II. ÚS 259/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 259/2026-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky EKB ZDEMA s.r.o., Landererova 8, Bratislava, zastúpenej TAX LAW, s. r. o., Radlinského 23A, Malacky, proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 8Sf/14/2025 z 2. februára 2026 a uzneseniu Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 8Sf/15/2025 z 2. februára 2026 takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti o d m i e t a .

3. Sťažovateľka sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane č. 100153167/2025 z 15. januára 2025, ktoré bolo vedené na správnom súde pod sp. zn. 8Sf/15/2025. Uznesením sp. zn. 8Sf/15/2025 z 23. júna 2025 vyšší súdny úradník rozhodol, že konanie zastavuje pre nezaplatenie súdneho poplatku v lehote stanovenej súdom. Sťažnosť sťažovateľky proti tomuto uzneseniu sudca správneho súdu napadnutým uznesením sp. zn. 8Sf/15/2025 z 2. februára 2026 zamietol. 4. Sťažovateľka uvádza, že napadnutými uzneseniami došlo k porušeniu ňou označených základných práv, pričom ide o prejav extrémneho formalizmu prekračujúceho hranice ústavných štandardov zdôrazňujúc, že zastavením konania dochádza k znemožneniu uplatnenia práva na súdnu ochranu. Pokiaľ v oboch prípadoch správny súd zastavil konanie len pre nezaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol podľa sťažovateľky uhradený riadne a včas, odoprel jej právo na súdnu ochranu. 5. Sťažovateľka poukazuje na bod 14 bližšie nešpecifikovaného uznesenia z 3. marca 2023, podľa ktorého súd potvrdil, že súdny poplatok mu uhradený bol, avšak, odvolávajúc sa na systém zúčtovania prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., tento nebol zaplatený s príslušnými identifikačnými údajmi a správny súd nemohol pri dodržaní zákona postupovať inak ako zastavením konania. Zdôrazňuje, že súdny poplatok uhradený bol, správny súd ho v stanovenej lehote na zaplatenie mal k dispozícii, avšak kvôli systému zúčtovania nevedel platbu priradiť. 6. Správny súd podľa sťažovateľky prijal nesprávny výklad § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a vychádzal z nesprávneho záveru, že zastavenie konania je automatickým následkom nezaplatenia poplatku v lehote, čo je výklad rozporný s ústavne konformným výkladom právnej normy. Uvedené sťažovateľka vníma v rovine vedomého odmietnutia diskrečnej právomoci súdu a ignorácie materiálnych záverov, najmä požiadavky propocionality v zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Napadnuté rozhodnutia preto navrhuje zrušiť a vec vrátiť správnemu súd na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Sťažovateľka v sťažnostiach proti uzneseniam o zastavení konania argumentovala neexistenciou dôvodu na zastavenie konania, keďže podľa nej súd prvej inštancie už konal vo veci samej konal [§ 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch]. Svoj záver o konaní súdu vo veci samej vyvodila zo skutočnosti, že po podaní správnej žaloby správny súd v oboch konaniach generoval zákonného sudcu. Ďalej uviedla, že zaplatenie súdneho poplatku po uplynutí stanovenej sudcovskej lehoty nemôže byť sťažovateľke na ujmu majúcu podobu zastavenia celého súdneho konania, keďže v čase vydania napadnutých uznesení súdne poplatky zaplatené boli a v tomto čase už dôvod na zastavenie konaní neexistoval.

12. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že súdny poplatok sťažovateľka uhradila až po uplynutí lehoty stanovenej správnym súdom vo výzvach na jeho zaplatenie. Výklad § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch prijatý správnym súdom tak nevykazuje znaky excesu, majúceho dopad na základné práva sťažovateľky.

14. Napadnutými rozhodnutiami správny súd dal sťažovateľke explicitnú odpoveď na ňou produkovanú sťažnostnú argumentáciu, pričom výklad a aplikácia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, použitá správnym súdom, nevybočuje z ústavných medzí. Pre otázku rozhodnutia o zastavení konania je rozhodujúci stav v posledný deň stanovenej lehoty, t. j. či k zaplateniu súdneho poplatku došlo najneskôr v posledný deň. Ak k zaplateniu povinná osoba pristúpila po márnom uplynutí lehoty určenej vo výzve, hoci pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania, ide o oneskorene zaplatený súdny poplatok, v nadväznosti na čo je úlohou súdu konanie zastaviť.

odmietnuť.