II. ÚS 24/2016

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), sp. zn. BB-3 T 6/2013 z 12. augusta 2014 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015, ktorou žiada vydať tento nález: „1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod 3 Tost 2/2015 porušil základné právo , advokátky, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v konaní vedenom pod BB-3 T 6/2013 porušil základné právo , advokátky, na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Tost 2/2015 zo dňa 05. 02. 2015 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby v nej znova konal a rozhodol. 4. , advokátke, priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet , , , do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. 5. priznáva náhradu trov právneho zastupovania v sume 296,44 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. Márie Vaššovej, Advokátska kancelária, Damborského 3, 949 01 Nitra do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

, (ďalej len „poškodený“). Vo výroku tohto uznesenia bola sťažovateľka označená „ , advokátka “. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, návrh na ustanovenie opatrovníka tejto spoločnosti podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pretože konateľ tejto spoločnosti zapísaný v obchodnom registri ako nemôže vykonávať práva poškodeného v trestnom konaní, pretože, ako bolo zistené, túto spoločnosť nepozná, do obchodného registra bol zapísaný v dôsledku zneužitia jeho osobných údajov a predchádzajúci konateľ spoločnosti bol z funkcie odvolaný.

Sťažovateľka doručila 21. júla 2014 špecializovanému trestnému súdu návrh na priznanie odmeny za poskytovanie právnych služieb poškodenému v trestnom konaní vo výške 70 421,34 €, ktorý odôvodnila tým, že bola do funkcie opatrovníka ustanovená ako advokátka.

takto: „ bola podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica ustanovená za opatrovníka poškodenému , , so sídlom . Podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť. Ustanovená opatrovníčka sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 07. 2014 domáhala odmeny a náhrady výdavkov spolu vo výške 70.421,34 €.

O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo; v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdny úradník (§ 553 ods. 5 Trestného poriadku). Podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať. Vzhľadom k tomu, že bola za opatrovníka poškodenému ustanovená podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku, nárok na priznanie odmeny a náhrady jej nevznikol, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

je nezákonné, nespravodlivé a diskriminačné v porovnaní so vznikom práva zástupcu z radov advokátov ustanoveného postupom podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku na odmenu a náhrady, ktoré za poškodeného hradí advokátovi štát za zhodnú činnosť, akú pre neho vykonala ako ustanovená opatrovníčka. Špecializovaný trestný súd mohol opatrovníkom poškodenému ustanoviť obec, považoval však za potrebné pre účelnú obranu práv poškodeného v trestnom konaní ustanoviť mu za opatrovníka advokáta.

posúdiť podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), iný postup nie je ani správny, ani spravodlivý. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 sťažnosť „ustanovenej opatrovníčky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.“ zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka nevystupovala v trestnom konaní ako zástupca poškodeného z radov advokátov, ale ako ustanovená opatrovníčka poškodeného, a preto jej v zmysle § 48 ods. 3 a § 553 ods. 4 Trestného poriadku nevznikol nárok na odmenu a náhradu podľa advokátskej tarify. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015 bolo sťažovateľke doručené 3. júna 2015. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie jej základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

konaní. Sťažovateľka poukázala na rozhodovaciu prax v Českej republike, a to najmä na výkladové stanovisko č. 1 SL 738/2009 z 30. septembra 2009 Najvyššieho štátneho zastupiteľstva Českej republiky, podľa ktorého „I. Ak vznikne v prípravnom konaní možnosť stretu záujmov u právnickej osoby vrátane obce či kraja, vystupujúcej v postavení poškodeného (§ 43 ods. 1 alebo aj podľa ods. 3 Tr. ř.), najmä v prípade, ak orgán konajúci menom takejto právnickej osoby je osobou dôvodne podozrivou zo spáchania trestného činu (§ 158 ods. 7 veta druhá Tr. ř.) alebo obvineným, prichádza do úvahy, aby štátny zástupca ustanovil poškodenej právnickej osobe opatrovníka (§ 45 ods. 2 Tr. ř. per analogiam); vždy so súhlasom osoby, ktorá sa má stať opatrovníkom.

