II. ÚS 3/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 3/2015­28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 a takto

rozhodol:

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 3/2015­12 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Er 917/09 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti: «(...) Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.03.2001 (podaným pôvodným veriteľom ­ Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom: Tomášikova 48,

s príslušenstvom. Predmetná vec je vedená na Okresnom súde Piešťany pod spis. značkou: 5Er/917/2009, medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s. so sídlom: Tomášikova 48, 832 37

Slovenská sporiteľňa, sťažovateľovi spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. so sídlom: Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, , zap. v OR OS Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1507/T, pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. značkou: 5Er/917/2009 (značka exekútora EX 92/2001). Z uvedeného dôvodu zaslal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, Okresnému súdu dňa 30.05.2011 návrh na zmenu účastníka konania (ďalej aj „návrh na zmenu účastníka konania“). Uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.03.2012, sp. zn. 5Er/917/2009 (ďalej aj „uznesenie“), Okresný súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, pričom do konania vstúpil ako oprávnený WM Consulting & Communication, s.r.o. Nakoľko Okresný súd po dobu dlhšiu ako 15 mesiacov nezabezpečil právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia, zaslal sťažovateľ dňa 14.06.2013 Okresnému súdu žiadosť o prijatie opatrení, umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej aj „žiadosť“).

. .) Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Sťažovateľ sa týmto postupom Okresného súdu dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom.

Jeho postavenie oprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/917/2009 (EX 92/2001), je vo vzťahu k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva. Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv a nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný

V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje sťažovateľovi stav právnej neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už skôr judikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania pripravený poskytnúť akúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie o podanom návrhu na zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu vyzvaný. Sťažovateľ má za to, že postup Okresného súdu, nemožno v posudzovanej veci v žiadnom prípade hodnotiť ako postup, ktorý by zodpovedal Ústavou priznanému právu na prerokovanie a rozhodnutie veci (čo i len čiastkovej) bez zbytočných prieťahov a príslušným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ktorých aplikácia je nevyhnutným predpokladom spoločensky efektívneho, t. j. rýchleho a účinného poskytnutia právnej

. .) Nakoľko prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.: 5Er/917/2009, zapríčinené Okresným súdom spôsobujú sťažovateľovi trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, nakoľko až do právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o návrhu na zmenu účastníka konania nemôže exekútor považovať sťažovateľa za oprávneného z exekúcie EX 92/2001, uplatňuje si sťažovateľ aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,00 Eur.

Nakoľko protiprávny stav spôsobený nečinnosťou Okresného súdu Piešťany stále trvá, navrhujeme, aby Ústavný súd poskytol sťažovateľovi právnu ochranu a vydal nasledovné rozhodnutie: „Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 porušil základné právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/917/2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 € (...)»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 128/15 z 24. februára 2015 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla 2015.

Netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.»

exekučné oddelenie. Ďalej Okresný súd vo vyjadrení uvádza, že exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov denne, v ktorých treba vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu a nie je objektívne možné vo všetkých konaniach vykonávať tieto úkony

Hoci Okresný súd Piešťany dňa 08.03.2012 rozhodol o návrhu na zmenu oprávneného, nevykonal plynulé opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Podľa prehľadu úkonov vykonaných Okresným súdom Piešťany je zrejmé, že Okresný súd nepostupoval bez zbytočných

vecných nákladov. Podľa zákona mal teda Register obyvateľov SR poskytnúť súdu bez zbytočného odkladu odpovede na jeho žiadosť, čo sa však nestalo (poskytnutie odpovedí po dobe dlhšej ako 3 mesiace nemožno pokladať za konanie „bez zbytočného odkladu“) a napriek tomu súd nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby urgoval Register obyvateľov SR ohľadom podanej žiadosti. I keď súd na základe odpovedí z Registra obyvateľov SR zistil dňa 06.09.2012 nové adresy povinných, zásielky na tieto nové adresy boli zaslané súdom až 26.02.2013, t.j. po vyše 5 mesiacoch.

