II. ÚS 297/2026

I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav a argumentácia sťažovateľky 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a uložil mu najmä povinnosť zabezpečiť zistenie všeobecnej hodnoty dedičstva ku dňu úmrtia poručiteľa, zabezpečiť ochranu hodnôt dedičstva počas konania, prijať opatrenia na zabezpečenie rovnosti účastníkov konania a zabezpečiť rovnaký prístup všetkých dedičov ku správe, informáciám a kontrole dedičstva. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur a náhrady trov konania pred ústavným súdom. 2. Sťažovateľka je v procesnom postavení účastníka konania (zákonného dediča, pozn.) v dedičskom konaní po poručiteľovi , ktorý zomrel (ďalej len „poručiteľ“). Dedičské konanie trvá už takmer 5 rokov a do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne skončené. 3. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi mestského súdu v napadnutom dedičskom konaní. O porušení práv sťažovateľky už ústavný súd rozhodol nálezom sp. zn. IV. ÚS 149/2025 z 8. apríla 2025. Sťažovateľka tvrdí, že napriek tomuto nálezu prieťahy aj naďalej pokračujú, keď nedošlo k odstráneniu nerovnosti medzi dedičmi, nebola zistená všeobecná hodnota dedičstva ani neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie ohrozeného dedičstva ani ustanovený správca. Sťažovateľka zdôrazňuje, že po smrti poručiteľa jedna z dedičiek prevzala výlučnú správu a kontrolu nad dedičstvom (2 spoločnosti a 4 nehnuteľnosti) a vylúčila ostatné dedičky z prístupov, informácií a kontroly správy dedičstva.

súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

6. Nálezom sp. zn. IV. ÚS 149/2025 z 8. apríla 2025 vyslovil ústavný súd porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uložil mestskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie 500 eur. Ústavný súd tak preto v tomto konaní skúmal postup mestského súdu po tomto náleze.

Tieto faktory ovplyvnili aj ďalší postup súdu a súdnej komisárky v posudzovanej veci. 8. Ústavný súd uvádza, že pre účely objektívneho posúdenia ústavnej sťažnosti požiadal o vyjadrenie mestský súd, avšak nepovažoval za nevyhnutné toto vyjadrenie zaslať sťažovateľke na repliku, keďže z neho vyplývala len chronológia vykonaných právnych úkonov súdnou komisárkou (ktorá je sťažovateľke známa).

10. Znalecký posudok vypracovaný pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty domu v katastrálnom území Vinohardy bol doručený právnym zástupcom pozostalej manželky poručiteľa 10. apríla 2026. Dňa 13. apríla 2026 tento právny zástupca zaslal súdu návrh dedičskej dohody zároveň s informáciou o tom, že tento návrh bol poslaný ostatným dedičom na vyjadrenie mailom ešte v lete 2025, avšak do dnešného dňa sa k nemu nevyjadrili.

12. Postup okresného súdu po náleze ústavného súdu nesignalizuje prieťahy, práve naopak. Sťažovateľka si je plne vedomá skutočnosti, že bolo potrebné počkať na závery znalca, ako aj medzinárodného dožiadania (z Belgicka). Po doručení potrebných podkladov súdna komisárka bez zbytočného odkladu vyhotovila súpis majetku, ktorý bol aj s návrhom dedičskej dohody zaslaný na vyjadrenie okrem iného aj sťažovateľke. Tá podala ústavnú sťažnosť tri dni po tom, ako jej boli podklady doručené (zo spisu nevyplýva, že by sa k podkladom dosiaľ vyjadrila).

Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.