II. ÚS 309/2015
ECLI:SK:USSR:2015:2.US.309.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Lajos Mészáros
- IČS
- 20798/2013
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 309/20157
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti HSL, s. r. o., Moskovská 19, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Svitokom, Advokátska kancelária Svitok a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 215/2012 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti HSL, s. r. o., o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2013 elektronickým podaním opatreným zaručeným elektronickým podpisom doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HSL, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 215/2012 a jeho rozsudkom z 3. júla 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Sťažnosť neobsahuje odôvodnenie, chýba čo i len náznak argumentácie k namietanému porušeniu ústavných práv, k sťažnosti nie je priložená ani kópia napadnutého rozsudku krajského súdu.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jej ústavné práva označené v záhlaví tohto uznesenia. Ďalej navrhla, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľka taktiež navrhla priznať jej náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
5. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť neobsahuje zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti (odôvodnenie sťažnosti a kópiu napadnutého rozsudku), a to napriek tomu, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Nasledujúc tieto konklúzie, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
6. Navyše ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že napadnutý rozsudok jej bol doručený 19. augusta 2013. Dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu uplynula 21. októbra 2013 (pondelok). Sťažnosť bola ústavnému súdu podaná elektronicky 24. októbra 2013. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola podaná oneskorene. V súlade s týmto zistením ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu oneskorenosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015