II. ÚS 235/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 235/2016-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , , vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 263/2005 a sp. zn. 1 SprS 404/2014 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. Spr. 11 000/15 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Odôvodnenie:

Jednalo sa o ďalšiu schválnosť, lebo veľmi dobre vedeli, že som ho pripojil už k prvej žiadosti. Posledne som teda súdu odoslal tretiu žiadosť v ktorej som pripomenul priloženie splnomocnenia a zotrvanie na mojich žiadostiach o kópiu spisového prehľadu, spisu a v bode tri som požiadal o dôkaz o zákonnom pridelení veci sudcovi... Súd na ňu nereagoval. Odoslal som preto predsedovi súdu sťažnosť, ktorá mu bola doručená 8. 10. 2014... Predseda na ňu nereagoval. Odoslal som preto predsedníčke krajského súdu Žiline sťažnosť voči vybaveniu sťažnosti... Po dvoch mesiacoch mi bolo doručené oznámenie od predsedu OS − Žilina, že so mnou nie je možné komunikovať ako so splnomocneným zástupcom, lebo vec je právoplatne skončená... Vo vzťahu k sťažnosti odoslanej na KS v Žiline mi bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty... a odpoveď na sťažnosť...“

V súvislosti s namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru sťažovateľ uvádza, že „postup okresného súdu Žilina keď mi odmietol prístup do súdneho spisu ako oprávnenej osobe porušil všetky moje uvedené základné práva, lebo neexistuje žiaden legitímny dôvod pre takýto zásah a to ani ten ktorý predseda súdu uviedol v oznámení, teda právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej. Rovnako mám zato, že boli porušené moje práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivé súdne konanie v súvislosti s konaním a rozhodovaním o mojich dvoch uvedených sťažnostiach predsedom OS - Žilina a predsedníčkou KS v Žiline v dôsledku toho, že uplatnenia svojho práva na prístup do súdneho spisu som sa nedomohol aj napriek tomu, že som sa ho domáhal zákonom ustanoveným spôsobom. Ako aj tým, že prvá sťažnosť nebola vybavená v zákonnej lehote a to bolo prehliadnuté v druhej sťažnosti.“.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Z uvedeného je potom zrejmé, že sťažovateľom namietaný postup všeobecných súdov nemohol z procesného hľadiska negatívne ovplyvniť jeho právne postavenie, pretože sťažovateľ žiadosťou o vyhotovenie kópií listín nachádzajúcich sa v súdnom spise sp. zn. 27 C 263/2005 nerealizoval svoje právo na sprístupnenie obsahu súdneho spisu a vyhotovenie kópií listín v ňom sa nachádzajúcich, ale právo subjektu, ktorý mu na tieto úkony udelil splnomocnenie.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu a krajského súdu nedisponoval žiadnymi procesnými právami, ktoré by mu vyplývali z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovaný na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju vo vzťahu k nemu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012).

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho zástupcu.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.