II. ÚS 18/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 18/2015­29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti , zastúpenej Advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014, za účasti Okresného súdu Bratislava III takto

rozhodol:

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra 2014 doručená sťažnosť , Nový Svet 32 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie

“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátka na starostku obce Nový Svet (ďalej len „obec“), ako aj na poslankyňu obecného zastupiteľstva obce predložila svoje kandidátne listiny spolu s petíciami, v ktorých jej kandidatúru na tieto funkcie podporilo 23 voličov. Obec mala v tom čase 85 obyvateľov, preto v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) bolo potrebné, aby jej kandidatúru v petícii podporilo minimálne 20 voličov.

Miestna volebná komisia v obci rozhodnutím č. 172/2014 z 24. septembra 2014 nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky na funkciu starostky obce a rozhodnutím č. 173/2014 z 24. septembra 2014 nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky na funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva obce. Podľa sťažovateľky volebná komisia svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že petičná listina bola v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“) neúplná. Citujúc odôvodnenia rozhodnutí volebnej komisie uvádza, že chýba „na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta. Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov podporujúcich petíciu... V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza: „Odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia sa však zaoberá výlučne kandidátnou listinou sťažovateľky pre voľby do miestneho zastupiteľstva, pričom v ňom nie je žiadna zmienka o kandidátnej listine na funkciu starostky obce. Vzhľadom na petit podaného návrhu a výrok predmetného uznesenia je však zrejmé, že súd zamietol registráciu obidvoch kandidátnych listín, keďže návrh sťažovateľky bol zamietnutý v celom rozsahu.

Takéto rozhodnutie súdu však nemá žiadnu oporu v našom právnom poriadku a došlo ním k porušeniu vyššie uvedených základných práv sťažovateľky. . . Vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie vo vzťahu ku kandidátnej listine na funkciu starostky môžeme len predpokladať, že súd mienil rovnako rozhodnúť vo vzťahu k obidvom kandidátnym listinám, keďže boli z hľadiska údajných nedostatkov v podstate rovnaké. Petíciou prikladanou ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta do orgánov miestnej samosprávy by tak mali byť iba petičné hárky (pri použití pojmov uvedených v Petičnom zákone) s dostatočným počtom podpisov voličov. Náležitosti týchto petičných hárkov, resp. petície sú výslovne upravené v cit. ust. § 16 ods. 9 veta tretia a v cit. ust. § 21 ods. 2 veta tretia a piata Zákona o komunálnych voľbách, v zmysle ktorých sa má pri každom podpise uviesť meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Tieto zákonné ustanovenia (a ani žiadne iné) nevyžadujú, aby súčasťou takýchto

Miestna volebná komisia v Novom Svete a následne aj Okresný súd Bratislava III však takéto podpisy sťažovateľky v rozpore so zákonom vyžadovali a pre ich absenciu zamietli registrovať obidve jej kandidátne listiny. Dovoľujeme si zdôrazniť, že obsahové náležitosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy sú špeciálne vymedzené v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách a Petičný zákon môže byť na náležitosti takejto petície sui generis použitý len podporne, a to najmä pre vymedzenie formálnych náležitostí petície (napr. požiadavka písomnej formy, čitateľnosti údajov a pravdivosti údajov). Petičný zákon však nemôže rozširovať požiadavky na náležitosti takejto petície, pokiaľ sú tieto požiadavky špeciálne (osobitne) upravené v Zákone o komunálnych voľbách. Ak teda Zákon o komunálnych voľbách neurčuje, že by nezávislý kandidát mal podpísať každý jeden petičný hárok, ktorý predkladá k svojej kandidátnej listine, nemožno takúto povinnosť vyvodzovať z Petičného zákona. Navyše, Petičný zákon v jeho cit. ust. § 4

. . Podotýkame pritom, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že by sa nezávislý kandidát mal považovať pre účely predkladania petície za osobu určenú na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa Petičného zákona a preto nemožno od neho ani pri extenzívnom výklade cit. ust. § 16 ods. 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách vyžadovať, aby na petičných hárkoch uvádzal údaje, ktoré cit. ust. § 4 ods. 4 Petičného zákona predpisuje výlučne osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Na petičných hárkoch sťažovateľky je jednoznačne uvedené, že ide o hárky určené na podporu jej kandidatúry vo voľbách starostu, resp. do obecného zastupiteľstva a na týchto hárkoch je uvedený dostatočný počet podpisov voličov, ktorí podporili sťažovateľkinu kandidatúru. Predložené kandidatúry, vrátane petičných hárkov (petície) spĺňajú všetky náležitosti vyžadované cit. ust. § 16 ods. 4 a 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 a 3 Zákona o komunálnych voľbách.

