II. ÚS 285/2015

1. Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a jeho uznesením z 15. júla 2014 p o r u š i l základné právo spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Sťažnosti spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, v časti požadujúcej zrušenie uznesenia Krajského súd v Nitre č. k. 15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla 2014 a vrátenie veci na ďalšie konanie n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 285/2015­35 z 30. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii, Tekovská 17, Zlaté Moravce (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a jeho uznesením z 15. júla 2014.

Vedľajší účastník 9. júna 2014 poveril svojím právnym zastupovaním v konaní Advokátsku kanceláriu J & Partners, s. r. o., (ďalej len „dr. J “). Dr. J požiadal pre nedostatok času na prípravu o odročenie pojednávania, ktoré sa konalo 10. júna 2014. V tento deň sa dr. J súčasne dozvedel, že vec súdi jeho bývalá manželka. Vedľajší účastník pri výbere svojho právneho zástupcu o uvedenej skutočnosti nevedel, keďže sudkyňa si po rozvode zmenila priezvisko a nebolo tak možné bez ďalších informácií identifikovať ich rodinný vzťah.

Sťažovateľka 24. júna 2014 podala námietku zaujatosti proti sudkyni. Dôvodom námietky bola existencia predchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou a dr. J , teda osobného vzťahu presahujúceho bežný rámec profesionálneho vzťahu sudcu a advokáta. Skutočnosť, že sa sudkyňa a dr. J rozviedli, znamená, že sú medzi nimi negatívne emócie, lebo inak by nemali na rozvod dôvod. Sťažovateľka vyzvala vedľajšieho účastníka na vstup do konania na svojej strane, aby tak získala v konaní silnejšie postavenie. Pokiaľ je však sudkyňa v negatívnom osobnom porozvodovom vzťahu s dr. J , budú tak v značnom rozsahu poškodené predovšetkým práva sťažovateľky ako žalobkyne.

Námietku zaujatosti podal aj dr. J , ktorý navyše uviedol, že so sudkyňou majú spoločnú dcéru a sú medzi nimi mimoriadne negatívne vzťahy, keďže sudkyňa podala naňho trestné oznámenie, a to len niekoľko týždňov pred pojednávaním konaným 10. júna 2014.

Sudkyňa sa k námietke vyjadrila 3. júla 2014. Uviedla, že sa necíti zaujatá, nemá žiadny vzťah k prerokovávanej veci, účastníkom konania a ani k ich právnym zástupcom. Súčasne však uviedla, že bola manželkou dr. J , manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. marca 2010, na spoločnej adrese s dr. J sa nezdržiava asi päť rokov. Neudržiava s ním žiadny kontakt a nemá k nemu žiadny vzťah. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi nimi vedené nebolo. V rozvodovom rozsudku bola dr. J uložená vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru, a keďže si túto povinnosť dobrovoľne neplnil, sudkyňa oznámila túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.

Krajský súd podľa sťažovateľky neodôvodnil ani to, prečo sa odklonil od stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je neprípustné, aby v jednom konaní vystupovali bývalí manželia v postavení sudca a právny zástupca, resp. účastník konania (1 Nc 65/2011).

Ďalej krajský súd podľa názoru sťažovateľky ani čiastočne nevysvetlil, prečo považuje vzťahy medzi dr. J a sudkyňou za neutrálne, a to s prihliadnutím na trestné konanie vyplývajúce z ich spoločných osobných vzťahov. V rozpore s tým krajský súd navyše zmätočne tvrdí, že na vznik pochybností o zaujatosti sudkyne je potrebné preukázanie aktívneho alebo pasívneho negatívneho postoja sudkyne k dr. J .

Podľa názoru sťažovateľky akýkoľvek vzťah v porozvodovom období, či už neštandardný, alebo bežný je relevantným dôvodom na závažné pochybnosti o zaujatosti sudkyne voči účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Uznesenie

krajského súdu je podľa presvedčenia sťažovateľky svojvoľné (arbitrárne). Je to dané tým, že krajský súd zatajil svoje myšlienkové pochody a úvahy a namiesto relevantného odôvodnenia iba stručne uviedol, že zo subjektívneho vyjadrenia sudkyne nevyplýva antagonistický vzťah voči dr. J , ktorý by vzbudzoval pochybnosti o možnosti konať vo veci nezaujato a zákonne rozhodnúť. Okrem toho podľa názoru krajského súdu malo byť povinnosťou dr. J uprieť vedľajšiemu účastníkovi jeho právo na slobodný výber právneho zástupcu.

