II. ÚS 252/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 252/2015­12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, zastúpenou konateľom spoločnosti JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Dňa 16.11.2011 sťažovateľka podala na Okresnom súde Košice II. návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa domáhala voči žalovanému . . . vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 298,42 € s príslušenstvom.

vo veci samej. Dňa 30.07.2014 podala sťažovateľka sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu v odpovedí na podanú sťažnosť zo dňa 25.08.2014 konštatuje, že v predmetnom konaní došlo k prieťahom.

lehote. Z opísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, v predmetnej veci už viac ako 2 roky nebolo nariadené pojednávanie, a to aj bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Okresný súd Košice II. postupoval neracionálne a zmätočne, a to už od samotného začiatku, keď bol dňa 16.11.2011 sťažovateľkou podaný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. K tomuto návrhu podal odporca vyjadrenie, pričom súd nariadil pojednávanie až na deň 14.6.2012, čo je takmer 7 mesiacov od podania návrhu.

Je neprípustné a v rozpore zo so všetkými základnými zásadami občianskeho súdneho konania, aby sa vo veci nekonalo viac ako dva roky len z dôvodu pripojenia spisov, ktoré však ku konaniu pripojiť vôbec netreba. Odo dňa konania posledného pojednávania súd nekoná vôbec, doposiaľ nevytýčil pojednávanie a nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov podala dňa 30.07.2014 sťažovateľka sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi Okresného súdu Košice II. V odpovedi na podanú sťažnosť predseda okresného súdu konštatoval, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom. Tieto skutočnosti u sťažovateľky vytvárajú právnu neistotu a to už od momentu podania návrhu, rovnako tak aj počas celého konania, a ktorá pretrváva dodnes, z dôvodu, že nie je vytýčené ďalšie pojednávanie a nie je vo veci ani právoplatne rozhodnuté. .

Už od 16.11.2011 sa sťažovateľka usiluje o priznanie jej nároku voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 298,42 €, pričom o jej nároku nebolo do dnešného dňa rozhodnuté... Skutočnosť, že sa sťažovateľka dlhé roky nedokáže domôcť meritórneho rozhodnutia aj za okolností, že sa nejedná o mimoriadne zložitý spor a jeho nároky sú preukázané, spôsobila stratu dôvery v súdy a súdny systém Slovenskej republiky a ich význam, pocit krivdy a nespravodlivosti. b) Majetkovou ujmou Sťažovateľke počas obdobia od podania návrhu až doposiaľ vznikla nečinnosťou súdu majetková ujma. Počas celého konania bola nútená vynakladať nemalé finančné prostriedky na to, aby sa domohla svojho práva čo sa jej dodnes stále nepodarilo. Je potrebné taktiež zohľadniť, skutočnosť, že sťažovateľka je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím... ­ invalidná dôchodkyňa, ktorá poberá invalidný dôchodok tvoriaci jej jediný príjem, a preto riadne neuhradenie jej nároku voči žalovanému, ako aj nemožnosť domôcť sa úhrady na súde zhoršuje jej, už aj tak zlú sociálnu situáciu...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 19C/145/2011 bolo porušené. 2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/145/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľa. 4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 340,09 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

V Košiciach 22. apríla 2015