II. ÚS 312/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 312/2026-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, Skalité 1374, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoEk/11/2025 z 29. októbra 2025 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 12C/64/2020-240 z 1. marca 2022 (ďalej len „rozsudok“) súd určil vo výroku I, že „darovacia zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi , rod. , , bytom a , rod. , , bytom , v zmluvnej pozícii darcov a , rod. , , bytom , v zmluvnej pozícii obdarovanej, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pod V 4643/2020 zo dňa 12. 11. 2020, je voči žalobkyni právne neúčinná“. Žalobkyňa je v procesnej pozícii oprávnenej v exekučnom konaní. 4. Sťažovateľka podala v priebehu exekučného konania námietku vylúčenia veci z exekúcie, konkrétne nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. v katastrálnom území – pozemky parcela registra „C“ parcelné číslo , výmera 365 m2, druh pozemku záhrada parcela registra „C“ parcelné číslo , výmera 573 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, parcela registra „C“ parcelné číslo , výmera 158 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria parcela registra „C“ parcelné číslo , výmera 577 m2, druh pozemku záhrada parcela registra „C“ parcelné číslo , výmera 1006 m2, druh pozemku orná pôda parcela registra „C“ parcelné číslo , výmera 1509 m2, druh pozemku orná pôda a stavba rodinný dom so súpisným číslom na parcele číslo . Uvádza, že svoje námietky odôvodnila tým, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom namietala, že v rozsudku nie sú vo výroku uvedené nehnuteľnosti, ku ktorým exekútor vykonáva exekúciu ich predajom. Dôvodila preto, že nie je splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, preto exekútor nemá oprávnenie speňažiť tieto nehnuteľnosti. Neexistuje ani právna norma, ktorá by ho oprávňovala rozhodnúť a určiť, že bude exekúciu ich predajom vykonávať, pričom takéto oprávnenie nemá ani exekučný súd. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/164/96 z 27. januára 1997 pojednávajúce o podmienke formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na povinnosť exekúciu zastaviť, ak tieto podmienky nie sú splnené. 5. O námietke sťažovateľky exekučný súd rozhodol uznesením sp. zn. 63Ek/1935/2020 z 9. decembra 2024, ktorým jej návrh zamietol. Proti rozhodnutiu exekučného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom napadnutým rozhodnutím rozhodol odvolací súd tak, že výrokom I opravil uznesenie exekučného súdu v časti krstného mena povinného a výrokom II potvrdil

uznesenie

súdu prvej inštancie. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. februára 2026. 6. Súdny exekútor nariadil na 16. apríl 2026 oceňovanie nehnuteľností (ide o druhý termín oceňovania) vo vlastníctve sťažovateľky identifikovaných v bode 4 tohto uznesenia.

8. Sťažovateľka namieta názor odvolacieho súdu, že z výroku rozsudku je možné bez pochybností vyvodiť predmet darovacej zmluvy a označenie darovacej zmluvy je postačujúce. Z výroku rozsudku sa podľa nej nedá predmet darovacej zmluvy vyvodiť, navyše, darovacia zmluva obsahuje viacero účastníkov na strane obdarovaných a na strane darcov (niekde boli darcovia v pozícii bezpodielových spoluvlastníkov, niekde v postavení výlučného vlastníka). Ide preto o viacero darovacích zmlúv. Sťažovateľka považuje právny názor odvolacieho súdu, že pre identifikáciu nehnuteľností stačí výrok rozsudku a že takéto označenie nehnuteľností je postačujúce, za arbitrárny. Namieta aj právny názor odvolacieho súdu, že v otázke materiálnej vykonateľnosti sú nehnuteľnosti dostatočne identifikované v darovacej zmluve (poukazuje pritom na bod 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Je podľa nej v rozpore s princípom právnej záväznosti rozhodnutí súdov, aby iný súd vykladal rozhodnutie iného súdu za použitia dokumentu, v danom prípade darovacej zmluvy, a jej obsah, keď jej obsah nie je súčasťou výroku rozsudku alebo súčasťou rozsudku ako jeho neoddeliteľná príloha. 9. V ďalšej rovine sťažovateľka atakuje procesný postup exekučného súdu, ktorý sám rozhodol o jej podaní (námietke vylúčenia veci z exekúcie), čím jej znemožnil podať vylučovaciu žalobu. Procesný postup v § 44 Exekučného poriadku je podľa nej normovaný obligatórne, preto mal odvolací súd zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 10. Sťažovateľka je toho názoru, že uvedeným postupom porušil súd jej právo na spravodlivý proces a právo vlastniť majetok. Rozhodnutie malo dôsledky aj na jej právo na súkromie a obydlie, keďže exekútor už 26. marca 2026 pri prvom úkone oceňovania vstúpil do jej rodinného domu na účel jeho ocenenia. 11. Sťažovateľka navrhuje odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže výkon exekúcie môže mať pre ňu závažnú a trvalú ujmu, ktorá jej už priamo a bezprostredne prítomná, nakoľko jej hrozí, že príde o rodinný dom. Odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa sťažovateľky nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky smeruje k porušeniu práva na spravodlivý proces, na ochranu vlastníckeho práva a súkromia postupom odvolacieho súdu a napadnutým rozhodnutím. Odvolaciemu súdu sťažovateľka vytýka nedostatky v procesnom postupe vylúčenia veci z exekúcie a vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vytýka nedostatky v jeho odôvodnení, pričom v sťažnostnej argumentácii rezultuje najmä tvrdené pochybenie v posúdení materiálnej vykonateľnosti rozsudku o určení neúčinnosti darovacej zmluvy. 13. Ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné reagovať na sťažovateľkou tvrdené pochybenie exekučného súdu a odvolacieho súdu v procesnom postupe po uplatnení námietky vylúčenia veci z exekúcie. K tejto časti sťažnostnej argumentácie upriamuje pozornosť na znenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré explicitne pripúšťa možnosť exekučného súdu rozhodnúť o námietke vylúčenia veci z exekúcie v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Zároveň ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorý

