II. ÚS 276/2026

Odôvodnenie

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu bola 9. januára 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok a práva na súdnu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutiami všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, ktorými bola vyčíslená sťažovateľovi uložená náhrada trov dovolacieho konania vyšším súdnym úradníkom a zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom o výške uloženej náhrady trov konania. Napadnuté uznesenia navrhuje zrušiť a vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Predmetom konania (náhrada škody a ujmy) sa všeobecné súdy ešte nezaoberali, pretože po podaní žaloby Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 30Cb/149/2016-205 zo 7. októbra 2019 zastavil konanie z dôvodu litispendencie. Toto uznesenie Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/74/2022-403 z 26. mája 2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto kasačnému uzneseniu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo odmietnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako oneskorené a neprípustné zo zákona uznesením z 28. októbra 2024, ktorým bol žalobcom aj priznaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti sťažovateľovi.

4. Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu 6. mája 2025 sťažnosť, v ktorej namietal, že náhrada je určená nesprávne, v rozpore s platným právom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Sťažovateľ namietal, že trovy a režijný paušál z roku 2021 za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v dovolacom konaní nie je možné považovať za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s dovolacím konaním začatým v roku 2023. Poukazoval na to, že klient už skôr zastúpený advokátom počas konania pred všeobecnými súdmi nemá nárok na náhradu prevzatia zastúpenia v súvislosti s konaním o opravnom prostriedku, pretože ide stále o jednu vec určenú predmetom meritórneho konania. Sťažovateľ preto navrhol, aby mestský súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že určí výšku prisúdenej náhrady trov na 1 847,51 eur.

opravného prostriedku nespočíva v odčlenení od predchádzajúceho konania, ale je, prirodzene, jeho pokračovaním. Mestský súd preto nepovažoval za správne ohraničovať účinnosť urobených úkonov, teda aj udeleného plnomocenstva. Je nepochybné, že prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní zahŕňajú iné úkony advokáta vo vzťahu ku klientovi, najmä ak ide o otázku prípustnosti dovolania. Aj keď je teda advokát oboznámený s problematikou sporu, musí vykonať s klientom poradu (ktorá sa zahŕňa do úkonu prevzatia a prípravy zastúpenia), v ktorej musí klientovi objasniť otázky dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, jeho prípustnosti a dôvodov a v neposlednom rade i vzniku ďalších trov konania. Z bodu 3 napadnutého uznesenia (vyjadrenie žalobcov k sťažnosti, pozn.) vyplýva, že od udelenia splnomocnenia právnemu zástupcovi žalobcami 7. mája 2021 (počas odvolacieho konania, pozn.) neboli vo veci zo strany povereného právneho zástupcu žalobcov vykonávané žiadne procesné úkony okrem vyjadrenia k dovolaniu sťažovateľa z 15. apríla 2023. Predmetné konanie v merite veci nebolo súdom riešené z dôvodov prejednania len procesných podmienok prvostupňovým súdom, odvolacím súdom

II. Sťažnostná argumentácia

6. Zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že zotrváva na svojom právnom názore, že úkon prevzatia a prípravy zastúpenia nemal byť protistrane priznaný. Opätovne poukazuje na absenciu časovej súvislosti výdavku na prevzatie právneho zastúpenia v roku 2021 a podanie dovolania až v roku 2023. Podľa názoru sťažovateľa interpretácia a aplikácia procesných predpisov je svojvoľná a v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti a zároveň sa mestský súd riadne nevysporiadal s jeho argumentáciou uvedenou v sťažnosti. Sťažovateľ namieta najmä rozpor s právnym názorom ústavného súdu obsiahnutým v uznesení sp. zn. III. ÚS 277/2020 z 13. júla 2020, ktorý aproboval ako ústavne súladný názor krajského súdu, že právne zastúpenie totožného klienta môže advokát v tej istej veci prevziať len raz a vec je daná predmetom konania. Takéto prevzatie zastúpenia sa teda vzťahuje aj na konanie o opravnom a mimoriadnom opravnom prostriedku v totožnej veci. Právny názor bol vyslovený v súvislosti s prevzatím a prípravou zastúpenia v konaní o kasačnej sťažnosti v správnom súdnictve. Zároveň krajský súd poukázal aj na totožnú prax dovolacieho súdu, pokiaľ ide o prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní advokátom, ktorý už klienta zastupoval v predchádzajúcich fázach konania na prvom a druhom stupni. K ústavnej sťažnosti sťažovateľ priložil obe napadnuté uznesenia, sťažnosť, vyjadrenie protistrany k sťažnosti.

III. Predbežné prerokovanie sťažnosti

II.A. K napadnutému uzneseniu č. k. B1-30Cb/149/2016-537 z 9. apríla 2025: 10. Sťažovateľ bol oprávnený proti napadnutému uzneseniu mestského súdu obsadeného vyšším súdnym úradníkom podať sťažnosť, čo aj využil. Sťažnosť predstavovala účinný prostriedok ochrany označených práv sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, na základe ktorého mestský súd obsadený sudcom poskytoval ochranu sťažovateľovým základným právam i právam zaručeným dohovorom, ktorých porušenie namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť.

13. V úvode ústavný súd konštatuje, že konštantnú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu tvorí právny názor vyslovený v súvislosti s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia, a to že prevziať zastúpenie konkrétneho klienta v konkrétnej veci a vykonať prípravu naň možno v zásade len jedenkrát a tento úkon sa vzťahuje na celkové zastupovanie na všetkých stupňoch všeobecného súdnictva vrátane konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

14. V danej veci totiž konanie vo veci samej zatiaľ neprebehlo. Konanie o žalobe bolo zastavené z dôvodu nedostatku procesných podmienok (litispendencia) a v odvolacom konaní bolo toto uznesenie zrušené a vrátené na ďalšie konanie, ale vo veci samej ešte konanie neprebehlo

zastavujúceho uznesenia. 15. Ústavný súd tak sumarizuje, že mestským súdom aplikovaný postup pri hodnotení rozhodujúcich skutkových okolností veci nezakladá dôvod na výnimočný zásah ústavného súdu do napadnutého uznesenia v súlade s právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Odôvodnenie napadnutého uznesenia ústavný súd považuje za ústavne aprobovateľné.

17. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva na ochranu vlastníctva, sťažovateľ neuvádza ucelenú skutkovú a právnu argumentáciu vzťahujúcu sa na porušenie tohto práva, preto ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k právu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu je potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.