II. ÚS 234/2026

2. Správnemu súdu v Bratislave p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 4S/40/2024.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré jej j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 824,72 eur, ktorú j e Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

Navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 6 000 eur (na úhradu ktorých zaviaže správny súd a ministerstvo financií spoločne a nerozdielne), ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Túto žiadosť ministerstvo rozhodnutím z 10. októbra 2023 zamietlo. Sťažovateľka podala 20. novembra 2023 rozklad, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím ministerstva financií z 19. decembra 2023. Dňa 8. marca 2024 napadla rozhodnutie o rozklade správnou žalobou na správnom súde, o ktorej je vedené napadnuté konanie. Správny súd 26. apríla 2024 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku a 17. mája 2024 vyzval žalované ministerstvo financií na vyjadrenie k žalobe a predloženie administratívneho spisu. Žalovaný sa vyjadril k žalobe 14. júna 2024. Toto vyjadrenie zaslal správny súd sťažovateľke s odstupom troch mesiacov 24. septembra 2024. Následne bol správny súd nečinný po dobu jedného roka a šesť mesiacov a vo veci nebolo meritórne rozhodnuté do podania ústavnej sťažnosti 31. marca 2026.

Správne a súdne konanie vrátane všetkých jeho štádií sa tak posudzuje ako jeden celok. V jej prípade od podania žiadosti o poskytnutie informácií 29. septembra 2023 uplynulo viac ako dva a pol roka a od začiatku súdneho konania 8. marca 2024 uplynuli dva roky a jeden mesiac.

V správnom konaní, ako aj pri rozhodovaní o žalobe sťažovateľky nebolo potrebné vykonávať dokazovanie, ide iba o právne posúdenie, ktoré pre sudcov správneho súdu nemôže predstavovať náročnú odbornú výzvu. Zákon o slobode informácií je účinný už viac ako 25 rokov, nejde o nový zákon, pri ktorom by sa judikatúra ešte iba tvorila.

nedomohla. Vzhľadom na celkovú dobu konania, nečinnosť súdu, správanie sťažovateľky, skutkovú aj právnu jednoduchosť konania považuje sťažovateľka za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu sumu 2 000 eur za každý začatý rok trvania konania, t. j. celkom za tri začaté roky 6 000 eur s poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Apicella proti Taliansku. 4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 234/2026-9 z 15. apríla 2026 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na informácie postupom správneho súdu v napadnutom konaní. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľky postupom ministerstva financií ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí ústavnej sťažnosti.

5. Na výzvu ústavného súdu sa predsedníčka správneho súdu listom sp. zn. 1SprV/117/2026 zo 7. mája 2026 vyjadrila k ústavnej sťažnosti. Z tohto vyjadrenia vyplýva nasledovný priebeh konania: - 8. marca 2024 – podanie správnej žaloby; - 12. mája 2024 – doručenie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku žalobkyni; - 13. mája 2024 – úhrada súdneho poplatku a žiadosť o vrátenie preplatku na súdnom poplatku; - 17. mája 2024 – výzva na vyjadrenie k správnej žalobe adresovaná žalovanému; - 18. júna 2024 – doručenie vyjadrenia žalovaného, predloženie administratívneho spisu; - 16. októbra 2024 – doručenie vyjadrenia žalovaného žalobkyni; - 23. marca 2026 – oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku 1. apríla 2026; - 1. apríl 2026 –verejné vyhlásenie rozsudku. 6. Porovnaním uvedeného prehľadu úkonov s obsahom súdneho spisu predloženého správnym súdom ústavný súd zistil, že mu zodpovedá a pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal. 7. Predseda senátu konajúceho v tejto veci poukázal na množstvo pridelených vecí senátu 4S, ktoré sú vybavované priebežne so zohľadnením prioritnej agendy. V roku 2026 vybavuje senát veci napadnuté správnou žalobou na Krajskom súde v Bratislave, Nitre a Trnave v období tokov 2021 a 2022. V tejto veci rozhodol prednostne v súlade s judikatúrou ústavného súdu a ESĽP, pretože ide o právo na prístup k informáciám. Okolnosťami podstatným spôsobom vplývajúcimi na časové hľadisko rozhodovania je vzhľadom na množstvo vecí pridelených správnemu súdu pri jeho vzniku na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stav poddimenzovanosti personálneho obsadenia v spojení s počtom nerozhodnutých vecí nachádzajúcich sa na správnom súde (rádovo tisícky vecí), resp. priamo pridelených do senátu 4S (rádovo stovky vecí). Vec sa aktuálne nachádza v štádiu po verejnom vyhlásení rozsudku a zároveň v stave jeho písomného vyhotovovania, po ktorom dôjde k jeho expedovaniu účastníkom konania.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom správneho súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. 10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. 11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky. 12. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácií patrí k štandardnej agende správnych súdov s ustálenou judikatúrou. Prejednávaná vec nevykazuje ani neobvykle vysokú mieru skutkovej či právnej náročnosti. Pokiaľ ide o predmet konania, v hre bolo právo sťažovateľky na informácie, o ktorom je v zmysle už ustálenej judikatúry ústavného súdu potrebné rozhodovať prioritne, pretože oneskorene získaná informácia stráca pre žiadateľa význam a naplnenie tohto ústavného práva sa stáva len iluzórnym. 13. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v napadnutom konaní nezistil také správanie sťažovateľky, ktoré by prispelo k predĺženiu konania. 14. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu všeobecného súdu v namietanom konaní a zohľadnil, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

V. Trovy konania

21. Úspešná sťažovateľka si uplatnila právo na náhradu trov konania. 22. Ústavný súd priznal sťažovateľke fakultatívnu náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2026 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Takto určená suma predstavuje spolu 824,72 eur (výrok 4 nálezu). 23. Priznanú náhradu trov konania je správny súd povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 24. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2026

Peter Molnár predseda senátu