Ústavný súd·Uznesenie·03/17/2016 00:00:00

II. ÚS 249/2016

ECLI:SK:USSR:2016:2.US.249.2016.1

Odmieta

Súd: Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca: Lajos Mészáros
IČS: 15617/2015
Zdroj: PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 249/2016-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , a , , vo veci namietaného porušenia Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Pezinok v bližšie neoznačených konaniach súvisiacich s návrhom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Odôvodnenie:

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra 2015 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného úradu Pezinok v bližšie nešpecifikovaných konaniach a vo veci návrhu na určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

2. Sťažovatelia uvádzajú, že boli porušené ich dedičské práva „zavedením čiastočných duplicít vlastníctva“, ktoré „vznikli založením“ listov vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam v k. ú. .

3. Sťažovatelia sa domnievajú, že tým mohli byť porušené niektoré ústavné práva garantované ústavou. Konkrétne vymenúvajú jednotlivé články ústavy (čl. 14, čl. 17, čl. 20, čl. 21 a čl. 23), avšak bez bližšieho odôvodnenia.

4. Sťažovatelia k svojej sťažnosti priložili 33-stranový prehľad vývoja právnych vzťahov k niektorým nehnuteľnostiam v k. ú. , a to od roku 1945 do súčasnosti.

5. Na tomto základe sťažovatelia navrhli vydať tento nález: „Súd určuje, že rod. , , bola ku dňu svojej smrti 04.07.1994, podielovou spoluvlastníckou pozemku vo veľkosti 1/3 parcely č. o výmere 752 m2, zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 8/v.13.14., katastrálne územie (v súčasnosti parc. č. o výmere 673 m 2 a parc. č. o výmere 110 m2). Ďalej bola ku dňu svojej smrti 04.07.1994 podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej časti domu č. 36, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 20 (v súčasnosti s hlavným vchodom zo ulice). Súd určuje, že rod. , , bola ku dňu svojej smrti 06.08.1996, podielovou spoluvlastníčkou pozemku vo veľkosti 1/3 parcely č. o výmere 752 m2, zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 10/v.13.14., katastrálne územie (v súčasnosti parc. č. o výmere 673 m 2 a parc. č. o výmere 110 m2). Ďalej bola ku dňu svojej smrti 06.08.1996 podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej časti domu č. 36, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 20 (v súčasnosti s hlavným vchodom zo ulice).“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov, b) vrátiť vec na ďalšie konanie, c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

7. Ako vyplýva z už citovaných ústavných a zákonných právnych noriem vymedzujúcich právomoc ústavného súdu rozhodovať o namietanom porušení základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ústavný súd nemá právomoc rozhodnúť o určovacej žalobe, resp. nerozhoduje súkromnoprávne spory (napr. o určení vlastníckeho práva).

8. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam a nedomáhajú sa vyslovenia porušenia ústavných práv konkrétnym právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci. O určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (t. j. aj o určení vlastníckeho práva) majú právomoc rozhodovať jedine všeobecné súdy.

9. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016