republike. Sťažovateľka poukázala ďalej na nedostatočné odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s jej právnou argumentáciou v sťažnosti, o ktorej rozhodoval, najmä nevysvetlil, z akého dôvodu nie je namieste analogická aplikácia § 553 ods. 4 a 5 Trestného poriadku na vec sťažovateľky.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú splnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľky, ktorá smerovala voči postupu a uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-3 T 6/2013 z 12. augusta 2014, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach porušenia jej základných práv týmto rozhodnutím špecializovaného trestného súdu, pretože právomoc preskúmať toto rozhodnutie zveruje Trestný poriadok najvyššiemu súdu. Najvyšší súd o podanej sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. 3 Tost 2/2015 z 5. februára 2015.

Najvyšší súd bol súdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či sťažnosť sťažovateľky bola dôvodná, a rozhodnúť o nej.

„Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola podaná sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť ustanovenej opatrovníčky nie je dôvodná. Najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 29. októbra 2012 sp. zn. Tp 88/2012, podľa § 48 ods. 3 Tr. por. poškodenej spoločnosti so sídlom , ustanovil na výkon práv poškodenej opatrovníka , advokátku so sídlom

sťažnosť. Podľa § 47 ods. 6 Tr. por. poškodenému, ktorý uplatňuje nárok a náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí

. Je zrejmé, že v danom prípade nešlo o situáciu, ktorú upravuje ustanovenie § 47 ods. 6 Tr. por., kedy by poškodená spoločnosť sama mala možnosť uplatňovať v trestnom konaní nárok na náhradu škody, avšak z dôvodu, že by nemala dostatočné prostriedky na uhradenie nákladov s tým spojených, by jej predseda senátu ustanovil zástupcu z radov advokátov, ak by to považoval za potrebné na účelnú ochranu záujmov poškodenej spoločnosti. Nakoľko v danom prípade nevystupovala v trestnom konaní ako zástupca poškodeného z radov advokátov, ale ako ustanovená opatrovníčka poškodenej spoločnosti, nevznikol jej v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

Ďalej sa ústavný súd zaoberal námietkou sťažovateľky, podľa ktorej najvyšší súd svojím postupom a rozhodnutím poprel účel a zmysel právnej úpravy tým, že sťažovateľke nepriznal odmenu a náhradu hotových výdavkov advokáta za výkon funkcie opatrovníka v dôsledku nevyužitia analógie pri aplikácii § 553 ods. 3 a 4 Trestného poriadku.

Podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

Podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

Ako vyplýva z uvedeného, základnou podmienkou pre postup podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku je nedostatok prostriedkov u poškodeného na úhradu nákladov spojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnom konaní. To je zároveň aj (jediným) dôvodom, pre ktorý úhradu nákladov spojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnom konaní spočívajúcich v poskytnutí právnej pomoci advokátom preberá na seba štát. Na rovnakom princípe je postavená i právna úprava poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.), ktorej účelom je zabezpečenie právnej pomoci tým fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Táto konštrukcia je zároveň výnimkou zo všeobecne akceptovanej zásady, podľa ktorej znáša náklady (právneho) zastupovania zastupovaný (v tomto prípade poškodený).

Z rovnakého dôvodu má podľa § 553 ods. 5 Trestného poriadku zástupca z radov advokátov ustanovený podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku zástupcom poškodenému voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach. Pokiaľ však ide o činnosti vykonávané advokátom pre poškodeného, ktorý nepreukázal, že má nedostatok prostriedkov na úhradu nákladov spojených s uplatňovaním náhrady škody v trestnom konaní, alebo nesplnil iné podmienky ustanovené podľa § 47 ods. 6 Trestného poriadku, nemožno na takéto prípady ustanovenie § 553 ods. 4 Trestného poriadku aplikovať, pretože práve takýto postup by poprel účel a zmysel právnej úpravy.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. V prípade sťažovateľky nejde totiž ani o prípad, v ktorom by najvyšší súd formalistickým postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľka nepodala opravný prostriedok proti rozhodnutiu o ustanovení za opatrovníčku, aj keď tak urobiť mohla, pokiaľ nesúhlasila s takým rozhodnutím, preto niesla aj právne následky s tým súvisiace.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu a rozhodnutiu najvyššieho súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2016