Aj keď sa sudkyňa vyjadrila tak, že sa necíti byť zaujatá, bolo nutné posúdiť, či sú objektívne oprávnené pochybnosti sťažovateľky o nezaujatosti sudkyne. Pritom pre vylúčenie sudkyne z konania stačila pochybnosť o jej nestrannosti. Účastník konania nemusí totiž preukazovať zaujatosť sudcu.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol: „Základné práva obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii ­ na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy(...) a podľa článku 36 ods. 1 Listiny(...), ­ na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy(...) a článku 38 ods. 1 Listiny(...), ­ na spravodlivý proces a na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru(...), uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.07.2014, sp. zn. 15Ncb/6/2014­1355 porušené boli. II. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15.07.2014, sp. zn. 15Ncb/6/2014­1355 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. III. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii trovy konania v sume 340,90 EUR na účet obchodnej spoločnosti BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Keďže vyjadrenie sudkyne nebolo v súlade s očakávaniami sťažovateľky, pristúpila k „zmene taktiky“. Jej účelom malo byť odňatie veci sudkyni, resp. jej pridelenie inému sudcovi. Na ďalšom pojednávaní 28. apríla 2014 sťažovateľka oznámila, že jej konateľ má záujem vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane sťažovateľky. Pritom vedľajší účastník od začiatku sporu sa pojednávaní aktívne zúčastňoval.

Deň predtým (teda 9. júna 2014) vedľajší účastník oznámil, že za právneho zástupcu si zvolil dr. J . Tento je „náhodou“ bývalým manželom sudkyne. Vedľajší účastník v skutočnosti 9. júna 2014 nielen požiadal dr. J o právne zastúpenie, ale dr. J zastupovanie aj

Nepravdivé, vymyslené a účelovo motivované je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého sa právny zástupca žalovaných mal vyhrážať právnemu zástupcovi sťažovateľky, vyvíjať tlak na sudkyňu a súčasne prezradiť, že dôverne pozná osobný život sudkyne. Námietka zaujatosti predložená sťažovateľkou vytýka jednak postup sudkyne v konaní, ale tiež namieta jej predchádzajúce manželstvo s právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Pritom platí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v jeho postupe v konaní alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Zo zápisnice totiž nevyplýva ani zmienka o tom, z akého dôvodu by mala byť sudkyňa z konania vylúčená. Preto ak sťažovateľka, resp. jej likvidátorka, čítali zápisnicu a vyvodili z nej záver, že dr. J je bývalým manželom sudkyne, mohli to takto „zistiť“ iba vtedy, ak túto informáciu vopred poznali. Nezodpovedá pravde tvrdenie, podľa ktorého dôvod údajnej zaujatosti mal odznieť mimo zápisnicu. V súvislosti s námietkou zaujatosti vedľajšieho účastníka voči sudkyni je podstatné, že nebola podaná v zákonnej 15 dňovej lehote v zmysle § 15a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý právne zastupovanie prevzal 9. júna 2014, sa najneskôr tento deň mohol objektívne dozvedieť, kto je zákonným sudcom vo veci. Námietka bola podaná až 25. júla 2014, teda 1 deň po uplynutí zákonnej lehoty, a to elektronicky.

Existuje iba nízka pravdepodobnosť, že by si vedľajší účastník zvolil právneho zástupcu bez toho, aby o tom vedel právny zástupca sťažovateľky. Sťažovateľke chýba na podanie sťažnosti aktívna legitimácia. Postup sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti za vedľajšieho účastníka, sa dá jednoducho vysvetliť tým, že samotný účastník zmeškal lehotu na podanie námietky zaujatosti.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 30. júna 2015 doručenej ústavnému súdu 7. júla 2015, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, že s jeho stanoviskom nesúhlasí. Predseda krajského súdu sa nezaoberal konkrétnymi námietkami uvedenými v sťažnosti. Iba vo všeobecnosti uvádza, že ani bývalý manželský vzťah sudcu a právneho zástupcu účastníka konania a z neho prameniace nedorozumenia nemôžu bez ďalšieho ohroziť nestrannosť sudcu, ktorý musí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie vrátane sféry svojich vnútorných pocitov. Krajský súd teda uvádza, že daný rodinný a príbuzenský vzťah medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho účastníka považuje za absolútne neutrálny. Pritom ako podstata konania sa javí skutočnosť, či naozaj môže byť ohrozená nestrannosť sudkyne, ktorá je v blízkom rodinnom zväzku s právnym zástupcom alebo účastníkom konania, navyše pokiaľ v tomto vzťahu dochádza k preukázateľnému vzniku sporov dokonca v trestno­právnej rovine. Podľa výkladu prezentovaného krajským súdom nie je možné, aby bol akýkoľvek sudca zaujatý, pretože všetci sudcovia sú pripravení na výkon súdnictva tak, aby nikdy neboli ovplyvnení okolnosťami odlišnými od zákona. V skutočnosti však sudcovia napriek tomu, že majú byť morálnym a odborným vzorom spoločnosti, majú aj svoj osobný život ako všetci ostatní občania a tento ich ako každú ľudskú bytosť ovplyvňuje. Nemožno súhlasiť ani s názorom, podľa ktorého nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylúči ako sudcu nestranného. Tento názor nerešpektuje rozhodovaciu prax ESĽP, ktorý dlhodobo uplatňuje tzv. teóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach účastníkov. Spravodlivosť totiž nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že je vykonávaná. Sudca sa má objektívne javiť v očiach účastníkov, že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. S poukazom aj na ustanovenie § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v prípade existencie relevantných pochybností nie je možné v právnom štáte pripustiť, aby vo veci samej rozhodoval ten sudca, v súvislosti s ktorým sú dané ako objektívne skutočnosti existencia bývalého manželského vzťahu, trvajúci rodičovský vzťah k maloletému dieťaťu, nevyporiadané majetkové spory a podanie trestného oznámenia na právneho zástupcu jedného z účastníkov konania.

