II. ÚS 210/2026

1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/81/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 13C/81/2021.

3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 1 500 eur, ktoré im j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 2 067,83 eur, ktorú j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

Navrhujú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie každému po 2 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali 11. októbra 2021 spoločnú žalobu o určenie, že špecifikovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom , proti pôvodnej žalovanej , ktorá po podaní žaloby zomrela. Sťažovatelia sa 19. apríla 2022 vyjadrili, že žiadajú pokračovať v konaní s dedičmi žalovanej, ktorí spornú nehnuteľnosť nadobudnú, a to po skončení dedičského konania. Dedičské konanie

2023. Z odpovede predsedu súdu z 20. novembra 2023 vyplýva, že nečinnosť okresného súdu bola spôsobená nadmernou záťažou zákonného sudcu a zdravotnými prekážkami. Okresný súd následne 1. decembra 2023 uznesením vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k podaniu žalovaných, na čo sťažovatelia reagovali doručením podania 14. decembra 2023. Počas ďalších siedmich mesiacov bol okresný súd nečinný a 16. júla 2024 vyzval sťažovateľov na predloženie registračného spisu bývalého štátneho notárstva, ktorý bol uložený v archíve okresného súdu, a zaslal sťažovateľom na vyjadrenie dupliku žalovaných zo 7. júla 2024. Sťažovatelia podali vyjadrenie doručené súdu 26. júla 2024, ktoré okresný súd následne 12. augusta 2024 zaslal na vyjadrenie žalovaným. Po vykonaní uvedených procesných úkonov okresný súd nariadil pojednávanie na 26. november 2024, ktoré bolo odročené na účely doplnenia dokazovania na 11. február 2025.

Od vyhlásenia rozsudku do podania ústavnej sťažnosti teda uplynul takmer rok bez doručenia jeho písomného vyhotovenia. Predseda okresného súdu vo vyjadreniach z 5. novembra 2025 a 11. februára 2026 uviedol, že na zákonného sudcu podal návrh na disciplinárne stíhanie z dôvodu nečinnosti a nevyhotovenia rozsudku a zákonný sudca bol tiež dôrazne upozornený na dodržiavanie zákonných lehôt, čím boli vyčerpané možnosti nápravy zo strany predsedu okresného súdu.