Postup Okresného súdu Piešťany v predmetnej veci nemožno považovať za rýchly a účinný, keďže ďalší úkon Okresný súd Piešťany vykonal až na základe žiadosti sťažovateľa. Dňa 31.07.2013 bol zadaný vyššou súdnou úradníčkou pokyn na pokračovanie v lustráciách povinných a v prípade negatívnych výsledkov na ustanovenie opatrovníka. Dňa 27.11.2013 bola políciou oznámená posledná známa adresa povinného v 2. rade a dňa 09.12.2013 posledná známa adresa povinného v 3. rade. Dňa 13.08.2014 bol povinnému v 3. rade ustanovený opatrovník a dňa 12.09.2014 bol ustanovený opatrovník povinným v 1. a 2. rade. Sťažovateľovi nie je zrejmé prečo súd až po vyše 8 mesiacoch odo dňa oznámenia polície o posledných známych adresách povinných, ustanovil povinným opatrovníka. Ustanovenie opatrovníka povinným považuje sťažovateľ za bežný úkon súdu, ktorý nie je ničím špecifický a zložitý a preto doba vyše 8 mesiacov potrebná zo strany súdu na uskutočnenie takéhoto úkonu je nadbytočná a neprimeraná. I keď exekučné oddelenie vybavuje niekoľko desiatok až stoviek podaní a spisov

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Er 917/09: Dňa 28. marca 2001 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 8 410 Sk s prísl. v prospech oprávnenej – Slovenskej sporiteľne, a. s., proti povinným – (ďalej len „povinný 1“), (ďalej len „povinná 2“) a (ďalej len „povinný 3“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Er 917/09. Dňa 5. apríla 2001 Okresný súd Trnava vydal poverenie súdnemu exekútorovi.

Dňa 12. júla 2013 mestský úrad oznámil okresnému súdu, že povinní nie sú prihlásení ani na trvalý, ale ani na prechodný pobyt v Hlohovci. Dňa 31. júla 2013 okresný súd e­mailom požiadal príslušné úrady v Českej republike o zistenie trvalého alebo prechodného pobytu povinného 1. Dňa 11. novembra 2013 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru v Hlohovci (ďalej len „polícia“) o doručenie súdnej zásielky povinnému 3. V rovnaký deň okresný súd vykonal lustrácie všetkých povinných v Sociálnej poisťovni prostredníctvom súdneho registra s negatívnym výsledkom. Okresný súd tiež požiadal oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Trnave (ďalej len „cudzinecká polícia“) o poskytnutie informácie o povinnej 2. Dňa 21. novembra 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka adresovaná povinnej 2. Dňa 27. novembra 2013 cudzinecká polícia oznámila okresnému súdu, že povinná 2 je štátna príslušníčka Českej republiky, i keď trvalé bydlisko má v Hlohovci. Dňa 9. decembra 2013 bola okresnému súdu doručená negatívna správa polície vo vzťahu k povinnému 3. Dňa 13. augusta 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09­84 ustanovil povinnému 3 opatrovníčku. Dňa 12. septembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 5 Er 917/09­88 ustanovil povinnej 2 opatrovníčku a uznesením č. k. 5 Er 917/09­90 ustanovil povinnému 1 opatrovníčku. Dňa 8. októbra 2014 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 28. októbra 2014 okresný súd vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu na zmenu exekútora a aby predložil súdu exekučný spis. Dňa 16. decembra 2014 súdny exekútor reagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (I. ÚS 70/98).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nečinný od 6. septembra 2012 do 26. februára 2013 (päť mesiacov) a od 9. decembra 2013 do 13. augusta 2014 (deväť mesiacov). Okresný súd teda viac ako jeden rok vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako oprávnená počas napadnutého exekučného konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. Na skutočnosť, že „medzi niektorými úkonmi uplynuli dlhšie časové obdobia, čo je ovplyvnené práve množstvom vecí, ktoré vybavuje exekučné oddelenie“, na ktorú v danej veci poukázala predsedníčka okresného súdu, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností, na ktoré predsedníčka okresného súdu poukazuje, sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 16 Kss 9/2013­91 z 20. marca 2014, teda na skutočnosti súvisiace s prípadnou disciplinárnou nezodpovednosťou zákonného sudcu, na ktoré poukázala predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení (pozri bod I/3.1). Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 30. mája 2014, spísanie ústavnej sťažnosti z 12. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 10. apríla 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 432,23 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 86,44 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 518,67 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015