcov sťažovateľovi.

Uzneseniami z 20. novembra 2007 okresný súd ustanovil tlmočníčku a rozhodol o zmene návrhu.

Uznesením z 31. októbra 2008 okresný súd uložil tlmočníčke poriadkovú pokutu 1 000 Sk.

Uznesením z 3. novembra 2008 okresný súd zmenil svoje uznesenie z 20. novembra 2007 a ustanovil tlmočníka a prekladateľa .

Okresný súd 3. novembra 2008 vykonal pojednávanie, ktoré následne odročil na 4. december 2008 na účely ďalšieho dokazovania – výsluchu odporcov.

Uznesením z 20. novembra 2008 okresný súd zamietol návrh odporcov na zrušenie predbežného opatrenia.

Okresný súd 25. novembra 2008 doručoval uznesenie o zmene tlmočníka a vyžiadal si vyšetrovací spis vo veci sprenevery.

Dňa 24. novembra 2008 sťažovateľ žiadal zrušiť pojednávanie nariadené na 4. december 2008 a nariadenie pojednávania po 20. februári 2009 z dôvodu zabezpečenia letenky.

Dňa 27. apríla 2009 okresný súd vyzval JUDr. Tatianu Vorobelovú – právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby predložila splnomocnenie v angličtine s úradným prekladom do slovenského jazyka.

Dňa 21. mája 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. jún 2009, ktoré následne vykonal za prítomnosti účastníkov, ich právnych zástupcov a tlmočníka.

Tlmočník 1. júla 2009 predložil vyúčtovanie za tlmočenie na pojednávaní, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením z 24. júla 2009.

Okresný súd 30. júla 2009 predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd rozhodol uznesením z 25. augusta 2009 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil.

Dňa 28. augusta 2009 bol súdny spis vrátený okresnému súdu.

Okresnému súdu bola 28. decembra 2009 vrátená nedoručená zásielka pre svedka, ktorý zásielku neprevzal v odbernej lehote.

Pojednávanie 8. januára 2010 okresný súd vykonal v neprítomnosti odporcov. Na tomto pojednávaní boli prítomní aj štyria svedkovia.

Okresný súd 15. februára 2010 rozhodol o svedočnom a 18. februára 2010 o odmene pre tlmočníka.

Okresný súd 14. apríla 2010 žiadal obchodný register o predloženie spisu obchodnej spoločnosti

Sťažovateľ 26. apríla 2010 oznámil okresnému súdu, že od 10. júna 2010 sa bude zdržiavať na Slovensku, preto žiadal, aby okresný súd v uvedenom období nariadil pojednávanie.

Okresný súd 3. júna 2010 nariadil pojednávanie na 21. jún 2010.

Dňa 9. augusta 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 11. augusta 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a doručoval odvolanie odporcom.

Okresný súd 5. októbra 2010 rozhodol opravným uznesením, ktorým opravil záhlavie rozsudku z 21. júla 2010 tak, že zmenil právneho zástupcu odporcov.

Súdny spis bol 12. novembra 2010 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd rozhodol 15. júna 2011 uznesením, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením a v zrušenom rozsahu mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Súdny spis bol okresnému súdu vrátený 7. júla 2011.

Dňa 3. februára 2012 okresný súd určil nový termín pojednávania – nariadil ho na 17. apríl 2012.

Okresný súd na pojednávaní 17. apríla 2012 prerokoval vec a následne pojednávanie odročil na 21. jún 2012.

Uzneseniami z 20. júna 2012 rozhodol okresný súd o odmene prekladateľa za preklad dokumentov a tiež o odmene za tlmočenie na pojednávaní.

Okresný súd prerokoval vec na pojednávaní 21. júna 2012. Na tomto pojednávaní neboli prítomní odporcovia a ani svedok, ktorého prítomnosť mala zabezpečiť právna zástupkyňa sťažovateľa. Okresný súd pojednávanie odročil na 18. september 2012.

Odporcovia predložili 22. júna 2012 dôkazy – napr. zmluvu o hypotekárnom úvere, zmluvu o záložnom práve a pod., ktoré následne okresný súd 26. júna 2012 doručoval sťažovateľovi.

Uznesením zo 6. júla 2012 okresný súd rozhodol o odmene tlmočníka.

Dňa 25. februára 2013 bol súdny spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach.

Krajský súd rozhodol uznesením z 23. septembra 2013 tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 9. októbra 2013 bol súdny spis vrátený okresnému súdu, ktorý následne doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 3. marca 2014 zákonný sudca uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby uznesením uložil prekladateľovi preložiť uznesenie krajského súdu.

Podľa úradného záznamu z 1. augusta 2014 bol súdny spis vrátený zákonnému sudcovi z dôvodu zmeny vyššieho súdneho úradníka v senáte.