3. Sťažovatelia namietajú, že postupom a nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejednanie veci v primeranej lehote, keďže celkové zbytočné prieťahy v konaní presahujú 27 mesiacov, z toho čakanie na písomné vyhotovenie vyhláseného rozsudku trvá 12 mesiacov. Sťažovatelia sú tak v postavení účastníkov konania fakticky paralyzovaní v ďalšom procesnom postupe, a to len z dôvodu nečinnosti súdu. Na požadovanom určení ich vlastníctva majú naliehavý záujem, keďže stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, v dôsledku čoho je ich právne postavenie neisté a túto neistotu možno odstrániť výlučne právoplatným rozhodnutím súdu. Osobitne poukázali na vysoký vek sťažovateľky v 3. rade (85 rokov) a s tým súvisiacu zvýšenú mieru psychickej záťaže, čo je tiež potrebné zohľadniť pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania. 4. Vo vzťahu k faktickej a právnej náročnosti veci sťažovatelia uviedli, že skutkový základ veci bol pritom pomerne jednoznačný a vyplýval najmä z listín a podkladov. Vec zároveň nevykazuje ani právnu zložitosť, keďže nešlo o konanie, v ktorom by bolo potrebné riešiť zložité alebo nejednoznačné právne otázky. Sťažovatelia neprispeli k predĺženiu konania, naopak, v konaní boli aktívni a poskytovali potrebnú súčinnosť. V postupe okresného súdu namietali dve obdobia ničím neodôvodnených prieťahov od 13. februára 2023 do 25. októbra 2023, keď po odpadnutí prekážky v podobe dedičského konania okresný súd nepokračoval v konaní, a od 14. decembra 2023 do 16. júla 2024, keď neboli vykonávané žiadne úkony. Za tretie neakceptovateľné obdobie nečinnosti označili 12 mesiacov nedoručenia rozsudku. 5. Sťažovatelia si zároveň uplatnili finančné zadosťučinenie za porušenie svojich ústavných práv v sume 2 000 eur pre každého z nich s odôvodnením, že došlo k následkom, ktoré sa už nedajú napraviť, vo forme straty dôvery v zákonné a spravodlivé rozhodovanie orgánov verejnej moci. Sťažovatelia pociťujú bezmocnosť, keďže vyčerpali všetky zákonné možnosti bez výsledku. Je neprijateľné, aby okresný súd nebol schopný vyhotoviť a doručiť rozsudok rok bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov. 6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 210/2026-13 z 25. marca 2026 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Dôvodom je podľa vyjadrenia konajúceho sudcu okrem množstva ostatných súdených vecí aj skutková náročnosť a neprehľadnosť dotknutej veci, odôvodnenie rozhodnutia si preto vyžiadalo veľa času. V danom prípade ide o skutkovo komplexný spor súvisiaci s viacerými okolnosťami postupného prevodu a evidencie spornej nehnuteľnosti v dávnejšej minulosti, ku ktorým bolo predložených množstvo historických listín, s povinnosťou súdu prihliadať na všetky okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti poručiteľa, a to aj s poukazom na tvrdenia oboch strán o chybe v evidencii nehnuteľností, ku ktorej došlo už dávno pred vznikom tohto sporu. Po doručení výzvy ústavného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti boli odstránené všetky nedostatky a stranám bol odoslaný podrobne odôvodnený rozsudok, na základe ktorého možno očakávať skoré právoplatné skončenie uvedenej veci. Ďalej uviedol, že uznesenie o pokračovaní v konaní po skončení dedičského konania bolo na základe návrhu žalobcov z 13. februára 2023 vydané a expedované 26. októbra 2023 pred podaním ich sťažnosti predsedovi súdu a toto obdobie nepovažuje za zjavne neprimerané, ako tvrdia sťažovatelia. Nesúhlasil s tvrdením sťažovateľov, že od doručenia ich vyjadrenia 14. decembra 2023 až do 16. júla 2024 súd nevykonal žiadny procesný úkon, pretože 29. mája 2024 bol zadaný kancelárii pokyn zaslať žalovaným repliku žalobcov na vyjadrenie, čo kancelária realizovala 31. mája 2024, žalovaní 13. júna 2024 požiadali o predĺženie lehoty, k čomu im bol 19. júna 2024 udelený súhlas, 7. júla 2024 žalovaní predložili svoje vyjadrenie, 11. júla 2024 súd žalovaných požiadal o doplnenie ich vyjadrenia, ktoré doručili obratom, a 16. júla 2024 po preštudovaní všetkých podaní vyzval súd žalobcov na doplnenie vo vzťahu k ich dôkazným návrhom a zaslal im na vedomie vyjadrenie žalovaných. Preto je zákonný sudca presvedčený, že aj v tomto období postupoval sústredene a v primeraných lehotách. Pokiaľ ide o písomné vyhotovenie rozsudku, sudca poukázal na to, že vzhľadom na zložitosť tejto veci a množstvo iných vecí mal do 11. júna 2025 predĺženú lehotu na jeho písomné vyhotovenie, aj keď ho napokon v tejto lehote vyhotoviť nestihol, a stalo sa tak až 22. apríla 2026. V závere pripustil, že doba trvania konania nie je ideálna, ale vzhľadom na okolnosti (predmet sporu, jeho povahu a význam pre sťažovateľov, ktorí svoje sporné nároky riešili podaním žaloby prinajmenšom až po 15 rokoch, od kedy o nich vedeli, ako aj podrobné a snáď aj presvedčivé odôvodnenie rozsudku) považuje celkový priebeh vo výsledku pre sťažovateľov za priaznivý. Súd ďalej namietol, že sťažovatelia v ústavnej sťažnosti neuviedli, prečo by malo byť potrebné pre účely dovŕšenia nápravy priznanie finančného zadosťučinenia. 8. Ústavný súd postupom podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. 11. Ústavný súd zohľadňuje aj rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66). 12.

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o predmet konania, ktorým je majetkové právo, tento nemožno považovať za zvlášť prioritizovaný. 14. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v napadnutom konaní nezistil také správanie sťažovateľov, ktoré by prispelo k predĺženiu konania významnejšou mierou.

16. Z popísaného priebehu napadnutého konania vyplýva, že konanie na prvom stupni súdnictva začalo 11. októbra 2021 a nie je právoplatne skončené ani po 4 a pol roku (toho času sa doručuje rozsudok súdu prvej inštancie, pozn.). Primeraná doba takéhoto civilného konania je dva až tri roky na jednom stupni súdnictva. V konaní ústavný súd identifikoval opakované obdobia nečinnosti, a to po právoplatnosti dedičského konania (máj 2022) do vydania uznesenia o pokračovaní v konaní

20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 21. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä výraznejšie obdobie nečinnosti okresného súdu a zvýšenú frustráciu po početných opakovaných urgenciách s konštatovaním predsedu okresného súdu, že vyčerpal svoje možnosti nápravy bezvýsledne, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 1 500 eur pre každého zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu), a preto návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia v prevyšujúcej sume nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

VI. Trovy konania

22. Úspešní sťažovatelia si uplatnili právo na náhradu trov konania.