II. ÚS 318/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 110/2005 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 110/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Juraja Gavalčina, Platanová 6, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalčinom, Platanová 5, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 C 110/2005 o určenie zániku pohľadávky (ďalej aj „napadnuté konanie“), v ktorom sťažovateľ vystupuje ako odporca.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom rozhodol takto: „1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom sudkyne Okresného súdu Košice I v konaní č. k. 39 C 110/2005 porušené bolo. 2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 10 000 EUR (slovom desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd... povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 4. Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyčíslenia advokáta, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné zaplatiť na účet advokáta, ktorého sťažovateľovi pridelí Ústavný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením č. k. 39 C 110/2005­253 zo 7. apríla 2015 rozhodol, že v konaní o určenie zániku pohľadávky, ktoré okresný súd prerušil uznesením č. k. 39 C 110/2005­233 z 29. novembra 2012, sa pokračuje.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 318/2015­11 z 20. mája 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 22. mája 2015 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti, ako aj k otázke vhodnosti ústneho pojednávania.

­ na žiadosť právneho zástupcu žalobcu bolo pojednávanie odročené na deň 5. 11. 2009. ­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 11. 1. 2010. ­ termín ďalšieho pojednávania bol určený v marci 2010 na 13. 5. 2010. ­ dňa 13. 5. 2010 bolo vo veci rozhodnuté. ­ dňa 25. 6. 2010 sa žalobca proti rozsudku odvolal. ­ dňa 16. 7. 2010 bol právny zástupca sťažovateľa vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu, ktoré doručil súdu 2. 8. 2010. ­ dňa 10. 8. 2010 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal do 2. 5. 2012, kedy bol vrátený s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. ­ po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu bol zákonnou sudkyňou dňa 8. 6. 2012 určený termín pojednávania na deň 19. 7. 2012. ­ na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa bolo vytýčené pojednávanie odročené na 23. 8. 2012. O odročenie takto určeného pojednávania požiadal právny zástupca žalobcu. Z uvedeného dôvodu bol nový termín pojednávania vytýčený na deň 1. 10. 2012. ­ o odročenie pojednávania zo dňa 1. 10. 2012 požiadal právny zástupca sťažovateľa, na základe čoho bolo určené nové pojednávanie na deň 22. 11. 2012. Právny zástupca sťažovateľa požiadal aj o odročenie tohto pojednávania. Vytýčené pojednávanie bolo preto odročené na 29. 11. 2012. ­ na tomto pojednávaní (29. 11. 2012) bolo konanie uznesením prerušené do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 57/2007. ­ proti uzneseniu o prerušení konania odvolanie nebolo podané. ­ následne konajúca sudkyňa zisťovala stav konania pred Okresným súdom Bratislava I. ­ až po zaslanej urgencii bola dňa 1. 10. 2013 doručená odpoveď z Okresného súdu Bratislava I, že konanie je právoplatne skončené dňa 21. 3. 2013, ale spis nie je možné zapožičať z dôvodu podaného dovolania sťažovateľom.

konania a prípadné zapožičanie spisu. dňa 12. 3. 2015 bola doručená odpoveď z Okresného súdu Bratislava I, že dané konanie je právoplatne ukončené, v súčasnosti sa vymáha nezaplatený súdny poplatok, spis bude zaslaný po doručení odpovede justičnej pokladnice. dňa 7. 4. 2015 bolo vydané uznesenie o pokračovaní v konaní tunajšieho súdu v namietanej právnej veci. Zároveň bol vo veci určený termín pojednávania na deň

rozhodnuté. V dôsledku podaných odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového súdu sa spis opakovane nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach. Obdobia, keď sa spis nachádzal na odvolacom súde, nie som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť

O uvedených skutočnostiach mal sťažovateľ možnosť presvedčiť sa nahliadnutím do príslušného spisu. Ešte dňa 12. 3. 2015 oznámil dožiadaný súd nemožnosť zapožičania predmetného spisu vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Bezprostredne po jeho doručení bolo vydané uznesenie o pokračovaní v konaní a vo veci bol určený termín pojednávania. Zároveň si dovoľujem uviesť, že sťažovateľ ani nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje, keď nevyužil zákonnú možnosť a nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu.

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 15. júna 2015 (doručenom ústavnému súdu 15. júna 2015) uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 39 C 110/2005, ktoré začalo v roku 2005, je rozhodovanie o žalobe o určenie zániku pohľadávky. V označenom konaní okresného súdu sťažovateľ vystupuje v procesnom postavení žalovaného. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky právnej ani faktickej zložitosti − nijaké skutočnosti nemôžu ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania (konanie trvá takmer desať rokov) bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej (dve rozhodnutia vo veci boli odvolacím súdom zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľa ako žalovaného v napadnutom konaní malo čiastočný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, predovšetkým v súvislosti s jeho žiadosťami o odročenie pojednávaní okresného súdu nariadených na 4. október 2010, 19. júl 2012, 1. október 2012 a 22. november 2012, čo ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia. 3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré začalo v roku 2010.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. 39 C 110/2005­233 z 29. novembra 2012 prerušil konanie do právoplatného skončenia súvisiaceho konania vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12 C 57/2007. Uznesením č. k. 39 C 110/2005­253 zo 7. apríla 2015 rozhodol, že v namietanom konaní o určenie zániku pohľadávky sa pokračuje.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým zo samotnej dĺžky napadnutého konania takmer 10 rokov (s prihliadnutím na to, že napadnuté konanie bolo dva a pol roka prerušené), ale aj z jeho doterajšieho priebehu (neefektívne konanie okresného súdu), uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 39 C 110/2005 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 39 C 110/2005 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014, a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, predstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovú sumu 275,94 €. Za tretí úkon úradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015