II. ÚS 278/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 278/2015­14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Segeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , , a sťažnosť , , zastúpených Advokátskou kanceláriou , , zastúpenou konateľom spoločnosti , vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 368/2013 a takto

rozhodol:

1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 13599/2014 a sp. zn. Rvp 13600/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13599/2014.

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli: «V právnej veci žalobkyne: . . . proti žalovaným: v 1. rade . . ., v 2. rade . . ., o vrátenie daru je na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Co/368/2013 vedené odvolacie konanie na základe odvolania podaného žalobkyňou dňa 15.03.2013 cestou Okresného súdu Bratislava II.

. . do jej výlučného vlastníctva. . . . Okresný súd Bratislava II rozsudkom, zo dňa 07.01.2013. č. k.: 11C/73/2009 221 návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a to z dôvodov, že prvostupňový súd a) mal zato, že v konaní nebolo preukázané, že sa odporcovia 1. a 2. rade voči navrhovateľke správali tak, že týmto správaním hrubo porušili dobré mravy, b) tvrdeniam navrhovateľky ako aj svedkyne o hrubom správaní odporcov voči navrhovateľke chýbala určitosť z hľadiska kedy sa hrubé správanie odporcov malo prejavovať.

. . Následne dňa 09.07.2014 žalovaní z dôvodu, že od podania vyjadrenia žalovaných k predmetnému odvolaniu uplynulo viac ako 14 mesiacov, žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na Krajský súd v Bratislave sťažnosť na porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi krajského súdu. . . .

Do dnešného dňa nebolo vo veci rozhodnuté. Žalovaní v postavení sťažovateľov sú presvedčení, že ich vec nie je prerokovaná v konaní pred odvolacím súdom bez zbytočných prieťahov a neodôvodnenou nečinnosťou krajského súdu sú porušované ich ústavné práva. .

. . . b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu súdu prvého stupňa.

Nečinnosťou porušovateľa základného práva sťažovateľa vznikla sťažovateľovi ujma spôsobená bezdôvodným predlžovaním stavu právnej neistoty, kedy všeobecné súdy nedokázali rozhodnúť sťažovateľovu vec v primeranej lehote. Stav právnej neistoty sa týka zasahovania do vlastníckeho práva sťažovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo je základným právom sťažovateľa v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v priebehu súdneho konania v predmetnej právnej veci došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie sťažovateľovej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľa (a ) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Krajského súdu Bratislava porušené. 2. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co/368/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi (a ) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7.000,­ EUR..., ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie č... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Krajský súd Bratislava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... sťažovateľovi (a ) v sume 340,90 EUR..., na účet advokátskej kancelárie č... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“ II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

1. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na krajskom súde bolo skončené rozhodnutím sp. zn. 4 Co 368/2013 z 24. septembra 2014, ktorým krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou doručenou 17. októbra 2014, t. j. v čase, keď porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorý označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy, v obsahovo totožnom čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj k právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).