II. ÚS 290/2026
ECLI:SK:USSR:2026:2.US.290.2026.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Peter Straka
- IČS
- 886/2024
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 290/2026-23
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Prokopom Benešom, Tomášikova 23, Bratislava, proti príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. V GO-V-200/2023/1000-2 z 2. marca 2023, č. k. V GO-V-195/2023/1000-2 z 2. marca 2023 a č. k. V GO-V-249/2023/1000-2 zo 14. marca 2023, uzneseniam prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 113/22/1000-79 z 11. augusta 2023 a č. k. VII/1 Gv 113/22/1000-78 z 11. augusta 2023 a proti uzneseniu špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 113/22/1000-121 z 30. januára 2024 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. apríla 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu pred svojvoľným obmedzovaním základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) napadnutými rozhodnutiami Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) označenými v záhlaví tohto uznesenia.
Sťažovateľka požaduje zrušenie napadnutých rozhodnutí a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Dňa 17. augusta 2022 bolo vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odboru Stred, Banská Bystrica v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-174/NKA-ST4-2022 začaté trestné stíhanie v bode 1 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a v bode 2 pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti spáchaný v bodoch 1 a 2 závažnejším spôsobom konania. Trestnou činnosťou,
ktorá mala spočívať v úmyselnom nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami v súvislosti s obchodnou činnosťou, ktorú po predchádzajúcej dohode FORUM Technologies a. s. formálne sprostredkovala medzi zahraničnými dodávateľmi technických systémov a technológií, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Centrom výcviku Lešť od roku 2013 najneskôr do začatia trestného stíhania v tejto veci, pritom vedome nadhodnotenými peňažnými plneniami uskutočnenými zástupcami ministerstva a Centra výcviku Lešť v prospech FORUM Technologies a. s. v celkovej výške prevyšujúcej sumu 152 000 000 eur, mala byť spôsobená Slovenskej republike škoda v celkovej výške prevyšujúcej 22 682 473,76 eur, ktorá zodpovedá celkovej výške dividend vyplatených spoločnosťou FORUM Technologies a. s. akcionárom a SOBA-agency, s.r.o. (ktorej jediným štatutárnym zástupcom a spoločníkom je ).
3. Dňa 19. septembra 2023 bolo vo veci vznesené obvinenie (okrem iných) a rovnako aj spoločnosti FORUM Technologies a. s. a SOBA-agency, s.r.o. 4. V súvislosti s týmto trestným konaním úrad špeciálnej prokuratúry vydal: a) 2. marca 2023 príkaz č. k. V GO-V-195/2023/1000-2 na zaistenie peňažných prostriedkov v sume 510 000 eur na bankovom účte sťažovateľky špecifikovanom v tomto príkaze, b) toho istého dňa príkaz č. k. V GO-V-200/2023/1000-2 na zaistenie nehnuteľnosti sťažovateľky (byt v Prahe) a c) 14. marca 2023 príkaz č. k. V GO-V-249/2023/1000-2 na zaistenie peňažných prostriedkov v sume 500 000 eur na bankovom účte sťažovateľky špecifikovanom v tomto príkaze.
5. Sťažovateľka podala žiadosti o zrušenie zaistenia finančných prostriedkov a žiadosť o zrušenie zaistenia nehnuteľnosti, pričom: - o jej žiadostiach o zrušenie zaistenia finančných prostriedkov rozhodol prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry uznesením č. k. VII/1 Gv 113/22/1000-78 z 11. augusta 2023 tak, že nezrušil zaistenie peňažných prostriedkov;
- o jej žiadosti o zrušenie zaistenia nehnuteľnosti rozhodol prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry uznesením č. k. VII/1 Gv 113/22/1000-79 z 11. augusta 2023 tak, že nezrušil zaistenie nehnuteľnosti. 6. Proti obom uzneseniam podala sťažovateľka sťažnosti, o ktorých rozhodol špeciálny prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry uznesením č. k. VII/1 Gv 113/22/1000-121 z 30. januára 2024 tak, že obe sťažnosti zamietol.
