II. ÚS 286/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 286/2015­12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom Vasilišinom, LLM, Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 37/2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva: «(...) Dňa 23.04.2004 bola na Okresnom súde Bratislava I podaná sťažovateľom proti odporcovi Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, (ďalej aj ako „odporca“), žaloba o náhradu škody na zdraví, ktorú sťažovateľ utrpel v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.08.1981, doplnená dňa 07.12.2010, ktorou sa sťažovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť vo výške 45.659,89 EUR a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 110.253,60 EUR ako aj náhrady trov konania. Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C 104/2004 (6C). (...) Dňa 18.03.2011 vydal Okresný súd Bratislava I v tejto veci rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 9.460,27 EUR titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného a sumu 8.464,45 EUR titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Proti tomuto rozsudku podali odporca (04.05.2011) aj navrhovateľ (09.05.2011) odvolanie. Navrhovateľ zaslal vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 04.05.2011, na ktoré reagoval odporca doplnením odvolania doručeným súdu dňa 24.05.2011 a následne opäť navrhovateľ vo vyjadrení z 21.07.2011, vyjadrenie odporcu k predmetnej veci bolo na Okresný súd Bratislava I podané dňa 22.07.2011 a 21.12.2012. Z dôvodu viac ako trojmesačného nekonania v predmetnej veci zo strany Krajského súdu Bratislava podal sťažovateľ dňa 14.10.2011 žiadosť o urýchlenie konania vo veci, v ktorej s poukázaním na ťažkú zdravotnú a sociálnu situáciu, vekom sa neustále zhoršujúcu, žiadal súd o urýchlené rozhodnutie vo veci. Krajský súd v Bratislave vydal po pojednávaní konajúcom sa dňa 23.01.2012,

rozsudok

č. k. 6Co/34/2011­396 zo dňa 20.02.2012, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I v časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie 413,26 EUR zamietnutá, potvrdený a vo zvyšku napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na pojednávaní konajúcom sa dňa 24.04.2012 bolo Okresným súdom nariadené doplňujúce znalecké dokazovanie znalkyňou , evidenčné číslo: 910285, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.09.2012.

. .) Navrhovateľ podal na Krajský súd v Bratislave dňa 20.08.2014 žiadosť o urgentné rozhodnutie o odvolaní a následne dňa 25.09.2014 sťažnosť na postup súdu smerovanú proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (.

všeobecných súdov. Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Co/37/2014 v nadväznosti na konanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/104/2004 a to od podania odvolania zo dňa 09.12.2013 až do súčasnosti, dochádza zo strany porušovateľa k porušovaniu sťažovateľovho práva podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na prejednanie veci v primeranej lehote. Porušovanie uvedených sťažovateľových práv trvá a je podľa neho vzhľadom na opísaný stav bez pochýb a evidentné. Sťažovateľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za porušovateľom spôsobenú morálnu ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah zadosťučinenia predstavuje sumu

stránke. Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu silne dotknutý na svojich právach. V dôsledku pracovného úrazu trpí doživotnými následkami a už nikdy sa nebude môcť plnohodnotne zapojiť do spoločenského života.

31 potvrdil porušenie základného práva sťažovateľa zo strany Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod už spomínanou spisovou značkou č. 10 C 104/2004 a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prikázal Okresnému súdu Bratislava I konať a priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Ústavný súd konštatoval porušenie týchto práv Okresným súdom Bratislava I takisto nálezom č. III. ÚS 212/2013 zo dňa 28.08.2013. Sťažovateľ navrhuje aj to, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 588,91 €, ktoré tvorí odmena podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení á 284,81 € s DPH a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 predmetnej vyhlášky á 9,65 € s DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/37/2014 porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/37/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,­ € (slovom: osemtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 588,91 € (slovom: päťstoosemdesiatosem eur a deväťdesiat centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu OLEXOVA VASILISIN, s.r.o.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis II. ÚS 26/95).

Zo samotnej sťažnosti, jej doplnenia, z pripojených príloh, ako aj z informácie z krajského súdu, ktorú si ústavný súd vyžiadal na účely posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie, vyplýva, že posudzované súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa na odvolacom súde začalo začiatkom roka 2014. Krajský súd nariadil vo veci odvolacie pojednávanie na 30. marec 2015 a napokon o odvolaní sťažovateľa rozhodol 20. apríla 2015.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).