II. ÚS 289/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej hbr advokáti s. r. o., Obchodná 58, Bratislava, konajúca prostredníctvom jej konateľa a advokáta Mgr. Martina Holiča, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 14/2014 [pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 Ro 215/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“)].

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 14/2014 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 36 Ro 215/2012) v právnom postavení odporkyne. Obchodná spoločnosť , podala okresnému súdu 4. apríla 2012 návrh, ktorým sa proti odporkyni domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 13 499,36 € s príslušenstvom. Okresný súd uznesením sp. zn. 36 Ro 215/2012 zo 4. júna 2013 (ďalej len „platobný rozkaz“) vydal platobný rozkaz, ktorým sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi označenú sumu. Proti platobnému rozkazu podala sťažovateľka 19. novembra 2013 odpor, pričom „Samotné vyjadrenie navrhovateľa k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 13. 01. 2014, doručené súdu 17. 01. 2014 bolo zaslané k rukám právneho zástupcu sťažovateľky až dňa 02. 03. 2015, teda takmer po 14 mesiacoch.“.

Sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tým, že „do dnešného dňa ubehlo už 33 mesiacov a zo strany súdu boli v konaní jeho nečinnosťou spôsobené zbytočné prieťahy v konaní a to nielen za posledných 13 mesiacov, ale aj pri vydaní platobného rozkazu, pri jeho doručovaní, rozhodovaní o podanom odpore, následnom zrušení platobného rozkazu, či vytýčení prvého pojednávania. Tým, že súd v predmetnom konaní doteraz meritórne nerozhodol, ani sa nekonalo prvé pojednávanie vo veci, Okresný súd Pezinok svojím postupom zrejme bránil uplatneniu ochrany práva Sťažovateľky a nekonal v súlade s § 6 OSP, podľa ktorého v konaní súd postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Pezinok minimálne od 04. 04. 2012 do 04. 06. 2013 (vydanie platobného rozkazu), od 05. 06. 2013 do 02. 11. 2013 (doručovanie platobného rozkazu), od 19. 11. 2013 do 02. 03. 2015 (zrušenie platobného rozkazu a vytýčenie prvého termínu pojednávania) nepostupuje v súlade so zásadami hospodárneho a rýchleho prejednania a rozhodnutia veci a už vôbec nie v prospech ochrany práv účastníkov konania, ale svojimi úkonmi a svoju nečinnosťou ako aj svojím neefektívnym a nesústredeným postupom len vytvára procesné prekážky riadneho výkonu rozhodovacích právomocí. Ku dňu podania tejto sťažnosti je to celkovo skoro 33 mesiacov právnej neistoty a čakania na spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri zohľadnení obsahu Návrhu ako aj odporu Sťažovateľky a vyjadrení účastníkov konania možno konštatovať, že právna vec, ktorá je predmetom konania číslo 4 C 14/2014 (pôvodne 6 Ro/215/2012­29) nie je po skutkovej ani právnej stránke natoľko zložitá, aby išlo o zrejme komplikovaný prípad, ktorý by v sebe zahŕňal posúdenie viacerých právnych predpisov a už vôbec nie aplikáciu medzinárodného práva. Z tohto dôvodu nemožno považovať doterajší postup Okresného súdu Pezinok v tejto veci za adekvátny. Vo vzťahu ku kritériu: správanie účastníkov konania, je nutné uviesť, že Sťažovateľka, vždy a bez zbytočného odkladu reagovala na výzvy a predvolanie súdu. Sťažovateľka tak svojím aktívnym prístupom ku konaniu chcela prispieť k čo najskoršiemu rozhodnutiu vo veci samej, ktoré by odstránilo stav jej právnej neistoty a viedlo k spravodlivému rozhodnutiu veci samej.“.

4. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia ... vo výške 355,73 EUR s DPH, a to na účet jej právneho zástupcu... do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Okresný súd nariadil pojednávanie na 10. marec 2015, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, a preto bolo pojednávanie nariadené na 2. apríl 2015. Pojednávanie nariadené na 2. apríl 2015 sa opätovne neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne; termín pojednávania bol zmenený na 14. júl 2015. Dňa 20. marca 2015 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky na pojednávaní nariadenom na 14. júl 2015 z dôvodu plánovanej zahraničnej cesty. Podľa dodatku č. 3 k rozvrhu práce okresného súdu na rok 2015 s účinnosťou od 1. apríla 2015 došlo k opätovnej zmene zákonnej sudkyne.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol spravidla ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľky sú splnené podmienky aj na jej odmietnutie z dôvodu neprípustnosti. Ústavný súd totiž vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovuje, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného všeobecného súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Podanie sťažnosti preto podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na právne názory vyjadrené v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorých účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05). Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd považuje za potrebné v závere ešte pripomenúť, že toto uznesenie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2015