II. ÚS 240/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 156/2012 z 18. júla 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 To 84/2013­136 z 13. novembra 2013.

Sťažovateľ namietané porušenie svojich práv v konaní súdov prvého a druhého stupňa odôvodňuje takto: „Uvedené porušenia spočívali v tom, že moje odsúdenie bolo vykonané na podklade dôkazov (vydanie veci, zápisnica o vydaní veci, znalecký posudok), ktoré boli získané nezákonne − v rozpore so zákonom (Trestným poriadkom). Ďalej porušenia spočívali v tom, že mi nebolo doručené uznesenie o pribratí KEU PZ SR Bratislava a teda voči tomuto som nemohol podať opravný prostriedok a toto sa ma výsostne dotýkalo, nakoľko na jeho výsledku bolo postavené moje odsúdenie.“ Poukazuje na to, že v trestnom konaní, ktoré bolo vedené proti nemu, boli použité dôkazy získané v inom trestnom konaní (proti inému obvinenému), ktoré vydal na výzvu vyšetrovateľa. Tieto dôkazy boli podrobené znaleckému skúmaniu na základe uznesenia, ktoré bolo vydané v konaní proti inému obvinenému a ktoré mu nebolo nedoručené, a preto nemohol proti nemu podať opravný prostriedok, „nemohol sa vyjadriť k položeným otázkam ako aj namietať nepreskúmateľnosť počtu skúmaných šišiek a ich totožnosť s tými, ktoré som mal odovzdať“. Obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené až po získaní výsledkov znaleckej expertízy, podľa ktorej veci vydané sťažovateľom obsahovali konope obsahujúce tetrahydrokanabinol (THC). Sťažovateľ namieta nezákonnosť takto získaného dôkazu a tvrdí, že „všetky dôkazné prostriedky musia byť zabezpečené v súlade so zákonom to znamená, že musia byť získané v konaní proti obvinenému. Konanie proti mne ako obvinenému začalo dňa 12. 06. 2012, ale dôkaz bol získaný 01. 02. 2012 (vydanie veci) resp. 27. 4. 2012 (znalecký posudok) tj. v čase, kedy proti mne nebolo vedené žiadne konanie ako proti obvinenému. Znalecké dokazovanie a znalecký posudok na ktorom je založený odsudzujúci rozsudok, vykonal vyšetrovateľ v trestnej veci proti a jednoznačne toto smerovalo k vydaniu meritórneho rozhodnutia − odsudzujúceho rozsudku. Znalecký posudok nebol vypracovaný v mojej trestnej veci a čo je dôležité aj pred začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia proti mojej osobe. O tento (jediný) dôkaz (vydané veci − zápisnica o vydanie veci a následný znalecký posudok týchto vecí) bol opretý rozsudok okresného súdu Trenčín sp. značky 3 T/156/2013 zo dňa 18. 07. 2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To/84/2013­136 z 13. 11. 2013. Tvrdím, že takýto dôkaz je nezákonný, nebol získaný v súlade s ustanoveniami trestného poriadku a je v súdnom konaní nepoužiteľný. Nemožno o neho oprieť rozsudok, uznať ma vinným a uložiť trest.“.

