II. ÚS 215/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Východ (ďalej len „úrad inšpekčnej služby“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS­49/IS­4­V­2009 (pôvodne vedenom pod ČVS: SKIS­130/IS­4­V­2008), postupom Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12 a postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje ako obžalovaný v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 42/2014. Namieta, že dĺžka trestného konania od vznesenia obvinenia 8. decembra 2008 do podania tejto sťažnosti v trvaní šesť rokov a dva mesiace je neprimeraná.

K priebehu konania sťažovateľ uvádza: „K chronologickému prehľadu vykonaných úkonov v prebiehajúcom trestnom konaní ako celku môžem uviesť iba to, že počas tejto neúnosnej doby trvania trestného konania vo vzťahu k mojej osobe od momentu vznesenia obvinenia, od 08. 12. 2008 až do dátumu podania tejto sťažnosti neboli vykonané žiadne právne relevantné procesné úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam v ničím neospravedlniteľnej dlhej dobe trvania trestného konania.

V ďalšej časti sťažovateľ argumentuje, že príkazy na použitie informačno­ technických prostriedkov podľa § 114 Trestného poriadku v jeho veci boli vydané v rozpore so zákonom a „Nezákonné príkazy už sami o sebe automaticky a bez ďalšieho zakladajú nezákonnosť samotných obrazovo­zvukových záznamov vyhotovených na ich základe. Takto vyhotovené obrazovo­zvukové záznamy nemôžu slúžiť ani ako usvedčujúce, ale ani ako ospravedlňujúce dôkazy. Príkazy na použitie informačno­technických prostriedkov sú základnou zákonnou podmienkou a neoddeliteľnou, organickou súčasťou ich výstupov (v danom prípade tzv. videozáznamov), vyhotovených, resp. vykonaných na ich základe. Žiadny orgán verejnej moci nesmie akceptovať nezákonné príkazy na použitie informačno­ technických prostriedkov... To, že sa štátne orgány Slovenskej republiky vyhýbajú primárnej a zákonnej povinnosti preskúmať zákonnosť napadnutých príkazov (rozhodnutí) sudcu o tajnom sledovaní je jedinou ťažiskovou príčinou neúmerného doby trvania trestného konania (6 rokov a 2 mesiacov od momentu vznesenia obvinenia)... Za neudržateľné a neobhájiteľné považujem i skutočnosť, že do dnešného dňa (do dátumu podania tejto sťažnosti) sa nezačalo ani len pojednávanie pred trestným súdom, ergo do dnešného dňa Okresný súd Trebišov nevytýčil ani len deň pojednávania... Dovoľujem si uviesť, že... ide o veľmi jednoduchú vec... a to o to viac, že obžaloba je založená na jedinom, nelegálnom dôkaze...“.

Sťažovateľ uvádza, že v priebehu konania nepodal sťažnosť na prieťahy, pretože ďalší spoluobžalovaný ( ), ktorý v priebehu prípravného konania opakovane namietal prieťahy, nebol ani raz úspešný. Poukazuje aj na to, že iný obžalovaný v tejto veci ( ) podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi z 26. januára 2015 uviedol, že sudca vybavuje veci pridelené do jeho oddelenia priebežne podľa poradia, v akom napadli. Sudca je aktuálne práceneschopný a v najbližšej dobe bude jeho práceneschopnosť pokračovať.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom úradu inšpekčnej služby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS­49/IS­4­V­2009 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 62/12

Okresný súd uznesením č. k. 1 T 42/2014­1319 z 5. marca 2015 podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi. Podľa zistenia ústavného súdu prokurátor okresnej prokuratúry podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť, rozhodnutie o vrátení veci prokurátorovi nie je preto právoplatné a o sťažnosti bude rozhodovať nadriadený súd.

Vychádzajúc z aktuálneho stavu konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že úrad inšpekčnej služby a ani okresná prokuratúra nie sú orgánmi, ktorých postupom by mohlo v súčasnosti dochádzať k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľ. Sťažnosť v tejto časti preto odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd však pripomína, že prípadné zamietnutie sťažnosti, čím by sa uznesenie okresného súdu o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi stalo právoplatným a vykonateľným, by v súhrne s doterajším konaním úradu inšpekčnej služby a okresnej prokuratúry mohlo byť predmetom posúdenia ústavného súdu, či namietaná nečinnosť a neefektívna činnosť týchto orgánov prípravného konania je v príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), a teda rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí sťažnosti v tejto časti v danom prípade nie je prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 42/2014

Sťažovateľ argumentuje v sťažnosti predovšetkým ne/zákonnosťou dôkazov, čo je však otázka, ktorou sa ústavný súd v konaní o sťažnosti namietajúcej zbytočné prieťahy v trestnom konaní nemôže zaoberať, a to ani ako otázkou predbežnou, pretože na jej posúdenie je príslušný všeobecný súd konajúci o veci samej a jeho právny názor môže byť premetom preskúmania v konaní o riadnom a prípadne aj mimoriadnom opravnom prostriedku proti meritórnemu rozhodnutiu. Sťažovateľ ďalej poukazuje na dobu, ktorá uplynula do predbežného prejednania obžaloby. Vychádzajúc z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 1 T 42/2014, obžaloba bola podaná 8. októbra 2014 a okresný súd ju predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí 5. marca 2015. K dobe piatich mesiacov, ktoré okresný súd potreboval na uskutočnenie predbežného prejedania obžaloby, možno mať výhrady, nie je to však doba, ktorú by v okolnostiach danej veci bolo možné označiť za zbytočné prieťahy v konaní.

Sťažovateľ označil v petite sťažnosti napadnuté konanie spisovou značkou 1 T 42/2014. Podľa predloženého spisu okresný súd konal o veci sťažovateľa aj pod sp. zn. 3 T 26/2012, a to v období od 10. februára 2012, keď bola prvýkrát podaná obžaloba, do 26. apríla 2012, keď ju okresný súd uznesením podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku odmietol a vrátil vec prokurátorovi. Po následnom podaní sťažnosti zo strany prokurátora bola vec predložená na rozhodnutie krajskému súdu 2. júla 2012, po rozhodnutí o sťažnosti bol spis doručený okresnému súdu 26. februára 2013 a vrátil ho okresnej prokuratúre na ďalšie konanie 28. februára 2013.