Z námietky zaujatosti žalobkyne voči sudkyni zo 17. júna 2014 doručenej okresnému súdu 24. júna 2014 vyplýva, že sudkyňa sa počas pojednávania konaného 10. júna 2014 začala radiť s právnymi zástupcami žalovaných o tom, či je pojednávanie nutné odročiť. Títo na ňu vyvíjali tlak a žiadali ju, aby vo veci bezodkladne rozhodla, pretože v opačnom prípade bude podaná námietka zaujatosti. Po prečítaní zápisnice z pojednávania zostala likvidátorka sťažovateľky šokovaná zistením, že právny zástupca žalovaných predpokladá vznesenie námietky zaujatosti právnym zástupcom vedľajšieho účastníka voči sudkyni, ak dôjde k odročeniu pojednávania, pričom ak sa tak stane, tak právny zástupca využije možnosť riešiť vec aj pred disciplinárnou komisiou Slovenskej advokátskej komory. Právny zástupca sa teda nielen otvorene a priamo na pojednávaní vyhrážal právnemu zástupcovi sťažovateľky, ale súčasne prezradil novú informáciu, teda že dôverne pozná osobný život sudkyne, keď uviedol, že dr. J je jej bývalým manželom. Právny zástupca žalovaných reagoval spontánne okamžite potom, ako zistil, kto zastupuje vedľajšieho účastníka. Je preto zrejmé, že informáciou o osobných vzťahoch sudkyne disponoval počas celého konania. Naproti tomu vedľajší účastník, ale ani likvidátorka sťažovateľky túto vedomosť dovtedy nemali, keďže to nenaznačovalo ani priezvisko sudkyne, ktorá si po rozvode neponechala priezvisko bývalého manžela, čo evokuje negatívne okolnosti ich rozvodu. Vzhľadom na uvedenú situáciu je preukázané, že žalovaní, resp. ich právni zástupcovia majú so sudkyňou osobný vzťah, keďže dokonca disponujú intímnymi informáciami o tom, kto sú jej bývalí partneri. Do momentu, keď právny zástupca žalovaných začal hovoriť o podaní námietky zaujatosti, nemala likvidátorka sťažovateľky o tomto blízkom vzťahu vedomosť a sudkyňa nikdy neuviedla, že je vo veci zaujatá. Námietku zaujatosti vznáša sťažovateľka predovšetkým z dôvodu existencie predchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho účastníka dr. J . Nepochybne ide o osobný vzťah, ktorý presahuje bežný rámec profesionálneho vzťahu sudcu a advokáta. Skutočnosť, že sa sudkyňa a dr. J rozviedli, znamená, že sú medzi nimi negatívne emócie. Sťažovateľka vyzvala vedľajšieho účastníka na vstup do konania na svojej strane preto, aby získala v konaní silnejšie postavenie. Ak je však sudkyňa v negatívnom osobnom porozvodovom vzťahu s právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, budú tak predovšetkým v značnom rozsahu poškodené práve práva sťažovateľky.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 15 Ncb 6/2014­1355 z 15. júla 2014 vyplýva, že sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 106/2008. Podľa názoru krajského súdu skutočnosti súvisiace s konaním pojednávania 10. júna 2014 spočívajú v okolnostiach a postupe sudkyne v prerokúvanej veci, a preto v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci. Na tieto skutočnosti preto krajský súd neprihliadal. Vychádzajúc z argumentácie podaných námietok zaujatosti v súvislosti s existenciou bývalého manželského vzťahu dr. J so sudkyňou, nedoriešených majetkoprávnych vzťahov, ako aj vyživovacej povinnosti k maloletej dcére, nemožno bez ďalšieho, a to bez preukázania aktívneho alebo pasívneho negatívneho postoja sudkyne k dr. J , ktorý by mohol mať vplyv na jej konanie v prerokúvanej veci, dospieť k záveru, že sú dôvody na vylúčenie sudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci. Sudkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na skutkový stav, ktorý možno považovať za bežný v porozvodovom období, pričom z jej vyjadrenia nevyplýva antagonistický vzťah voči dr. J vzbudzujúci pochybnosti o jej možnosti ďalej konať vo veci nezaujato a zákonne rozhodnúť. Krajský súd poukazuje aj na skutočnosť, že v čase prevzatia právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka dr. J 9. júna 2014 tento musel mať vedomosť, kto je zákonným sudcom v prerokúvanej veci a v prípade pocitu pochybnosti o nezaujatosti sudkyne voči jeho osobe mohol právne zastúpenie vedľajšieho účastníka neprijať.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má právomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (m. m. I. ÚS 73/97).

