II. ÚS 236/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 236/2015­20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., Vajanského 24, Senica, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, Čajkovského 5, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Trnava sp. zn. 36 R 8/2014 zo 17. decembra 2014 o začatí reštrukturalizačného konania a sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HÍLEK a spol., a. s., o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Dlžník ako občianske združenie je právnickou osobou zriadenou podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a je registrované v evidencii občianskych združení vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Sťažovateľka je veriteľkou dlžníka na základe peňažnej pohľadávky v sume 230 187,01 € s príslušenstvom (ďalej len „pohľadávka sťažovateľky“) priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 95/2012 z 25. apríla 2013 v spojení s jeho opravným uznesením zo 14. júna 2013.

Povolením reštrukturalizácie sa podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) zastavila exekúcia o vymoženie pohľadávky sťažovateľky voči dlžníkovi vedená Exekútorským úradom JUDr. Ladislava Jakubca pod sp. zn. EX 3489/2014. V dôsledku tejto skutočnosti sa podľa sťažovateľky zmarila možnosť úplne uspokojiť jej pohľadávku.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že jej právny zástupca „... JUDr. Ľubomír Nemček, advokát, podal v konaní 36 R/8/2014 konajúcemu sudcovi Okresného súdu Trnava JUDr. Martinovi Smolkovi v liste zo dňa 08. 01. 2015 podnet na zastavenie reštrukturalizačného konania..., v ktorom ho upozornil na to, že Občianske združenie nie je podľa platnej právnej úpravy podnikateľom, preto nemôže byť voči nemu začaté reštrukturalizačné konanie ani povolená reštrukturalizácia a požiadal ho o zastavenie reštrukturalizačného konania. Napriek uvedenému podnetu povolil Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 36R/8/2014 zo dňa 27. 01. 2015 reštrukturalizáciu Občianskeho združenia...“.

Podľa sťažovateľky „uvedené pochybenie správcu a nesplnenie predpokladov na reštrukturalizáciu Občianskeho združenia mal zistiť Okresný súd Trnava, keď skúmal návrh na povolenie reštrukturalizácie“.

Sťažovateľka tvrdí, že „Okresný súd Trnava v touto sťažnosťou napadnutých uzneseniach nepodal presvedčivé odôvodnenie a aplikoval formalistický výklad ustanovení o zákonných predpokladoch na reštrukturalizáciu dlžníka podľa ZKR... nakoľko tento súd v nich: a) neuviedol riadne odôvodnenie zákonných predpokladov reštrukturalizácie Občianskeho združenia a nepodal k týmto predpokladom výklad súladný s ústavou, ale podal len formalistický výklad, b) nerozhodol podľa relevantných právnych noriem upravujúcich podnikateľskú činnosť a subjekty, ktoré sú oprávnené ju vykonávať a nezdôvodnil presvedčivo, či a z akých dôvodov je takým subjektom aj Občianske združenie, c) svoj záver o vykonávaní podnikateľskej činnosti Občianskeho združenia urobil len zo zistenia uvedeného správcom v reštrukturalizačnom posudku a nijakým spôsobom neoveroval správnosť tohto zistenia, d) použil svojvoľný a formalistický výklad ust. § 2 a § 109 ods. 3 písm. a) a c) ZKR v tom zmysle, že na povolenie reštrukturalizácie určitého dlžníka postačí, ak tento dlžník nie je uvedený v § 2 ZKR a správca v reštrukturalizačnom posudku o tomto dlžníkovi uvedie, že vykonáva podnikateľskú činnosť, bez ohľadu na to, či takýto dlžník má postavenie podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, či má podnik a či jeho činnosť, označená v posudku za podnikateľskú, je vôbec oprávnená.“.

Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej a uložil okresnému súdu a správcovi podstaty zdržať sa úkonov v konaní vedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014.

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti, ústavný súd okrem iného zistil, že „navrhovateľ – dlžník sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 12. 2014 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Dlžník spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok správcu JUDr. Erika Bilského, so sídlom kancelárie Pekárska 11, Trnava, zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31. 12. 2013. Z reštrukturalizačného posudku teda vyplýva, že dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť a je v úpadku. Je možné odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka. V prípade povolenia reštrukturalizácie je možné predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam správca poverený vypracovaním posudku odporučil reštrukturalizáciu dlžníka.

Súd uznesením č. k. 36 R/8/2014­108 zo dňa 17. 12. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 30. 12. 2014, právoplatným dňa 31. 12. 2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi.“.

Z odôvodnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie ďalej vyplýva, že okresný súd sa oboznámil aj s podaním JUDr. Ľubomíra Nemčeka, advokáta, doručeným okresnému súdu 8. januára 2015, ktorým podal podnet na zastavenie reštrukturalizačného konania z dôvodu, že dlžník je občianskym združením, ktoré nemá právny status podnikateľa v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Dlžník tiež nevykonáva podnikateľskú činnosť, keďže nie je subjektom zapísaným v obchodnom registri, nepodniká ani na základe živnostenského či iného oprávnenia.

Zo sťažnosti sťažovateľky a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka ako veriteľka dlžníka doručila správcovi v predmetnom reštrukturalizačnom konaní 11. februára 2015 prihlášku nezabezpečenej pohľadávky v sume celkom 314 659,09 €. Podaním prihlášky sa sťažovateľka stala po povolení reštrukturalizácie účastníčkou predmetného reštrukturalizačného konania.

Keďže sťažovateľka sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy namieta, že okresný súd v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. 36 R 8/2014 napadnutými uzneseniami porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv, pričom v spojení s konaním pred všeobecným súdom to prichádza do úvahy len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv (m. m. II. ÚS 3/05).

O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania, alebo aspoň jeho relevantnej (namietanej) časti.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu priložených listín zistil, že sťažovateľka v období, keď okresný súd vydal napadnuté rozhodnutia (tak uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania zo 17. decembra 2014, ako aj uznesenie o povolení reštrukturalizácie z 27. januára 2015), nebola účastníčkou konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnými právami, ktoré by jej vyplývali buď zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, alebo subsidiárne z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Ako veriteľka dlžníka sťažovateľka získala postavenie účastníka reštrukturalizačného konania až prihlásením svojej pohľadávky, t. j. až po vydaní uznesenia okresného súdu sp. zn. 36 R 8/2014 z 27. januára 2015 o povolení reštrukturalizácie dlžníka.

Keďže sťažovateľka nemala v napadnutom súdnom konaní v relevantnom čase (v tej časti reštrukturalizačného konania, v rámci ktorej došlo k vydaniu napadnutých uznesení okresného súdu) procesné postavenie účastníka konania, nemohla v tejto časti konania uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo v posudzovanej časti konania dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 205/04).

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu k preskúmavaniu sťažnosťou napadnutých uznesení okresného súdu ani postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd jej sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne pozri napr. II. ÚS 564/2011, IV. ÚS 5/2012, IV. ÚS 476/2013).