V súvislosti s úkonom vydania veci v trestnom konaní v sťažnosti uvádza: «zápisnica o vydaní veci je nepreskúmateľná, pretože má rukou prepisovaný dátum vyhotovenia a počet alobalových balíčkov s obsahom sušiny rastlinného pôvodu zelenej farby. Je pravdou, že pri prepisovanom dátume je rukou napísaná hviezdička a poznámka, že dátum opravil avšak takáto poznámka nie je pri prepisovanom počte alobalových balíčkov s obsahom sušiny rastlinného pôvodu zelenej farby. Takáto oprava zápisnice nie je v súlade so zákonom, pretože § 60 trestného poriadku jednoznačne ukladá, že o oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo zápisnici rozhodne orgán, o zápisnicu ktorého ide a proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Pisárske chyby alebo iné zrejmé nesprávnosti sa opravia tak, aby pôvodný zápis ostal čitateľný a opravu podpíše ten kto ju nariadil. Zápisnica o vydaní veci takto opravovaná nie je, opravovaný počet alobalových balíčkov je nečitateľný a nie je podpísaný tým, kto opravu vykonal. Okrem toho dodávam, že tieto opravy boli vykonané dodatočne po tom, čo som zápisnicu podpísal a prevzal (bez môjho vedomia), pretože na zápisnici, ktorú som pri úkone obdržal (predložil som, ju súdu) tieto opravy nie sú. Nemohol som teda na ne reagovať pri vydaní zápisnice. Uvedenými pochybeniami najmä nedôsledným zadokumentovaním počtu šišiek a ich hmotnosti došlo k závažnému pochybeniu, z ktorého vyvstala neodstrániteľná pochybnosť o tom, aké množstvo drogy som vydal a aké bolo následne znalecky skúmané. Znalec na hlavnom pojednávaní potvrdil, že látky ktoré skúmal, neboli odvážené a neboli skúmané v trestnej veci proti mne. Za podstatné pochybenie považujeme, že opis vecí, ktoré som mal vydať je nekonkrétny (v rozpore s ustanovením § 93 ods. 1 trestného poriadku), je neurčitý preto nie je možné určiť ich totožnosť. Zápisnica neobsahuje podstatné údaje o hmotnosti vydaných vecí a z úkonu nebola spracovaná ani fotodokumentácia. Na správne a úplne zadokumentovanie úkonu (vydanie veci) je vyšetrovateľ dostatočne vybavený. Nie je teda preukázané, že tie veci, ktoré boli predložené KEU PZ na skúmanie sú totožné s tými, ktoré som mal vydať.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu (napr. I. ÚS 50/01, II. ÚS 109/02, IV. ÚS 3/02, II. ÚS 76/06, III. ÚS 294/06) sa viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy), keď navyše formuláciu petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať. Konanie pred ústavným súdom je okrem iného ovládané princípom dispozitívnosti, ktorý vylučuje, aby ústavný súd zapájal do konania o sťažnosti iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie, ktorým sa sťažovateľ mohol domáhať preskúmania všetkých námietok proti rozsudku okresného súdu a na základe ktorého bolo v právomoci krajského súdu, aby poskytol ochranu tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ v odvolaní namietal. Možnosť využitia tohto prostriedku ochrany práv sťažovateľa vylučuje prijatie časti sťažnosti proti rozsudku okresného súdu na ďalšie konanie, keďže ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak by sťažovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru rozsudkom krajského súdu

Z obsahu rozhodnutia o dovolaní vyplýva, že sťažovateľ podal dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku − zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku − rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku − rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. V dovolaní sťažovateľ namietal, že znalecký posudok, na ktorom je založený odsudzujúci rozsudok, bol podaný v inej trestnej veci (proti obvinenému ), uznesenie, ktorým bolo nariadené znalecké skúmanie, mu nebolo doručené, aj keď sa ho bezprostredne dotýka, a preto nemal možnosť podať proti nemu sťažnosť a vyjadriť sa k posudku. Namietal tiež, že vyšetrovateľ bol povinný uviesť do uznesenia, ktorým bolo začaté trestné stíhanie vo veci , aj skutok, ktorého sa mal dopustiť on, pretože dôkazná situácia bola rovnaká. Tým, že to neurobil, ho ukrátil podstatným spôsobom na jeho právach, čoho dôsledkom je nezákonnosť takto získaných dôkazov. Sťažovateľ poukazoval aj na postup v prípravnom konaní v súvislosti s vyhotovením a opravou zápisnice o vydaní veci.

Všetkými námietkami, ktoré sťažovateľ v dovolaní uviedol, sa najvyšší súd zaoberal a posúdil, či spĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov. Dospel k záveru, že to tak nie je, a preto dovolanie odmietol. Zhodné námietky sú aj obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Keďže námietky sťažovateľa posudzoval najvyšší súd, ústavný súd dospel k záveru, že nemá právomoc sa nimi zaoberať v konaní o sťažnosti, pretože by tým posudzoval rozhodnutie, ktorého preskúmanie patrilo do právomoci iného súdu a ktoré sťažovateľ v sťažnosti nenapadol. Nedostatok právomoci na preskúmanie sťažnosti je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.