II. ÚS 310/2015
ECLI:SK:USSR:2015:2.US.310.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Lajos Mészáros
- IČS
- 23088/2013
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 310/201510
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Timkom, Advokátska kancelária, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2 To 69/2013 z 23. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Odôvodnenie:
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra 2013 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 69/2013 z 23. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zrušil prvostupňový rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že sťažovateľa uznal vinným zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody neoprávneným zotrvaním v obydlí iného, a to závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe, za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. Základom pre vynesenie napadnutého rozsudku bol zistený skutkový stav, podľa ktorého sťažovateľ sa v podvečer 14. septembra 2012 dostavil do domu manželov , pričom počas zotrvania v ich obydlí došlo zo strany sťažovateľa k fyzickému útoku na pána , pričom sťažovateľ na opakovanú výzvu manželov odmietol opustiť ich obydlie.
3. Sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jeho ústavných práv predovšetkým z dôvodu, že jeho vina bola dokázaná len na základe dôkazov, ktoré podľa mienky sťažovateľa nemožno označiť za dostatočne objektívne a hodnoverné. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že krajský súd rozhodol len na základe výpovede svedkov a lekárskych správ.
4. Sťažovateľ taktiež uviedol, že ďalší dôkaz, lekárska správa, nie je dôveryhodný, keďže je vnútorne rozporný. Sťažovateľ považuje lekársku správu za nezákonný dôkaz. Keďže krajský súd pri vydávaní napadnutého rozsudku vychádzal aj z tohto dôkazu, sťažovateľ zastáva názor, že tým došlo k porušeniu jeho ústavných práv.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho ústavné práva označené v záhlaví tohto uznesenia. Ďalej navrhol, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ taktiež navrhol priznať mu náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
III.
7. V úvode ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ k sťažnosti nepripojil kópiu napadnutého rozsudku krajského súdu. V závere však uviedol, že dôkazy k sťažnosti doplní neskôr samostatným podaním. To znamená, že sťažovateľ (zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom) si bol už pri podávaní sťažnosti vedomý skutočnosti, že podáva právne neperfektnú sťažnosť, čo sa týka splnenia zákonom predpísaných náležitostí. Z týchto dôvodov ústavný súd nevyzýval sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu na prípadné odstránenie tohto nedostatku.
8. Ku dňu prerokovania tejto sťažnosti sťažovateľ nedoplnil svoju sťažnosť a ústavnému súdu nebola zo strany sťažovateľa doručená kópia napadnutého rozsudku krajského súdu.
9. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje že sťažnosť neobsahuje zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti (kópiu napadnutého rozsudku), a to napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Nasledujúc tieto konklúzie, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015