II. ÚS 313/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 313/2015­11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti RYBA Košice, spol. s. r. o, Južná trieda 54, Košice, a Ing. Jozefa Gimu, Jesenského 1594/22, Košice, právne zastúpených advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, Advokátska kancelária, Magurská 3, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co 543/2013­159 z 21. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti RYBA Košice, spol. s. r. o., a Ing. Jozefa Gimu o d m i e t a ako neprípustnú.

Odôvodnenie:

3. Sťažovatelia, obchodná spoločnosť podnikajúca v spracovaní rýb a jej konateľ, sa na všeobecných súdoch určovacou žalobou domáhali určenia, že oni sú spoluautormi reprodukcie „Piknik“ zapísanej na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, pretože si chceli stabilizovať svoju právnu pozíciu vzhľadom na to, že zaznamenali použitie tejto reprodukcie u žilinského konkurenta, Ryba Žilina, spol. s r. o. Žalovaný spochybňoval naliehavý právny záujem, pretože on rešpektuje daný právny stav, a spochybňoval aj aktívnu legitimáciu sťažovateľa 2, pretože on nie je autorom diela. Okresný súd žalobe vyhovel, pretože rozsudok môže byť exekučným titulom, ďalej záujem na ochrane svedčí obidvom žalobcom a k naliehavému právnemu záujmu mu postačil jeden neoprávnený zásah do práva autora. Okresný súd rozhodol týmto výrokom: «určuje sa, že Ryba Košice, spol. s r. o. a Jozef Gima sú spoluautormi reprodukcie „Piknik“ zapísanej na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako ochranná známka.» Právny názor krajského súdu bol presne opačný. Vo veci nenašiel naliehavý právny záujem, pretože ten musí úplne vyriešiť obsah spornosti, čo neplatí na predmetnú vec. Žalobcovia majú podľa názoru krajského súdu k dispozícii iné právne nástroje, akými sú peňažné plnenie či žaloba na odstránenie rušivého protiprávneho konania. Zároveň konštatoval, že sťažovateľ 2 nie je aktívne vecne legitimovaný, a napokon rozsudkom rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobu zamietol týmto výrokom: „Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011­59 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/103/2011­143 zo dňa 17.10.2012 mení tak, že návrh navrhovateľa v 1/ rade a v 2/ rade zamieta.“

6. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov je právom autora aj udeľovanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny diela a prevodu vlastníckeho práva. Podľa § 18 ods. 5 autorského zákona sú tieto práva neprevoditeľné. Autor sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť ani súdnym výkonom rozhodnutia. Podľa § 56 ods. l písm. a) autorského zákona sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä učenia svojho autorstva. V tomto odseku 1 citovaného zákona sa demonštratívne vypočítavajú nároky proti porušeniu, ako aj ohrozeniu autorského práva. V písmene a) sa výslovne uvádza právo autora domáhať sa určenia svojho autorstva, a to najmä s ohľadom na určité aplikačné problémy pri uplatňovaní tohto práva, keď sa možno stretnúť aj s nesprávnym vyvodením, že ide o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vrátane nevyhnutnosti dokazovania naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

9. Sťažovatelia sú presvedčení, že krajský súd napadnutým rozsudkom porušil ich základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na ochranu majetku, a navrhli, aby ústavný súd vydal nasledujúci nález: „1. Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 10Co/543/2013 porušil základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade. Ing. Jozefa Gimu, , bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice, ako aj ich právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10 Co/543/2013­159 z 21.8.2014 v časti, ktorou mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011­5 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 8C/103/2011 zo dňa 17.10.2012 a v časti v ktorej bol sťažovateľ zaviazaný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 128,82 € a trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 € a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie. 3. Základné právo sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade Ing. Jozefa Gimu, , bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Žiline č. k. 10 Co/543/2013­159 z 21.8.2014 porušené bolo. 4. Základné právo sťažovateľa v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o, Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľa v 2. rade . Ing. Jozefa Gimu, , bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach konaní pod sp. zn. 5Co/60/2014 porušené bolo. 5. Krajský súd v Žiline je povinný sťažovateľovi v 1. rade RYBA Košice, spol. s.r.o., Južná trieda 54, 043 75 Košice, a sťažovateľovi v 2. rade Ing. Jozefa Gimu, , bytom Jesenského 1594/22, 040 01 Košice uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet jej právnej zástupkyne, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

13. Uvedená skutočnosť upúta z toho dôvodu, že zmeňujúci rozsudok znamená priamu prípustnosť dovolania. Od reformy civilného procesu z roku 1991, ktorým sa civilný proces vrátil modifikovane k prvorepublikovým moderným tradíciám, sa dovolaním označujú v podstate dva odlišné procesné inštitúty (porov. II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Jedným je ochrana proti najzávažnejším procesným záťažiam, tzv. zmätočné dovolanie podľa § 237 OSP, kde rozhodnutie o jeho prípustnosti a opodstatnenosti v podstate splýva. Druhým je dovolanie podľa § 238 a § 239 OSP. Cieľom tohto druhého dovolania je zjednotiť rozdielne názory, spravidla hmotnoprávne, krajského súdu a okresného súdu na jednu vec, a tým zjednocovanie judikatúry vôbec. Obrazne povedané, ide aj o súdenie medzi súdmi, ktoré rozhoduje najvyšší súd. V tomto prípade je daná prípustnosť typom a povahou výroku (§ 238 ods. 1 OSP: „Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.“). V predmetnej veci je

výrok

formálne zmeňujúci a aj materiálne ide o opačný právny názor krajského súdu. Nie je tu teda pochybnosť o prípustnosti dovolania. Účastníci konania mohli prostredníctvom takto už prípustného dovolania, ako je zrejmé z § 241 ods. 2 OSP [Dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.], napadnúť prakticky akúkoľvek právnu otázku, ktorá môže byť predmetom ústavnoprávnej ochrany. V predmetnej veci, kde ide sťažovateľom hlavne o vecnú správnosť rozsudku, mohli dosiahnuť zvrátenie rozsudku prostredníctvom takéhoto dovolania (porov. tiež I. ÚS 154/09).