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. Podrobnosti o rozhodovaní súdu o námietkach zaujatosti upravuje Občiansky súdny poriadok v § 14 až § 17.

Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre ESĽP, na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje posudzovanie nestrannosti podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).

Pri aplikácii už uvedených všeobecných záverov na danú vec treba z pohľadu ústavného súdu predovšetkým po skutkovej stránke konštatovať, že podstatou námietky zaujatosti podanej sťažovateľkou a doručenej okresnému súdu 24. júna 2014 je existencia predchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, následne ich rozvod a z neho vyplývajúce negatívne emócie. Námietku zaujatosti podal aj dr. J v zastúpení vedľajšieho účastníka (okresnému súdu bola doručená 25. júna 2014), ktorý uviedol, že so sudkyňou majú spoločnú dcéru a sú medzi nimi mimoriadne negatívne vzťahy, keďže sudkyňa podala naňho trestné oznámenie, a to len niekoľko týždňov pred pojednávaním konaným 10. júna 2014. Sudkyňa vo vyjadrení k podaným námietkam zaujatosti z 3. júla 2014 uviedla, že sa necíti zaujatá a nemá žiadny vzťah k prerokovávanej veci, účastníkom konania a ani k právnym zástupcom. Bola manželkou dr. J , manželstvo bolo rozvedené v roku 2010, neudržiava s dr. J žiadny kontakt a nemá k nemu žiadny vzťah. Keďže dr. J dobrovoľne neplnil súdom určenú vyživovaciu povinnosť na maloletú dcéru, oznámila túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní. Ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 815/2014­ 36 z 1. apríla 2015 vyslovil porušenie základného práva vedľajšieho účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla 2014 s tým, že toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Na uvedených záveroch nič nemenia námietky uplatnené žalovanými. Ide najmä o ich názor, podľa ktorého sťažovateľka nie je vecne aktívne legitimovaná namietať zaujatosť sudkyne z dôvodu jej vzťahu k právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka. Žalovaní vlastne tvrdia, že na základe použitého argumentu je na podanie námietky zaujatosti vecne aktívne legitimovaný vedľajší účastník.

Uvedené stanovisko žalovaných nemožno akceptovať. Ako to už bolo konštatované, vedľajší účastník vstúpil do konania na strane sťažovateľky ako žalobkyne, a preto sťažovateľka a vedľajší účastník majú záujem na dosiahnutí rovnakého výsledku.

Ďalšie námietky žalovaných (údajne oneskorene podaná námietka zaujatosti zo strany vedľajšieho účastníka, údajná vedomosť dr. J v momente prevzatia zastupovania, že danú právnu veci rieši jeho bývalá manželka, otázka správnosti či nesprávnosti postupu dr. J , keď zastupovanie prevzal napriek skutočnosti, že vec súdi jeho bývalá manželka) nie sú z pohľadu rozhodovania krajského súdu o námietke zaujatosti podanej sťažovateľkou nijako relevantné, pretože sa týkajú námietky podanej vedľajším účastníkom.

Vzhľadom na všetky uvedené argumenty došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Zároveň to znamená, že už nie je potrebné osobitne sa zaoberať namietaným porušením základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny.

Sťažovateľka požadovala náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 340,90 €.

Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015