Dňa 14. novembra 2014 zákonný sudca opäť uložil vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby uznesením uložil prekladateľovi preložiť uznesenie krajského súdu. Okresný súd následne uznesením z 30. januára 2015 rozhodol tak, že uložil prekladateľovi, aby preložil do anglického jazyka uznesenie krajského súdu z 23. septembra

Právna zástupkyňa sťažovateľa 1. apríla 2015 oznámila, že sťažovateľ sa zúčastní na pojednávaní.

Na pojednávaní 13. apríla 2015 boli prítomní účastníci, ich právni zástupcovia a svedkovia. Tlmočník na pojednávaní nebol prítomný. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že neznáma osoba nahlásila, že v budove súdov mala byť umiestnená bomba. Do budovy súdov bol umožnený vstup až od 11.50 hod. Okresný súd odročil pojednávanie na 29. máj 2015.

Z priloženého úradného záznamu vyplýva, že tlmočník sa nemôže dostaviť v poobedňajšom čase na pojednávanie z dôvodu, že vyučuje na fakulte.

Dňa 27. mája 2015 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že vzhľadom na svoj vek sa nedostaví na pojednávanie, súhlasí, aby okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Okresný súd prerokoval vec na pojednávaní 29. mája 2015 v neprítomnosti sťažovateľa, pojednávanie následne odročil na 25. september 2015.

Dňa 17. septembra 2015 okresný súd zrušil pojednávanie z dôvodu dovolenky zákonnej sudkyne a určil nový termín na 9. november 2015.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je rozhodovanie o nároku sťažovateľa na zaplatenie špecifikovanej peňažnej sumy voči odporcom z titulu náhrady škody alebo z titulu bezdôvodného obohatenia. Možno pripustiť, že skutkovo ide o zložitejšiu vec z dôvodu, že konanie odporcov, z ktorého odvodzuje sťažovateľ svoj nárok, sa malo udiať v časovom úseku niekoľkých rokov a zrejme malo pozostávať z viacerých skutkov, pričom viaceré relevantné skutkové okolnosti sú stále predmetom dokazovania. Rovnako tak nie je jednoznačne ustálená ani právna kvalifikácia nároku uplatneného sťažovateľom. Stupeň skutkovej zložitosti spočíva aj potrebou tlmočenia na pojednávaniach a prekladu relevantných dokumentov (napr. rozhodnutí konajúcich súdov, predvolaní na pojednávania, poučenia o procesných právach a povinnostiach účastníka a pod.) do anglického jazyka. Skutočnosť, že sťažovateľ sa zúčastňoval pojednávaní s tým, že cestoval z , bola primerane eliminovaná tým, že sťažovateľ mal ustanovenú právnu zástupkyňu a zároveň jeho súčinnosťou, keď sťažovateľ spravidla vopred avizoval, kedy bude na území Slovenskej republiky, a tiež okresnému súdu uviedol časový predstih, ktorý potrebuje na to, aby si zorganizoval cestu na Slovensko. Uvedené okolnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti týkajúce sa správania sťažovateľa ako účastníka napadnutého konania, ktoré by mali relevantný vplyv na celkovú dĺžku konania.

Z odôvodnenia uznesenia č. k. 6 Co 274/2010-581 z 15. júna 2011 vyplýva, že krajský súd uložil okresnému súdu, aby skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka, ktorá ak sa nepreukáže, bude povinný skúmať existenciu záväzku odporcov z titulu bezdôvodného obohatenia. Ako vyplýva z uznesenia č. k. 6 Co 74/2013-756 z 23. septembra 2013, okresný súd si povinnosť uloženú uznesením krajského súdu z 15. júna 2011 splnil len čiastočne. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu z 23. septembra 2013 vyplýva, že okresný súd sa vysporiadal s existenciou zodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Keďže dospel k záveru, že táto zodpovednosť odporcov nie je daná, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa aj s existenciou ich záväzku z titulu bezdôvodného obohatenia, s čím sa však podľa krajského súdu okresný súd nevysporiadal dostatočne. Rovnako tak je zrejmé, že špecifikovaný skutok odporcov (predaj rodinného domu v Myslave a tvrdené ponechanie si finančných prostriedkov z predaja) okresný súd neposúdil z hľadiska existencie zodpovednosti za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka, prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia.

Aspektom nesústredeného a neefektívneho postupu je aj skutočnosť, že konanie trvá deväť rokov s tým, že vec nie je právoplatne rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že neefektívnym a nesústredeným postupom okresného súdu v napadnutom konaní a tiež jeho nečinnosťou došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €. S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci – na celkovú dĺžku konania, na nesústredený a neefektívny postup okresného súdu, na jeho nečinnosť, ale aj na to, že k celkovému trvaniu konania prispeli aj skutkové okolnosti uvedené v časti III bode 1 tohto nálezu, ústavný súd priznal sťažovateľovi sumu 3 500 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou. Sťažovateľ si uplatnil úhradu trov konania „za dva úkony právnej pomoci a rež. paušál“.