II. Argumentácia sťažovateľky
7. Sťažovateľka namieta absenciu zákonného podkladu napadnutých príkazov a nadväzujúcich rozhodnutí, keď podľa nej neexistuje dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, že zaistené prostriedky a nehnuteľnosť sú výnosmi z trestnej činnosti. Sťažovateľka namieta, že popis finančných tokov v napadnutých rozhodnutiach je všeobecný, neprehľadný a bez akcentu na tok finančných prostriedkov, ktoré nesúvisia s vyšetrovanou trestnou činnosťou.
8. Poukazovala na to, že spoločnosť FORUM Technologies a. s. je vlastníkom 55 ks kmeňových akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 215 eur v spoločnosti MICRONIC, a.s., čo predstavuje 45,83 % priamy podiel na základnom imaní tejto spoločnosti. Za roky 2015 až 2021 mala spoločnosť FORUM Technologies a. s. získať dividendu v celkovej výške 4 866 400 eur. Na predložený verifikačný dokument nijako prokuratúra nereagovala. 9. Namietané rozhodnutia sú podľa jej názoru svojvoľné a nedostatočne odôvodnené a namieta aj nesprávne posúdenie časového hľadiska. Úrad špeciálnej prokuratúry podľa sťažovateľky nezohľadnil to, ako dlho sú už prostriedky aj nehnuteľnosť zaistené. 10. Napokon argumentuje tým, že v jej prípade absentovala dvojinštančnosť konania o žiadosti o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia finančných prostriedkov/nehnuteľnosti, keď rozhodovala vždy tá istá inštitúcia – úrad špeciálnej prokuratúry, rozdiel bol len v osobe prokurátora.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
III.1. K príkazom na zaistenie peňažných prostriedkov a k uzneseniam prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry o žiadostiach sťažovateľky o zrušenie zaistenia: 11. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o ústavných sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. V zmysle princípu subsidiarity poskytuje ústavný súd ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej právomoci (m. m. I. ÚS 211/2022, II. ÚS 387/2022, III. ÚS 397/2023). 12. Sťažovateľka disponovala jednak možnosťou žiadať o preskúmanie vydaných príkazov prostredníctvom žiadosti o zrušenie zaistenia a tiež možnosťou žiadať o preskúmanie rozhodnutí úradu špeciálnej prokuratúry, ktorými nebolo týmto žiadostiam vyhovené, prostredníctvom sťažnosti. Tieto možnosti sťažovateľka využila, pričom ochranu všetkým jej označeným právam bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť v prvom rade prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ktorému patrilo rozhodovanie o žiadostiach sťažovateľky o zrušenie zaistenia, a následne špeciálny prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý rozhodol o sťažnostiach sťažovateľky. Táto skutočnosť robí ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti označeným príkazom a uzneseniam prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktorými boli zamietnuté jej žiadosti o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov a nehnuteľnosti, neprípustnou. Ústavný súd ju preto v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
III.2. K uzneseniu špeciálneho prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry o sťažnostiach sťažovateľky: 13. Zaistenie peňažných prostriedkov je inštitútom, ktorý napomáha objasňovaniu závažnej, hlavne hospodárskej trestnej činnosti, ktorého podstatou nie je odňatie peňažných prostriedkov majiteľovi, ale obmedzenie dispozičného práva s nimi tak, aby nemohlo dôjsť k ich zneužitiu. Ide o obmedzenie vlastníckeho práva dotknutého subjektu, avšak v rámci výluky z ochrany vlastníctva, ktorá je len pri zachovaní v zákone špecifikovaných podmienok primeraná cieľu sledovanému právnou úpravou, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, ako aj snaha v čo najvyššej možnej miere eliminovať škodu spôsobenú prípadnou trestnou činnosťou (I. ÚS 122/2018, bod 41). 14. Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi stanovil tri základné požiadavky, ktoré sú z ústavnoprávneho pohľadu kladené na rozhodnutia o použití zaisťovacích inštitútov: rozhodnutie musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle, čo znamená, že vyvodené závery o naplnení podmienok uvedených v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku nemôžu byť v úplne zrejmom nesúlade so zistenými skutkovými okolnosťami, ktoré sú orgánom činným v trestnom konaní k dispozícii (napr. II. ÚS 704/2025). Ak sú tieto požiadavky dodržané a zásah štátu rešpektuje primeranú (spravodlivú) rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti, ktorý je zásahom sledovaný, a požiadavkou na ochranu základných práv jednotlivca, ústavný súd nepovažuje zabezpečenie majetku dotknutého subjektu za protiústavný zásah do jeho vlastníckych práv (napr. IV. ÚS 577/2021, II. ÚS 187/2024).
