II. ÚS 192/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 192/2014­26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Advokátska kancelária, Hlavná 44, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/08 a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 192/2014­7 z 24. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: «Dňa 12. 9. 2008 podal sťažovateľ ako žalobca na Okresný súd Bratislava I žalobu, ktorou sa domáha určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa ako žalobcu so žalovanou KOOPERATIVOU poisťovňou, a. s. Vienna Insurance Group je podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce počnúc dňom 23. 7. 2008 neplatné, tiež sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť sťažovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku od 1. 8. 2008 pokiaľ mu žalovaný umožní pokračovať v práci a tiež si uplatnil aj náhradu trov konania.

O. s. p., kedy odvolací súd skonštatoval, že súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva, rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za zmätočné. (.

. .) Máme za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I bolo porušené základné ľudské právo sťažovateľa v zmysle l. 48 ods. 2 druhej hlavy siedmeho oddielu Ústavy Slovenskej republiky(. . .) a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko súd v období od podania návrhu na začatie konania riadne nekonal a nekoná a preto nemohlo byť toto konanie ani doposiaľ právoplatne skončené.

(. . .) Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(. . .) vyslovil tento nález 1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 153/2008 porušené bolo. 2.

Okresný súd Trnava (zrejme má byť Okresný súd Bratislava I, pozn.) je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.»

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti: «(. . .) V úvode môjho vyjadrenia ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 9C 153/2008 si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti. Súhlasím s tým, aby podľa ust. § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Na základe Vašej žiadosti som vo veci vykonala šetrenie a zistila som, že na tunajšom súde sa vedie konanie v právnej veci navrhovateľa: , proti odporcovi:

. .) Na celkovú dĺžku konania mala vplyv skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania dňa 12.09.2008, až na pojednávaní dňa 08.10.2009 navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov , , , , ktorých adresy bydlísk súdu oznámil dňa 20.10.2009. Súd vykonal výsluch svedkov na pojednávaní dňa 11.03.2010. Vplyv na dĺžku konania mala aj celková zaťaženosť oddelenia „9C“ (počet nevybavených vecí v oddelení „9C“ k 30. júnu 2014 bolo 455 vecí, a v oddelení „9Cpr“ bolo 20 nevybavených vecí), čím sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi zákonnej sudkyne predĺžili. Poukazujem však na skutočnosť, že súd vo veci vytýčil celkom 9 pojednávaní a vykonával dokazovanie, ktoré navrhli účastníci v priebehu konania a vo veci rozhodol rozsudkom dňa 06.07.2010, ktorý však bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 12/2011

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujem, aby sťažovateľovi nepriznal finančné zadosťučinenie, resp. mu toto finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške, nakoľko ho podľa môjho názoru sťažovateľ riadne neodôvodnil finančné zadosťučinenie za prieťahy v konaní pred súdom resp. výška tohto zadosťučinenia, ktorá závisí od rozsahu v akom sa zasiahlo do práv účastníkov konania.»

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorý bol ústavnému súdu doručený po opakovaných žiadostiach až 25. mája 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde sp. zn. 9 C 153/08: Dňa 12. septembra 2008 podal sťažovateľ na okresnom súde proti obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 5, Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), žalobný návrh „o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 153/08. Dňa 20. novembra 2008 súd vyzval sťažovateľa na založenie ešte jedného rovnopisu návrhu a príloh do spisu. Dňa 27. februára 2009 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu na začatie konania a aby zaslala súdu listinné dôkazy – mzdové listy sťažovateľa. Dňa 10. marca 2009 odporkyňa požiadala súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania. Dňa 17. marca 2009 boli súdu doručené listinné dôkazy – mzdové listy sťažovateľa. Dňa 20. marca 2009 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu odporkyne, ktorým zároveň doručil súdu plnú moc a oznámil, že až potom, čo mu bude umožnené nahliadnutie do súdneho spisu, sa bude môcť vyjadriť v primeranej lehote k návrhu na začatie konania. Dňa 8. apríla 2009 bolo súdu doručené podanie odporkyne, ktorým sa vyjadrila k návrhu na začatie konania. Dňa 20. apríla 2009 bolo sťažovateľovi doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu na začatie konania na vedomie. Dňa 15. mája 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. október 2009. Dňa 15. mája 2009 súd vyzval odporkyňu na zaslanie potvrdenia o zárobku sťažovateľa za 2. štvrťrok roku 2008 a zaslanie mzdového listu sťažovateľa za rovnaké obdobie. Dňa 23. júla 2009 odporkyňa reagovala na uvedenú výzvu okresného súdu.

Dňa 18. júna 2013 bolo pojednávanie odročené na 9. júl 2013 s tým, že bude opätovne urobený dopyt na Sociálnu poisťovňu, pobočka Považská Bystrica. Dňa 9. júla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. september 2013 na doplnenie dokazovania. Dňa 12. septembra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. október 2013 na účely vyhlásenia rozsudku. Dňa 3. októbra 2013 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok č. k. 9 C 153/08­262. Dňa 17. októbra 2013 odporkyňa podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 9 C 153/08­262. Dňa 29. októbra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku. Dňa 22. novembra 2013 súd vyzval odporkyňu na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu sťažovateľa. Dňa 16. decembra 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie odporkyne k odvolaniu sťažovateľa. Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podaných opravných prostriedkoch účastníkov konania. Dňa 31. marca 2015 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 7/2014­243 napadnutý

rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 30. apríla 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.

III.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania je uplatnenie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, t. j. vec, ktorej povaha (spor o nároky, ktoré sú zdrojom príjmov sťažovateľa) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka posudzovaného konania, nebola a ani nemohla byť závislá od právnej zložitosti veci, pretože rozhodnutia o predmetných nárokoch tvoria štandardnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov s bohatou a ustálenou judikatúrou. Po skutkovej stránke si vec nevyžadovala úzko odborné poznatky o danej záležitosti a v konaní vystupovalo minimum účastníkov.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ v neskoršom štádiu oznámil mená svedkov, napadnuté konanie nijako zbytočne nepredĺžilo.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha preskúmavanej veci si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného ­ ako to už bolo uvedené ­ znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom konaní v období od 24. februára 2012 do 31. januára 2013 (jedenásť mesiacov) nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Okrem toho z uznesenia krajského súdu č. k. 11 Co 12/2011­187 vyplýva, že prvý rozsudok bol v danej veci „zmätočný, nepreskúmateľný“, to znamená, že obdobie, počas ktorého sa vec nachádzala na odvolacom súde (od 27. januára 2011 do 24. februára 2012, t. j. jedenásť mesiacov), treba považovať za neefektívne, veď odvolací súd nemohol vecne posúdiť napadnuté rozhodnutie. K uvedenej nečinnosti a neefektívnej činnosti (celkovo minimálne 22 mesiacov), a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Na celkovú zaťaženosť oddelenia „9C“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné ani v tomto prípade prihliadať a akceptovať ju. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ­ a teda vykonanie spravodlivosti ­ bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 28. novembra 2013, podanie ústavnej sťažnosti z 27. decembra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. mája 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena dvakrát po 130,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 424,16 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.