II. ÚS 185/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 185/2015­15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti COM­therm spol. s r. o., Miletičova 55, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Ďurišom, PhD., Medená 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S 267/2013 z 3. apríla 2014, takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti COM­therm spol. s r. o., z a s t a v u j e .

Odôvodnenie:

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že „skutočným dôvodom pokračovania žalovaného vo vyrubovacom konaní bolo odstránenie pochybení žalovaného ako orgánu verejnej moci, pričom tieto svoje pochybenia nedokázal žalovaný (napriek všetkým zákonným prostriedkom, ktoré má k dispozícií odstrániť ani pri treťom dodatočnom platobnom výmere)“, pričom „vo veci samej ide vecne o jednoduchý prípad neuznania odpočtu DPH na opravy rozsiahleho technického zariadenia (kogeneračné jednotky na združenú výrobu elektriny a tepla), ktorý odpočet pri troche odbornej empatie mali daňové orgány uznať na prvýkrát, lebo opravy potvrdil dodávateľ, odborný zástupca českého výrobcu kogeneračných jednotiek , aj iný štátny orgán Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pre účely regulácie ceny tepla, lebo ide o technicky sofistikované vykurovanie okresného mesta . Len pre ilustráciu žalobca uvádza, že zamestnanci správcu dane sa odmietli oboznámiť s opravovanými zložitými technickými zriadeniami kogeneračných jednotiek obhliadkou výrobných priestorov za doprovodu špecialistu, hoci im to žalobca navrhoval, pritom inú obhliadku vymaľovania kancelárie absolvovali. Taktiež námietku zaujatosti štátne daňové orgány zamietli. Žalobca je nútený konštatovať, že daňové orgány konajú svojvoľne, bez opory v zákone, a nemá ich kto zastaviť.“.

Podľa sťažovateľky je názor žalovaného, podľa ktorého má ako orgán štátnej správy časovo a vecne neobmedzený procesný priestor v rámci vyrubovacieho konania, nesprávny, keďže «Vyrubovacie konanie upravuje najmä § 68 daňového poriadku č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom tam vôbec nie je inštitút „pokračovania vo vyrubovacom konaní“. Z vymedzenia rozsahu a obsahu pokračovania vo vyrubovacom konaní vyplýva, že štátne orgány si extenzívnym spôsobom pridávajú práva, ktoré im zákon výslovne nepovoľuje (článok 2 Ústavy SR). Takémuto extenzívnemu výkladu, že vo vyrubovacom konaní sa môže pokračovať bez obmedzení aj za situácie, že ide len o odstraňovanie pochybení štátneho orgánu ­ bráni tiež ústavná zásada primeranosti a proporcionality zásahu štátnych orgánov.».

Podľa sťažovateľky „... porušovateľ, porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu tým, že konal v rozpore s ustanovením § 250v OSP a to tým, že nesprávne vec právne posúdil, keď v posudzovanom prípade vyslovil záver, že sa v danom prípade (v prípade opakovaného, viacnásobného vyrubovania daňovej povinnosti v opakovanom vyrubovacom konaní) nedošlo k nezákonnému zásahu orgánu verejnej moci (t. j. že neboli splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu). Podľa názoru sťažovateľa porušovateľ porušil jeho právo na súdnu ochranu aj tým, keď vyvodil nesprávny právny záver a nesprávne aplikoval ustanovenia § 250v OSP, keď dospel k záveru, že navrhovateľ­ sťažovateľ nepreukázal, že boli splnené podmienky na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci, Aj keď je povinnosťou a kompetenciou žalovaného ako správcu dane zistiť a preveriť skutočnosti pre správne určenie dane, podľa názoru sťažovateľa môže správca vykonávať tieto kompetencie len v súlade so zákonom a v jeho medziach, preto nemožno akceptovať záver Porušovateľa, že nemôže obmedziť žalovaného pri výkone jeho zákonom zverenej kompetencie (pokiaľ svoje kompetencie vykonáva žalovaný v rozpore so zákonom a nezákonne tak zasahuje do práv sťažovateľa, bolo podľa názoru sťažovateľa povinnosťou Porušovateľa zakázať mu pokračovať vo vyrubovacom konaní, najmä ak bolo preukázané, že žalovaný už v predchádzajúcich vyrubovacích konaniach viackrát a opakovane porušoval ustanovenia daňového poriadku). Tým, že Porušovateľ sťažovateľa pred nezákonným zásahom nechránil, t. j. neposkytol mu súdnu ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej moci podľa § 250v OSP, porušil tak sťažovateľove právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré mu priznáva Ústava Slovenskej republiky, ako aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2015 vzala svoju sťažnosť v celom rozsahu späť a požiadala o zastavenie konania. Ústavný súd po posúdení tejto žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby späťvzatie sťažnosti nepripustil, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľky zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015