Navyše, z napadnutého rozhodnutia nemožno abstrahovať, že by sťažovateľka bývala uvedené aspekty vytýkala exekučnému súdu v podanom odvolaní. Napriek tomu ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tejto sťažnostnej línii.

Posúdením týchto podkladov ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Pre poriadok je z pohľadu procesného práva potrebné ustáliť, že vykonateľnosť ako vlastnosť súdneho rozhodnutia sa viaže výlučne k rozhodnutiam zaväzujúcim plniť (§ 232 Civilného sporového poriadku), pričom takým rozhodnutím nie je rozsudok o určení relatívnej neúčinnosti právneho úkonu. Rozhodnutím ukladajúcim povinnosť plniť je súdne rozhodnutie, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie v súdenej veci, ktorým sa povinnému ukladá povinnosť plniť oprávnenej. V situácii, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ide o výnimočné exekučné postihnutie majetku, ktorý vlastnícky nepatrí povinnému v exekučnom

15. Napriek uvedenému nesprávnemu formulovaniu nedostatku materiálnej vykonateľnosti rozsudku, posudzujúc obsah a podstatu sťažnostnej argumentácie, ústavný súd preskúmal ústavnú sťažnosť a jej prílohy, ako aj príslušný list vlastníctva a dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti

rozsahu. Je preto legitímne, že sa žalobkyňa na podklade predmetného rozsudku domáha vykonania exekúcie speňažením nehnuteľností, ktoré boli predmetnom darovacej zmluvy, keďže, ako už bolo uvedené, práve toto je podstata odporovateľnosti právnemu úkonu. Ústavný súd zdôrazňuje, že samotná sťažovateľka nerozporuje, že by nehnuteľnosti evidované na LV č. pre katastrálne územie nekorešpondovali s predmetnom darovacej zmluvy.

Z listu vlastníctva je navyše zrejmé, že všetky nehnuteľnosti evidované na predmetnom LV č. pre katastrálne územie nadobudla sťažovateľka darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V-4643/20. Pozornosti ústavného súdu neušlo, že vecné bremeno v časti C listu vlastníctva vymedzuje užší rámec nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým majú a zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností, uvedené však nespochybňuje zápis vlastníckeho práva všetkých tam evidovaných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech sťažovateľky. Inak povedané, všetky tam evidované nehnuteľnosti sťažovateľka nadobudla na základe predmetnej darovacej zmluvy (pozri titul nadobudnutia na príslušnom LV), vo vzťahu ku ktorej bola vyslovená relatívna neúčinnosť. Preto ak exekučné orgány na požiadavku oprávnenej dospeli k záveru o opodstatnenosti vykonania exekúcie predajom nehnuteľností uvedených na LV č. pre katastrálne územie v spojení s rozsudkom, ktorým bola určená relatívna neúčinnosť darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena voči

Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k argumentu týkajúcemu sa tvrdenej nedostatočnosti identifikácie nehnuteľností v bode 1 rozsudku, ktorú exekučný súd aj odvolací súd považoval za dostatočnú, a to poukazujúc najmä na identifikačné číslo vkladového konania. Ani v tejto časti sťažnostnej argumentácie preto nemožno prijať záver o porušení sťažovateľkou namietaných práv.

porušenie. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto sťažovateľkou označených práv hmotného charakteru. 18. Ústavný súd s ohľadom na už uvedené dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.

19. Vzhľadom na záver ústavného súdu stratilo opodstatnenie aj rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, preto tomuto návrhu ústavný súd nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2026

Peter Molnár predseda senátu