← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·02/24/2016 00:00:00

II. ÚS 188/2016

ECLI:SK:USSR:2016:2.US.188.2016.1

Spája konaniaOdmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Lajos Mészáros
IČS
7949/2015
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 188/2016-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Advokátska kancelária, Boženy Nemcovej 22, Košice, vedené pod sp. zn. Rvp 7949/2015, sp. zn. Rvp 10962/2015 a sp. zn. Rvp 12071/2015 vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 4 ods. 4 Listiny základných a slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 53/2013 a jeho rozsudkom z 22. novembra 2013, postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 6505/2013 a jeho uznesením z 26. marca 2014, postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 159/2008 a jeho rozsudkom z 1. júla 2011, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 61/2014 a jeho rozsudkom z 26. mája 2015, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 167/2014 a jeho uznesením z 24. októbra 2014, sp. zn. 11 Co 396/2011 a jeho uznesením z 27. marca 2013, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 505/2014 a jeho uznesením z 26. mája 2015 a sp. zn. 5 Cdo 420/2013 a jeho uznesením z 27. apríla 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 7949/2015, sp. zn. Rvp 10962/2015 a sp. zn. 12071/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 7949/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. júna 2015, 23. júla 2015 a 20. augusta 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 7949/2015, sp. zn. Rvp 10962/2015 a sp. zn. Rvp 12071/2015 vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 3 ústavy a čl. 2 ods. 2 listiny postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 53/2013 a jeho rozsudkom z 22. novembra 2013, postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 6505/2013 a jeho uznesením z 26. marca 2014, postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 159/2008 a jeho rozsudkom z 1. júla 2011, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 61/2014 a jeho rozsudkom z 26. mája 2015, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 167/2014 a jeho uznesením z 24. októbra 2014, sp. zn. 11 Co 396/2011 a jeho uznesením z 27. marca 2013, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 505/2014 a jeho uznesením z 26. mája 2015, sp. zn. 5 Cdo 420/2013 a jeho uznesením z 27. apríla 2015 (spolu ďalej len „rozhodnutia všeobecných súdov“).

1.1 Ústavný súd konštatuje, že sťažnosti neobsahujú okrem petitu sťažnosti žiadne

odôvodnenie

ani argumentáciu k namietanému porušeniu označených práv.

II.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

K spojeniu vecí

3. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

3.1 Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na totožnosť v osobe sťažovateľky rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov

4. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľky alebo citovania právnych záverov všeobecných súdov obsiahnutých v napadnutých rozhodnutiach je potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde.

4.1 Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie

návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

4.2 Sťažovateľkou podané sťažnosti vo vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam všeobecných súdov označeným v petite a namietaným porušeniam ústavných práv neobsahujú žiadne odôvodnenie. V sťažnostiach absentuje argumentácia, relevantné námietky a prezentovanie súvislostí k porušeniu ústavných práv konkrétnymi právnymi závermi všeobecných súdov obsiahnutými v napadnutých rozhodnutiach. Sťažovateľka dokonca v sťažnostiach viackrát buď vôbec neuvádza formu napádaného rozhodnutia, alebo, ako ústavný súd zistil z priložených príloh, uvádza nesprávnu formu rozhodnutia.

4.3 Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je povinný odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí, ktoré z podaní sťažovateľov vyplývajú. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010 a iné). Povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady (II. ÚS 117/05).

5. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie II. ÚS 188/2016 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik