II. ÚS 320/2026

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

a rozhodnutie. Zároveň si uplatňuje právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bola zmluvou o postúpení pohľadávky z 23. augusta 2021 postúpená pohľadávka a.s., ktorá vznikla z nesplateného

3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 11CoCsp/11/2023-289 z 24. augusta 2023 tento rozsudok v odvolacom konaní zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania 100 %. V odôvodnení s poukazom na právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 2Cdo/266/2020 z 31. marca 2022 (a uznesení sp. zn. 4Cdo/75/2020 z 27. októbra 2022) uviedol, že § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku; touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný; tieto predpoklad samostatnej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nespĺňajú. Odvolací súd zastával názor, že podmienka na platné postúpenie pohľadávky banky v zmysle § 92

Správnosťou posúdenia ďalších dôvodov preskúmavaných súdom prvej inštancie (správnosťou posúdenia bonity klienta, t. j. žalovanej, a potrebou identifikácie splátky, resp. jej určitosti, pre ktorú sa dlh zosplatňoval) sa odvolací súd už nezaoberal.

ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka resp. oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatený?“. Sťažovateľka prezentovala názor, že § 92 ods. 8 zákona o bankách pojednáva o akejkoľvek písomnej výzve banky bez osobitných náležitostí, pričom k interpretačným odlišnostiam tohto ustanovenia dochádza len skrz spotrebiteľský charakter sporu.

splatný.“ 6. V odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd uviedol, že boli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP (vymedzená právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne). Namietanú vadu zmätočnosti najvyšší súd nezistil, rozhodnutie považoval za dostatočne odôvodnené. Najvyšší súd ďalej uviedol, že do 24. augusta 2023 neexistovalo rozhodnutie, ktoré by sa výslovne danou problematikou zaoberalo, a preto nemohol krajský súd rozhodovať v rozpore s doterajšou praxou, ak použil aktuálne rozhodnutie.

nasleduje. Odlišný právny názor na kľúčovú právnu otázku predstavovalo rozhodnutie sp. zn. 9Cdo/165/2022. Veľký senát sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v prevažnej časti relevantných rozhodnutí, pretože je súladný s princípom zvýšenej ochrany spotrebiteľa a zodpovedá výkladovému pravidlu podľa § 54 Občianskeho zákonníka, gramatickému aj systematickému výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách a zmyslu právnej úpravy.

Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje kumulatívne podmienky zosplatnenia celej pohľadávky, a to nesplácanie úveru po dobu troch mesiacov a upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

bankového sektora. 8. V závere najvyšší súd považoval právne posúdenie veci krajským súdom (že neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky) a zmenu prvoinštančného rozhodnutia za vecne správne a poukázal na rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. októbra 2021 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2022), podľa ktorého v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré spočíva v ústavne nekonformnom výklade právnej normy (§ 98 ods. 2 zákona o bankách) najvyšším súdom, pretože ním dochádza k uloženiu povinnosti veriteľovi nad rámec zákonom určených povinností. Text právnej normy neuvádza žiadne obsahové náležitosti výzvy s výnimkou písomnej formy. Sťažovateľka zastáva názor, že je ústavne neudržateľné, aby orgán súdnej moci významným a zmätočným spôsobom vylúčil určitý typ výziev banky spod splnenia zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (nad rámec znenia predmetného zákonného ustanovenia) a v rámci odôvodnenia určil osobitné náležitosti takejto výzvy (zamýšľaný/pripravovaný zámer banky previesť existujúcu pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu s upovedomením, že tak môže učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora). Orgán súdnej moci týmto prakticky novelizuje zákonné ustanovenie, pričom táto právomoc prináleží výlučne orgánu moci zákonodarnej. 10. Sťažovateľka sa ďalej domnieva, že účelom dotknutého § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je ochrana spotrebiteľa, pretože pojednáva všeobecne o „klientovi“, pričom ide o pojem zákonom definovaný ako fyzická osoba, ale aj právnická osoba, teda nielen spotrebiteľ. Podľa názoru sťažovateľky by zákonodarca do predmetného ustanovenia zakotvil špeciálne podmienky – osobitne pre prípad spotrebiteľského prvku, ak by zamýšľal pristupovať k uvedenej výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách rozličným spôsobom v prípade spotrebiteľa a nespotrebiteľskej veci. Najvyšší súd nie je orgánom oprávneným takéto podmienky prijímať a prípadné porušenie takto prijatých podmienok sankcionovať namiesto zákonodarcu. 11. Sťažovateľka v sťažnosti dôvodí, že sprísnenie podmienok na prevod majetku nad rámec zákona, jeho nadobudnutia, užívania a dispozície s ním je zásahom, ktorý môže byť uskutočnený výlučne na základe zákona. V danom prípade podmienky vlastniť pohľadávku (nadobudnúť na základe prevodu, postúpenia) môže meniť v podmienkach Slovenskej republiky len zákon, pričom zákonom nie je súdne rozhodnutie. V petite ústavnej sťažnosti však vyslovenie porušenia práva vlastniť majetok sťažovateľka nežiada, preto považuje ústavný súd túto námietku len za súčasť širšej právnej argumentácie a samostatne sa zásahom do vlastníckeho práva nezaoberal.

12. Ústavný súd vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo slobody ústavne relevantnej

Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou poskytnutou všeobecnými súdmi, v zmysle citovanej judikatúry by mohol korigovať napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný a ústavne nekonformný. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

16. V napadnutom rozsudku sa najvyšší súd vysporiadal s námietkami uplatnenými sťažovateľkou, vykonal rozbor ňou navrhnutých rozhodnutí, od ktorých odklon namietala, vysvetlil dôvody ich prípadnej neaplikovateľnosti a z dôvodu zisteného rozporu judikatúrnych línii zaujal zjednocujúce stanovisko v kľúčovej právnej otázke. Svoj príklon k záveru, že § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu klientovi, ktorá nemôže byť nahradená výzvou banky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámením o vyhlásení úveru za predčasne splatný, zrozumiteľne, logicky a konzistentne odôvodnil.

proces. 17. Námietka sťažovateľky smerujúca k nezákonnému rozšíreniu povinností veriteľa výkladom súdu nie je opodstatnená. Z textu prijatého stanoviska uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku (citované v bode 5 tohto uznesenia) vyplýva, že neukladá žiadne povinnosti ani nešpecifikuje obsahové náležitosti výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako to tvrdí sťažovateľka, ale určuje len to, že vykladané ustanovenie predpokladá osobitnú výzvu, za ktorú nemožno považovať iné výzvy (výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný). Právna úvaha obiter dictum prezentujúca názor, čo by mala takáto výzva obsahovať, nie je svojou povahou záväzná, má za cieľ prispieť k právnej istote sporových strán a predvídateľnosti práva. Nedisponuje teda takými účinkami, ktoré by predstavovali reálny, ústavne relevantný zásah do práv sťažovateľky. Osobitne za situácie, že v danej veci nesplnenie predpokladov platného postúpenia pohľadávky ťaží subjekt odlišný od sťažovateľky (banku ako postupcu).

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú. 19. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v petite sťažnosti nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2026

Peter Molnár predseda senátu