II. ÚS 263/2015

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 13/2014 z 3. marca 2015 p o r u š e n é b o l i . 2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž 13/2014 z 3. marca 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., uhradiť trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta 102, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015 faxom a 7. apríla 2015 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 1 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sž 13/2014 z 3. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd jej odňal možnosť konať pred súdom, keďže nesprávne vyhodnotil okamih podania odvolania. Sťažovateľka uvádza, že odvolanie podala elektronicky 22. júla 2014 a následne ho 24. júla 2014 doplnila originálom odvolania odoslaným najvyššiemu súdu poštou. V súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľka uvádza: «... Sťažovateľka podala dňa 22. 07. 2014 o 18:51:04 (v zákonnej 15 dňovej lehote), prostredníctvom emailovej správy, odvolanie proti rozhodnutiu Rady vo formáte .pdf, riadne podpísané štatutárnym zástupcom právneho zástupcu sťažovateľky a opatrené pečiatkou advokátskej kancelárie. Uvedené odvolanie bolo prílohou emailovej správy, ktorá bola adresovaná na emailovú adresu pre doručovanie elektronických podaní Najvyššieho súdu SR... ... Dňa 23. 07. 2014 bola prostredníctvom automatizovaného systému emailových správ programu „Outlook“ vo vlastníctve právneho zástupcu sťažovateľky doručená automatická správa potvrdzujúca úspešné doručenie emailovej správy obsahujúcej odvolanie sťažovateľky do emailového konta najvyššieho súdu. ... Nakoľko predmetné odvolanie bolo najvyššiemu súdu zaslané síce v zákonnej 15 dňovej lehote, ale vo forme, ktorá v zmysle ustanovme §­42 ods. 1 vyžaduje doplnenie, sťažovateľka dňa 24. 07. 2014, v 3­dňovej lehote podľa ustanovenia § 42 ods. 1, doplnila svoje podanie (odvolanie) zasielané elektronickými prostriedkami, zaslaním riadne podpísaného originálu odvolania poštovou prepravou. ... Sťažovateľka dokladuje priloženými detailnými výpismi z elektronickej pošty, že odvolanie proti rozhodnutiu Rady podala elektronickou poštou dňa 22. 07. 2014 o 18:51:04 hod., teda posledný deň lehoty na podanie odvolania a to na emailovú adresu najvyššieho súdu pre doručovanie elektronických podaní. Na preukázanie tejto skutočnosti sťažovateľka predkladá ústavnému súdu potvrdenia o odoslaní odvolania ako aj potvrdenie automatizovaného systému doručené jej právnemu zástupcovi elektronickou poštou od zo dňa 23. 07. 2015, kde je identifikované doručenie predmetného odvolania. Táto potvrdenka korešponduje s podaním, ktoré bolo právnym zástupcom odoslané 22. 07. 2015 o 18:51:04 hod.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza: „... Sťažovateľka má za to, že bolo povinnosťou najvyššieho súdu v súlade s § 42 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s uvedenou judikatúrou prihliadať na takéto podanie a náležitým spôsobom sa vysporiadať v prvom rade s otázkou, či uvedené elektronické podanie bolo urobené včas, a ak išlo o podanie bez zaručeného elektronického podpisu, či bolo doplnené do 3 dní písomne alebo ústne do zápisnice. Preto, pokiaľ najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti odvolania vychádzal len z podania urobeného písomne, ktoré bolo doručované najvyššiemu súdu prostredníctvom pošty, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré zbavilo sťažovateľku prístupu k súdu, teda možnosti, aby najvyšší súd ako odvolací súd preskúmal ňou podaný opravný prostriedok (odvolanie), pričom v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu ide o také závažné pochybenie, ktoré je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s. r. o... podľa článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 1... dohovoru... Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3 Sž/13/2014 zo dňa 03. 03. 2015, porušené boli. 2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3 Sž/13/2014 zo dňa 03. 03. 2015 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia Najvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s. r. o... trovy právneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR na účet Advokátskej kancelárie... do pätnásť dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Predsedníčka najvyššieho súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. KP 3/2015 z 10. júna 2015, v ktorom poukázala na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 3. marca 2015, na tvrdenia sťažovateľky v sťažnosti a následne uviedla: „K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že po kontrole obsahu predmetného súdneho spisu vo veci sp. zn. 3 Sž/13/2014 najvyšší súd pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania vychádzal z obsahu spisu najvyššieho súdu a zo skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 07. 07. 2014, lehota na podanie odvolania začala sťažovateľovi plynúť dňa 08. 07. 2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 22. 07. 2014 (utorok). Najvyšší súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu súdneho spisu, konkrétne l. č. 1 a nasl., kde sa na obálke uvádza dátum podania opravného prostriedku na poštovú prepravu. Obsahom súdneho spisu nebolo elektronické podanie sťažovateľa. Ak by sa v súdnom spise takéto podanie nachádzalo, nebol by dôvod na neho neprihliadať a najvyšší súd by o podanom opravnom prostriedku konal a rozhodol. Najvyšší súd nemal v čase rozhodovania o podanom elektronickom podaní sťažovateľa vedomosť. Z dôvodu opatrnosti bolo asistentkou sudcu dňa 07. 11. 2014 v podateľni najvyššieho súdu osobne zisťované, či sťažovateľ nezaslal elektronické podanie s opravným prostriedkom. Výsledok preverovania bol však negatívny a nebolo zistené žiadne elektronické podanie navrhovateľa, ktoré by bolo podané včas. Senátu najvyššieho súdu tak nie je zrejmé, z akého dôvodu sa predmetné elektronické podanie sťažovateľa v súdnom spise nenachádzalo. Najvyšší súd... rozhodnutie o predmetnej sťažnosti... necháva na posúdení Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

Z konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/00).

