II. ÚS 274/2026

2. Správnemu súdu v Bratislave p r i k a z u j e v konaní sp. zn. BA-5S/32/2022 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e jej Správny súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Správny súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. apríla 2021 pôvodne krajskému súdu správnu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutí Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky a Mestskej časti Bratislava-Ružinov.

Po podaní správnej žaloby krajský súd uznesením z 26. apríla 2021 vyzval sťažovateľku na doplnenie jedného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a plnomocenstva udeleného zvolenej advokátskej kancelárii.

6. Po vrátení veci jej bola pridelená nová sp. zn. 5S/32/2022. Krajský súd 2. marca 2022 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za správnu žalobu a 9. marca 2022 vyzval žalovaného na podanie vyjadrenia k žalobe. Sťažovateľka v určenej lehote uhradila súdny poplatok.

Podľa elektronického súdneho spisu krajský súd a neskôr ani správny súd odvtedy nevykonali žiaden procesný úkon. Vec bola štyrikrát prerozdelená v dôsledku dodatku k rozvrhu práce. 9. S účinnosťou od 1. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, z krajského súdu na správny súd.

II. Argumentácia sťažovateľky 11. Podstatou argumentácie sťažovateľky je námietka, že správny súd a predtým krajský súd boli nečinné, keď za 5 rokov konania vykonali len niekoľko úkonov. Správny súd (ako aj krajský súd) týmto postupom porušil označené práva sťažovateľky podľa ústavy, listiny a dohovoru. 12. Predmetom napadnutého konania je správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ide teda o bežnú agendu správnych súdov bez prvkov právnej alebo skutkovej zložitosti. Skutkový stav veci bol ustálený už v administratívnom konaní, preto v správnom súdnom konaní nie je potrebné komplikované dokazovanie. Ani prípadná faktická a právna náročnosť by nemohla ospravedlňovať celkovú dĺžku napadnutého konania – obdobie 5 rokov, keďže krajský súd a ani správny súd doteraz nevykonali žiadne procesné úkony smerujúce k meritórnemu prejednaniu veci. 13. Podľa názoru sťažovateľky ona sama neprispela k predĺženiu konania. Priznáva, že na jej strane došlo k administratívnemu pochybeniu, keď k žalobe nebolo pripojené plnomocenstvo a kópia jedného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia. Táto chyba však mohla predĺžiť konanie nanajvýš o dva – tri týždne, ale nie desať mesiacov. 14. V prejednávanej veci došlo k neefektívnemu postupu krajského súdu hneď po podaní žaloby, ktorú krajský súd odmietol, čím sa sťažovateľke odňala možnosť konať pred súdom. Z tohto dôvodu bolo uznesenie krajského súdu zrušené a vec vrátená krajskému súdu. Čas konania na inštančne nadriadenom súde v prípade zrušenia rozhodnutia z procesných dôvodov ide aj na „vrub“ súdu, ktorému sa rozhodnutie zrušilo (IV. ÚS 691/2025, bod 28). Odkedy vec prešla na správny súd, tento je úplne nečinný. Celé konanie je tak v podstate nepretržite poznačené striedajúcimi sa obdobiami nečinnosti a nesústredenej činnosti krajského súdu a správneho súdu. 14. Sťažovateľka požaduje finančné zadosťučinenie 1 000 eur za jeden rok trvania konania s prihliadnutím na to, že prejednávaná vec má pre ňu osobitný význam. Napadnutým rozhodnutím bolo nariadené zničenie jej majetku, ktoré bolo k dnešnému dňu už zrealizované, keďže predmetný objekt bol prostredníctvom výkonu rozhodnutia odstránený. Aj keď uvedené sa už napraviť nedá, sťažovateľka sa eventuálne môže domáhať náhrady škody, k čomu však potrebuje, aby správny súd už o jej žalobe rozhodol.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti 17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020). 18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.

Predmetom napadnutého konania vedeného správnym súdom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na základe správnej žaloby vo veci rozhodnutia o odstránení stavby sťažovateľky. Ústavný súd neidentifikoval prvky skutkovej ani právnej zložitosti veci.

21. Napokon ústavný súd pristúpil k posúdeniu postupu súdu. Konanie v predmetnej veci začalo podaním správnej žaloby 9. apríla 2021. Hneď v úvode napadnutého konania sa prejavil neefektívny postup krajského súdu, keďže jeho rozhodnutie o odmietnutí žaloby z 15. júna 2021 bolo uznesením kasačného súdu z 27. januára 2022 posúdené ako nedôvodné a formalistické, v dôsledku čoho bola vec vrátená späť krajskému súdu. Tým sa konanie predĺžilo o 7 mesiacov. Následne krajský súd vykonával procesné úkony viacmenej plynulo. Predmetná vec bola správnemu súdu pridelená 7. júna 2023 po jeho zriadení s tým, že aktuálna zákonná sudkyňa ju má pridelenú od 21. mája 2024. Z vyjadrenia správneho súdu vyplýva, že v danej veci je naplánované pojednávanie na september 2026. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že napadnuté konanie trvá (v čase rozhodovania ústavného súdu) viac než 5 rokov s tým, že od decembra 2022, keď krajský súd preposlal žalovanému vyjadrenie sťažovateľky, je konajúci súd celkom nečinný, t. j. ide o nečinnosť v rozsahu takmer 3 rokov a 6 mesiacov.

Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013, II. ÚS 481/2017). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských štátoch, aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci v primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo proti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A, č. 206-C, bod 17; Cappello proti Taliansku, rozhodnutie z 27. 2. 1992, séria A, č. 230-F, bod 17; sťažnosť vo veci Bieliński proti Poľsku, č. 48762/19, rozhodnutie z 21. 7. 2022, bod 46).

V. Primerané finančné zadosťučinenie 25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie ústavnej sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu namietaného porušenia (III. ÚS 189/2023). 26. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na celkovú dĺžku konania pred správnym súdom, na obdobie celkovej nečinnosti, na neefektívny postup krajského súdu na začiatku napadnutého konania, ale aj na neprivilegovaný predmet konania sťažovateľky. Na uvedenom základe ústavný súd rozhodol, že sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré je jej správny súd povinný zaplatiť, a to v zmysle § 135 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. Trovy konania 27. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3) vznikol sťažovateľke nárok na náhradu trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v sume 1 014,41 eur vrátane 23 % DPH, keďže právna zástupkyňa je platiteľom dane z pridanej hodnoty. 28. Priznanú náhradu trov konania je správny súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky označenej v záhlaví tohto nálezu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.