15. Pri zaistení nehnuteľnosti sa rovnako prihliada na to, či je toto zaistenie v súlade s princípom zákonnosti, či je toto zaistenie vo verejnom záujme a taktiež či je v súlade s princípom proporcionality. Opatrenia konfiškácie majetku pritom možno uplatniť nielen na osoby priamo podozrivé z trestných činov, ale aj na všetky tretie osoby s vlastníckymi právami bez požadovanej dobromyseľnosti s cieľom zakryť ich protiprávnu úlohu pri zhromažďovaní predmetného majetku (pozri III. ÚS 487/2022 a III. ÚS 272/2024).
16. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) akceptuje zásah do majetku v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu v prípade, ak je splnená podmienka zákonnosti, legitímneho účelu a primeranosti. Pod primeranosťou najčastejšie ESĽP rozumie nastolenie spravodlivej rovnováhy medzi vlastníckym právom a kolidujúcim legitímnym účelom (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Lekić proti Slovinsku z 11. 12. 2018, sťažnosť č. 36480/07, bod 110).
17. Sťažovateľka namieta, že namietanému rozhodnutiu zákonný základ chýba – teda, že neexistuje dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, že zaistené prostriedky a nehnuteľnosť sú výnosmi z trestnej činnosti. 18. Podľa špeciálneho prokurátora záverom odôvodňujúcim vydanie príkazov na zaistenie nasvedčujú výpovede svedka (zamestnanec ministerstva, ktorý uviedol, že spoločnosť FORUM Technologies a. s. mala sprostredkovať nákup technických systémov a technológie od zahraničných dodávateľov len formálne, pretože všetky podmienky boli vopred dohodnuté zástupcami ministerstva), výsledky právnej pomoci spočívajúce vo výsluchoch zástupcov dodávateľov jednotlivých technológií a systémov (ktorých výpovede potvrdili výpoveď svedka ) a ďalej rôzne listinné dôkazy (okrem iného bankové výpisy a faktúry, ktoré poukazujú na to, že suma, ktorá bola uhradená dodávateľom, bola podstatne nižšia ako spoločnosť FORUM Technologies a. s. prijala od ministerstva a Centra výcviku Lešť, a to napriek tomu, že v podstate všetky podmienky obchodu boli s dodávateľmi dohodnuté priamo ministerstvom). 19.
Zistené skutočnosti ďalej podľa špeciálneho prokurátora nasvedčujú tomu, že finančné prostriedky na účte boli prevádzané na tento účet z dôvodu výplaty dividend v súvislosti s osobnou účasťou v spoločnosti FORUM
Technologies a. s. a SOBA-agency, s. r. o. Vychádzalo sa aj z toho, že s výnimkou ministerstva a Centra výcviku Lešť nemala spoločnosť FORUM Technologies a. s. žiadnych ďalších významných odberateľov, ktorých plnenia by mohli tvoriť jej zisk. Sťažovateľka je dcéra obvineného , na ktorého účty boli v rozhodnom období pripísané finančné prostriedky z bankových účtov spoločnosti FORUM Technologies a. s. a SOBA-agency, s. r. o., a neskôr boli práve z tohto účtu tieto prostriedky prevedené na účty sťažovateľky.
