II. ÚS 193/2015

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 4 T 68/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 17. júla 2014 bola krajským súdom (sťažovateľ neuviedol, ktorým krajským súdom, pozn.) povolená obnova konania v jeho trestnej veci týkajúcej sa uloženého trestu použitím zákonného ustanovenia upravujúceho asperačnú zásadu, vedeného pôvodne pred okresným súdom pod sp. zn. 4 T 68/2002. Dňa 21. júla 2014 sťažovateľ požiadal v obnovenom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 T 68/2002 o prepustenie z väzby. Od tej doby sa podľa vyjadrenia sťažovateľa uskutočnili na okresnom súde dve pojednávania v napadnutom konaní a uplynuli 3 mesiace (od požiadania o prepustenie z väzby do podania sťažnosti ústavnému súdu), avšak okresný súd o jeho žiadosti o prepustenie z väzby v napadnutom konaní nerozhodol. Podľa sťažovateľa tak z dôvodu tejto nečinnosti okresného súdu dochádza k porušovaniu jeho práva garantovaného čl. 5 ods. 4 dohovoru.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojou nečinnosťou v napadnutom konaní spočívajúcom v nerozhodnutí o jeho žiadosti o prepustenie z väzby porušil jeho právo garantované čl. 5 ods. 4 dohovoru. Taktiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 €.

III.

6. Bez potreby bližšej sumarizácie skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že sťažnosť možno po materiálnej stránke považovať za neopodstatnenú.

7. Sťažovateľ namieta, že v napadnutom konaní, ktorého predmetom je prerokovanie otázky viny a trestu, okresný súd nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavný súd na základe vlastnej činnosti zistil, že na okresnom súde je proti sťažovateľovi vedené trestné konanie pod sp. zn. 4 T 68/2002. Ide o konanie po povolení obnovy konania.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 68/2002 zo 16. septembra 2014 bol sťažovateľ uznaný vinným a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a šesť mesiacov. Sťažovateľ podal pri rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením z 11. decembra 2014 tak, že odvolanie zamietol. Ústavný súd konštatuje, že podľa vyjadrenia okresného súdu sa v spise sp. zn. 4 T 68/2002 nenachádza žiadosť o prepustenie z väzby podaná podľa slov sťažovateľa v júli 2014.

8. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom napadnutého konania nie je (nebolo) rozhodovanie o žiadosti o prepustenie sťažovateľa z väzby. Sťažovateľ nepreukázal, že v napadnutom konaní podal žiadosť o prepustenie z väzby.

9. Z uvedeného pohľadu chýba príčinná súvislosť medzi predmetom napadnutého konania a námietkami sťažovateľa o porušení jeho práv nerozhodnutím okresného súdu o jeho návrhu na prepustenie z väzby. V napadnutom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práv garantovaných čl. 5 ods. 4 dohovoru, keďže predmetom napadnutého konania bolo rozhodovanie o vine a treste v obnovenom trestnom konaní, a nie rozhodovanie o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby, ktorej podanie nie je preukázané.