Najvyšší súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 odmietol opravný prostriedok sťažovateľky ako podaný oneskorene, pričom v odôvodnení uviedol: „Najvyšší súd Slovenskej republiky... skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, skúmal včasnosť podania opravného prostriedku, pričom zistil, že bol podaný oneskorene. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporcu č. RP/036/2014 zo dňa 10. 06. 2014 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 07. 07. 2014. Uvedený dátum doručenia napadnutého rozhodnutia potvrdil aj navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 22. 07. 2014 v časti I. odsek 2. Lehota na podanie opravného prostriedku začala navrhovateľovi v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. plynúť dňa 08. 07. 2014 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 22. 07. 2014 (utorok). Navrhovateľ podal opravný prostriedok na poštovú prepravu dňa 24. 07. 2014, čo preukazuje odtlačok pečiatky na obálke, v ktorej bol opravný prostriedok doručený (pripojená obálka k podaniu č. l. spisu 1 a nasl.), teda po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty na podanie opravného prostriedku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.

Na základe uvedeného najvyšší súd opravný prostriedok navrhovateľa ako oneskorene podaný podľa § 250p O. s. p. odmietol.“

Podľa § 57 ods. 2 OSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 57ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 64 ods. 6 zákona o vysielaní proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) až e) možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c) nemá odkladný účinok.

Podľa § 250p OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že najvyšší súd porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením čl. 12 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením čl. 1 dohovoru tým, že odmietol jej opravný prostriedok podľa § 250l a nasl. OSP ako podaný oneskorene. Sťažovateľka uvádza, že rozhodnutie Rady jej bolo doručené 7. júla 2014 s tým, že posledný deň lehoty na podanie opravného prostriedku pripadol na 22. júl 2014 (utorok). Najvyšší súd nezohľadnil to, že sťažovateľka podala opravný prostriedok elektronickou poštou na emailovú adresu najvyššieho súdu 22. júla 2014 o 18:51:04 h. Vzhľadom na to, že elektronická správa nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, 24. júla 2014 sťažovateľka odoslala na poštovú prepravu originál opravného prostriedku. Z týchto dôvodov sa sťažovateľka domnieva, že opravný prostriedok podala včas.

Sťažovateľka k sťažnosti priložila email, podľa ktorého z adresy bola 22. júla 2014 o 18:51:04 h odoslaná správa na emailovú adresu [email protected] s textom „v Prílohe posielam odvolanie vo veci MAC TV ca RVR, proti rozhodnutiu č. RP_36_2014. S pozdravom, advokátsky koncipient... Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o.“.

v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom) sa pod spravodlivým súdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Uvedené platí v zásade aj pre prípad zisťovania včasnosti podaného opravného prostriedku podľa § 250l a nasl. OSP.

V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd považoval za vhodné poukázať na právne názory samotného najvyššieho súdu vyjadrené v jeho doterajšej judikatúre k problematike, ktorá tvorí podstatu sťažovateľkiných námietok. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3 Obdo 7/2012 z 29. februára 2012 k elektronickým podaniam, ktoré nie sú opatrené elektronickým zaručeným podpisom, adresovaným všeobecným súdom uviedol, že „za urobené sa považujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atď.), samozrejme za predpokladu, že budú v zákonnej lehote doplnené. Keďže elektronické adresy sú aktívne bez prerušenia 24 hodín denne, nie je možnosť robiť podania takouto formou obmedzená úradnými hodinami súdov.“.

Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 OSP) je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57 OSP (vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom, ktorému má táto lehota slúžiť (m. m. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 219/2007 z 26. februára 2008).

Skutočnosti uvádzané sťažovateľkou naznačujú, že sa najvyšší súd mohol dopustiť pri posudzovaní včasnosti podaného opravného prostriedku sťažovateľkou takého procesného pochybenia, ktoré mohlo zbaviť sťažovateľku prístupu k súdu, pričom v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu môže ísť o také závažné pochybenie, ktoré je z ústavného hľadiska neakceptovateľné a neudržateľné. Z týchto dôvodov je zároveň potrebné považovať záver najvyššieho súdu, že opravný prostriedok sťažovateľky bol podaný po uplynutí lehoty, za nepreskúmateľný a zjavne neodôvodnený, a preto ústavne neudržateľný. Ústavný súd preto rozhodol, že najvyšší súd napadnutým uznesením z 3. marca 2015 porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konania v sume 355,73 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2015 v sume 139,83 € [1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky vzhľadom na to, že predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi (m. m. napr. III. ÚS 12/06, III. ÚS 125/06, IV. ÚS 185/09, IV. ÚS 296/2011, IV. ÚS 456/2011, IV. ÚS 459/2013)] a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 8,39 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 296,44 €. Keďže advokátska kancelária je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (čo ústavný súd zistil zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH dostupného na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republiky www.financnasprava.sk)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke úhradu trov konania za stanovisko k vyjadreniu predsedníčky najvyššieho súdu doručené ústavnému súdu 14. augusta 2015, keďže z obsahu tohto podania nevyplývajú žiadne nové skutkové okolnosti alebo nové právne názory.