. . táto všeobecná právna úprava je pre voľby do orgánov miestnej samosprávy neaplikovateľná, keďže je špeciálne upravená v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách.

. . Miestna volebná komisia však v tomto smere nevykonala žiadny úkon, keď nevyzvala sťažovateľku na odstránenie domnelých nedostatkov ňou predloženej petície a touto otázkou sa nezaoberal ani Okresný súd Bratislava III. Pri nečinnosti miestnej volebnej komisie pritom zjavne išlo o účelový postup, keďže pre voľby starostu obce zaregistrovala len jediného kandidáta.

. . . zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 32 S 5/2014 18 zo dňa 26. 9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. . . . Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 15. apríla 2015 podala stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu. Uviedla, že k vyjadreniu nemá výhrady, „nakoľko tento súd sa z vecnej stránky stotožnil s obsahom... ústavnej sťažnosti. Vyjadrenie zákonnej sudkyne... obsahuje len skutkový popis veci tak, ako bola prejednávaná v súdnom konaní... Nakoľko vo vyjadrení zákonnej sudkyne absentuje názor na podanú ústavnú sťažnosť, bolo by zjavne nadbytočné osobitne podávať stanovisko aj k tomuto vyjadreniu.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy poukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami, ktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

V prerokúvanom prípade miestna volebná komisia rozhodnutím č. 172/2014 z 24. septembra 2014 nezaregistrovala sťažovateľku ako kandidátku na starostku obce a rozhodnutím č. 173/2014 z 24. septembra 2014 ju nezaregistrovala ako kandidátku na poslankyňu obecného zastupiteľstva. Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne: „Predložená petičná listina je neúplná, v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb... chýba na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta. Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov... V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“

Sťažovateľka namieta, že ak by aj mala povinnosť podpísať podpisové hárky, okresný súd nijako nezohľadnil § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, podľa ktorého ju miestna volebná komisia mala vyzvať na odstránenie nedostatkov petície.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil, pretože sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím miestnej volebnej komisie o jej nezaregistrovaní ako kandidátky na starostku obce.

Podľa § 16 ods. 4 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidáta obsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpis kandidáta.

Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Počet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní pred dňom volieb.

Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petícia podľa § 16 ods. 9.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená slovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvalého pobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1, príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Jedným z predpokladov pre zaregistrovanie nezávislého kandidáta pre voľby do obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúru podporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnej podmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9, § 21 ods. 2 zákona o voľbách).

Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1 upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).

Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a 5 zákon o petičnom práve. Podľa uvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje ­ označenie petície, ­ predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame), ­ zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách, ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru), ­ zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, ­ podpis osoby, ktorá predkladá petíciu resp. osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy a ­ číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.

Zákon o voľbách tiež ustanovuje náležitosti prejavu vôle voliča na petícii (podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiť kandidatúru nezávislého kandidáta. Predkladateľ petície, resp. osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy má v zmysle § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve povinnosť podpísať petíciu vo formálnom zmysle. Okresný súd sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s touto povinnosťou a ani s tým, ako uvedené ustanovenie aplikovať pri petícii na podporu nezávislého kandidáta, napr. či je potrebné predložiť k podpisovým hárkom aj petíciu vo formálnom zmysle, či úlohu petície vo formálnom zmysle v tomto prípade plní kandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákona o voľbách), alebo na splnenie tejto povinnosti stačí, ak predkladateľ petície podpíše podpisový hárok, ktorý je prvý v poradí. Z tohto hľadiska je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdu považovať za nedostatočne odôvodnené.

Podľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petícia sťažovateľky nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, založený na zjavne nesprávnej a formalistickej interpretácii relevantných ustanovení zákona o petičnom práve, ktoré sú v doslovnom gramatickom znení na danú situáciu neaplikovateľné, a z tohto dôvodu napadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, ktoré upravuje právo na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy predstavuje osobitný prípad základného práva na súdnu ochranu, ktoré v sebe inkorporuje všetky jednotlivé atribúty práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavne súladné uplatnenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a aj právo na to, aby konanie, v rámci ktorého sa súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy realizuje, zahŕňalo všetky atribúty tvoriace obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu z 26. septembra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, pretože okresný súd napadnutým uznesením znemožnil sťažovateľke, aby sa uchádzala o funkciu starostky a tiež o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva vo voľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na to, že následok, ktorý vznikol napadnutým uznesením okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že sťažovateľke bolo znemožnené sa uchádzať o funkciu starostky obce, resp. poslankyne obecného zastupiteľstva obce, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 2 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania v uplatnenej sume, t. j. 340,90 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume 134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 284,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015