Z účtu obvineného bola okrem toho prevedená aj suma 496 337,32 eur v prospech SATPO SACRE COEUR II – developera rezidenčného projektu označeného ako „Rezidence Sacre Coeur 2“, v ktorom sa nachádza zaistená nehnuteľnosť sťažovateľky. 20. Podľa § 95 ods. 1 Trestného poriadku zaistenie peňažných prostriedkov možno vykonať, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti. Tento záver nemusí byť na začiatku plne hodnoverný, lebo nie je ani konečný, pretože môže byť ďalším šetrením vyvrátený, ale musí byť vždy logicky odôvodnený, v zmysle kritérií, či aspoň zásad odvodených z aplikovanej právnej normy pri rešpektovaní ústavného príkazu uvedeného v čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 4 ústavy (I. ÚS 352/2024).
21. Napadnuté uznesenie sa nejaví ani ako svojvoľné a ani ako nedostatočne odôvodnené. Skutočnosti, na ktoré poukázal špeciálny prokurátor v napadnutom uznesení, dostatočne odôvodňujú záver, že zaistené finančné prostriedky sú prostriedkami získanými z dôvodu výkonu obchodnej činnosti spoločnosti FORUM Technologies a. s. v prospech ministerstva a Centra výcviku Lešť v priamej súvislosti týkajúcej sa umožnenia tvorby neprimeraného zisku spoločnosti FORUM Technologies a. s.
22. Sťažovateľka tiež namieta absenciu dvojinštančnosti konania, keď o jej žiadostiach o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov a zaistenia nehnuteľnosti a jej následných sťažnostiach rozhodovali prokurátori v rámci štruktúry úradu špeciálnej prokuratúry, teda dvakrát ten istý orgán. Ústavný súd už skôr uviedol (m. m. I. ÚS 122/2018), že sa mu z hľadiska zabezpečenia nestrannosti a nezaujatosti nejaví ako najvhodnejšia právna úprava, na základe ktorej rozhoduje aj o sťažnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby ten istý štátny orgán (v tomto prípade úrad špeciálnej prokuratúry). Z pohľadu sťažovateľkinej ústavnej sťažnosti ale táto okolnosť nie je relevantná, pretože predmetom individuálnej ústavnej sťažnosti nie je posudzovanie právnej úpravy, resp. jej súladu s ústavnými princípmi. V rámci ústavného poriadku Slovenskej republiky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá vyplýva z čl. 152 ústavy, teda právne predpisy v slovenskom právnom systéme sa považujú za súladné s ústavou až dovtedy, pokiaľ ústavný súd nerozhodne o opaku. Na tejto okolnosti nemení nič ani skutočnosť, že úrad špeciálnej
prokuratúry bol medzičasom zrušený. 23. Ústavný súd v závere uvádza, že príkazy na zaistenie peňažných prostriedkov z tohto trestného konania už ústavný súd opakovane preskúmaval – v konaní sp. zn. I. ÚS 268/2024, I. ÚS 352/2024 a sp. zn. III. ÚS 45/2025, pričom sťažnosti boli odmietnuté ako zjavne neopodstatnené.
V rámci týchto konaní bolo ústavnému súdu potvrdené, že uznesením č. k. XX/1 Gv 38/24/1000-89 z 28. novembra 2024 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastavila trestné stíhanie (všetkých) obvinených. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. decembra 2024. Dňa 28. novembra 2024 boli zároveň príkazmi zrušené zaistenia všetkých peňažných prostriedkov a nehnuteľnosti zaistených v tejto trestnej veci na základe príkazov bývalého úradu špeciálnej prokuratúry.
24. Napadnutým uznesením o zamietnutí sťažností sťažovateľky proti nezrušeniu zaistenia peňažných prostriedkov a proti nezrušeniu zaistenia nehnuteľnosti nedošlo k neústavnému zásahu do sťažovateľkiných základných práv, a preto ústavný súd jej ústavnú sťažnosť v danej časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2026
Peter Molnár predseda senátu