← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·05/20/2026 00:00:00

II. ÚS 307/2026

ECLI:SK:USSR:2026:2.US.307.2026.1

Odmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Peter Molnár
IČS
543/2026
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 307/2026-21

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 29Csp/7/2024 z 21. novembra 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. februára 2026 v neautorizovanej podobe, následne doplnenej v listinnej podobe 3. marca 2026, domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces podľa č. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 listiny, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím označeným v záhlaví tohto uznesenia, ktoré navrhuje zrušiť a priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd ustanovil právneho

zástupcu, a to z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov. 2. Sťažovateľ je žalobcom v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 414,71 eur s príslušenstvom proti obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. O žalobe sťažovateľa z 20. júna 2018 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 15Csp/125/2018-70 z 10. februára 2020, ktorým žalobcovi priznal 604,79 eur s príslušenstvom, finančné zadosťučinenie 100 eur a v prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 22CoCsp/31/2020-148 z 28. októbra 2021 potvrdil prvostupňový rozsudok v časti zamietnutia prevyšujúcej časti uplatneného bezdôvodného obohatenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní uznesením sp. zn. 7Cdo/91/2022 z 31. októbra 2022 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti, v ktorej bol potvrdený výrok o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Po vrátení veci okresnému súdu tento pokračoval v konaní pod novou spisovou značkou (29Csp/7/2024) a 25. marca 2024 vydal rozsudok, ktorým priznal žalobcovi 1 412,21 eur s príslušenstvom. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd rozsudkom č. k. 22CoCsp/20/2024-83 z 24. júna 2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

Proti rozsudkom okresného súdu a krajského súdu sťažovateľ podal 25. septembra 2025 dovolanie. 3. Okresný súd uznesením sp. zn. 29Csp/7/2024 z 3. októbra 2025 rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi (sťažovateľovi) 4,70 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania 365,17 eur (trovy právneho zastúpenia) v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti predmetnému uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť, v ktorej žiadal okresný súd, aby položil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Sudca okresného súdu sťažnosť zamietol a rovnako zamietol aj návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom.

4. Sťažovateľ namieta, že okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal ním tvrdenou prekážkou právoplatne rozhodnutej veci a rovnako tak opomenul svoju povinnosť položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, čím došlo k porušeniu sťažovateľom označených základných

práv. 5. Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby tento v konaní o ústavnej sťažnosti položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu čl. 21 charty, a to „či sa má zásada efektívnosti vyššie uvedenej zmluvy EÚ vykladať tak, že jej odporuje judikatúra, ktorá nepriznáva priemerným spotrebiteľom, ktorí o svojich právach nevedia alebo majú ťažkosti s ich uplatnením, náhradu trov konania - náhradu za stratu času a peňazí pri vypracovaní podaní na súd (vyhľadávanie judikatúry a zákonov, napísanie podania, kopírovanie dokumentov, cestovanie na poštu a späť, atď.

. .) s odôvodnením, že neboli zastúpení advokátom, v demokratickom a právnom štáte, za každú vykonanú prácu náleží pláca, bez rozdielu rasy, národnosti, pohlavia, vierovyznania?“. 6. Sťažovateľ si uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie, ktorého priznanie odôvodňuje poukazom na funkcie primeraného finančného zadosťučinenia v spojení so skutočnosťou, že okresný súd porušil základné práva sťažovateľa, majúci za následok stav trvania jeho právnej neistoty, ktorý mu spôsobuje stres, napätie, frustráciu a obavu z tendenčného porušovania jeho práv.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí vyplývajúcich z § 34 ods. 1, § 39 ods. 3, § 43 a § 123 ods. 1 a 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 55, § 124 a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Ústavná sťažnosť je v rozpore s § 34 ods. 1 zákona o ústavnom podaná sťažovateľom bez zastúpenia advokátom, pričom sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom žiada priamo ústavný súd. 9. Ústavný súd podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v znení účinnom od 1. decembra 2025 môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti; to neplatí, ak je možné ustanoviť právneho zástupcu postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je v zmysle odkazu zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého o poskytnutí právnej pomoci rozhoduje Centrum právnej pomoci. 10. Z dôvodovej správy k zákonu č. 319/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ústavnom súde, je zrejmé, že citovaná zmena má s účinnosťou od 1. decembra 2025 za cieľ odbremeniť ústavný súd od ustanovenia právneho zástupcu v konaniach, v ktorých je možné poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci. Inými slovami, odstrániť vyskytujúci sa stav, keď sťažovatelia aj vo veciach, v ktorých je možné poskytnúť právnu pomoc prostredníctvom Centra právnej pomoci, sa domáhajú ustanovenia právneho zástupcu postupom podľa § 37 zákona o ústavnom súde, ako to je aj v okolnostiach prejednávanej veci. 11. Keďže sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepripojil plnú moc na zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom, ústavnú sťažnosť bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok zákonom ustanovených náležitostí [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde].

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2026

Peter Molnár predseda senátu

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie II. ÚS 307/2026 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik