II. ÚS 203/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 203/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Vlkolínskym, Námestie SNP 17/29, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5 T 50/2006 zo 6. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „uložením tohto trestu súd sledoval, či odsúdený pobytom na slobode preukáže spôsobom svojho života, že je schopný žiť riadnym životom.

Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 19. 08. 2006 a od tejto doby začala odsúdenému plynúť osemnásťmesačná skúšobná doba. Počas plynutia skúšobnej doby mal súd zistiť, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v dňoch 20. 11. 2007 a 17. 11. 2007 dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu a to pokračovacieho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a iné, za ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 31. 07. 2009, sp. zn. 1 T/96/2008, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z týchto dôvodov Okresný súd Zvolen v konaní 5 T/50/2006 nariadil na deň 06. 06. 2012 verejné zasadnutie, na ktorom podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Zvolen 5 T/50/2006 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov vykoná... Okresný súd Zvolen rozhodoval a vyslovil, že sa sťažovateľ neosvedčil až dňa 06. 06. 2012, pričom skúšobná doba určená v zmysle rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 08. 2006, sp. zn. 5 T/50/2006, začala plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku dňa 19. 08. 2006 a skončila sa najneskôr dňa 19. 04. 2008... Tak jeden rok, ako aj dva roky od uplynutia skúšobnej doby uplynuli dňa 19. 04. 2009, resp. 19. 04. 2010 a Okresný súd Zvolen rozhodoval o neosvedčení sa sťažovateľa a nariadení výkonu trestu po uplynutí jedného, resp. dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby a svojim rozhodnutím prelomil zákonnú fikciu, podľa ktorej ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil, resp. sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 06. 2012, sp. zn. 5 T/50/2006, je v priamom rozpore s právom sťažovateľa na osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 1 a 2 Ústavy SR a týmto rozhodnutím bolo toto právo sťažovateľa porušené, pričom sťažovateľ už v januári 2016 bol vyzvaný na nástup výkonu trestu odňatia slobody...“.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 5 T 50/2006 zo 6. júna 2012. Prostredníctvom okresného súdu ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 29. júna 2012 do , kde v tom čase vykonával trest odňatia slobody v inej trestnej veci.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil právny názor, podľa ktorého sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného ustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).