II. ÚS 321/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 321/2015­37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti , a , všetci bytom , zastúpených advokátkou JUDr. Annou Durdíkovou, Advokátska kancelária, Cintorínska 2, Šamorín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 81/2009 takto

rozhodol:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS 321/2015­15 z 27. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , a (spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Annou Durdíkovou, Advokátska kancelária, Cintorínska 2, Šamorín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 81/2009.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli: „Predmetom žaloby sú nároky žalobcov titulom náhrady škody, ktorá im bola spôsobená žalovaným v 1. r, ktorý dňa 30. 10. 2006 pri obci spôsobil dopravnú nehodu, ako vodič nákladného motorového vozidla ŠPZ , pretože nedal prednosť po hlavnej ceste prichádzajúcemu motorovému vozidlu ŠPZ , ktoré viedol neb. , manžel a otec žalobcov, ktorý na následky zranenia dňa 3. 11. 2006 podľahol.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 345/2015 z 23. júna 2015. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „Predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod č. k. 4C/81/2009 je náhrada škody, ktorej sa sťažovatelia domáhajú voči žalovaným, keď žalovaný v 1/ rade spôsobil dopravnú nehodu a neb. manžel žalobkyne a otec žalobcov zraneniam pri nehode spôsobeným podľahol. Žalovaný bol uznaný vinným v rámci trestného konania. V konaní na strane žalovaných vystupujú traja žalovaní. Žalovaný v 2/ rade, resp. jeho konateľ sa podľa dostupných údajov mal zdržiavať v Maďarskej republike. Z tohto dôvodu bolo nutné dokazovanie cestou dožiadaného súdu v Maďarskej republike, ktorá okolnosť sama o sebe znamená, že bol potrebný dlhší časový priestor na vykonanie tohto dokazovania spolu s potrebným prekladom listín zasielaných s dožiadaním ako aj listín zaslaných z vybaveného dožiadania. Následne však bolo potrebné nájsť a ustanoviť žalovanému v 2/ rade opatrovníka. Vo vzťahu k takto ustanovenému opatrovníkovi potom vykonať všetky potrebné procesné úkony s konaním súvisiace s doručovaním návrhu, vyjadrení a ostatných listín pre konanie dôležitých. V konaní boli podávané priebežne návrhy o zmenu návrhu. Bolo potrebné rozhodovať o týchto zmenách návrhu. Nutné bolo rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí návrhu voči žalovanej v 3/ rade a vyčkať na právoplatnosť tohto uznesenia. Nevyhnutným pre účely rozhodnutia bolo znalecké dokazovanie, pričom doba vypracovania znaleckého posudku bola závislá od znalca, ktorý opakovane žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Všetky tieto okolnosti majú svoj podiel na dĺžke trvania sporu. Samotný charakter sporu tiež má svoj vplyv na dĺžku konania. Ako z hľadiska právneho, ale najmä z hľadiska skutkového ide o vec zložitú, o čom svedčí aj potreba znaleckého dokazovania. Naviac, všetko uvedené bolo podmienené aj zdravotnými problémami zákonnej sudkyne, ktoré mala, pričom ale neboli naplnené zákonné podmienky, aby vo veci konal jej zástupca, pretože nikdy jej doba práceneschopnosti nebola dlhšia ako 6 týždňov. Vzhľadom na popis jednotlivých úkonov, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení zákonnej sudkyne (v prílohe pripojené) a tiež vyššie uvedené, máme za to, že vo veci bolo konané plynule, bez zbytočných prieťahov, pričom dĺžka konania bola limitovaná a podmieňovaná objektívnymi dôvodmi vyššie uvedenými.“ Súčasťou vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bol aj popis jednotlivých úkonov konajúceho súdu.

K popisu úkonov konajúcou sudkyňou p. udávam a preukazujem nasledovné skutočnosti: V samotnom návrhu súdu doručenému dňa 16. 4. 2009 uvádzame na strane odporcu 3/ a súčasne na str. 2 návrhu udávame: „Zamestnávateľom ­ usmrtenej osoby bola , ... Napriek takto udaným údajom odporcu v 3/r. ma súd vyzval a/ listom zo dňa 24. 11. 2009, ktorý bol doručený 2. 12. 2009 na označenie odporcu v 3. r... Odpoveď právneho zástupcu zo dňa 3. 12. 2009 s co/ doručenky b/ Súdom bola listom zo dňa 18. 1. 2010 zaslaná urgencia... Na urgenciu súdu bolo opäť odpovedané listom zo dňa 25. 1. 2010, podané už z opatrnosti súdu osobne do podateľne dňa 27. 1. 2010 s prílohami z podania zo dňa 3. 12. 2009... Odpoveď právneho zástupcu zo dňa 25. 1. 2010 už podávaná osobne do podateľne súdu dňa 27. 1. 2010. c/ Súd opäť právneho zástupcu navrhovateľov vyzýva na označenie odporcu v 3. r. ako právnickej osoby s udaním IČO. I keď sme v prechádzajúcich podaniach udávali, že ide o fyzickú osobu s podnikaním na základe živnostenského registra doručujeme súdu prípis zo dňa 8. 2. 2010, ktorý bol súdu doručený 11. 2. 2010. Odpoveď právneho zástupcu zo dňa 8. 2. 2010 s co/ doručenky preukazujúcej prevzatie podania súdom dňa 11. 2. 2010... Napriek názoru p. predsedníčky súdu a konajúcej p. sudkyne sme toho názoru, že vo veci nebolo konané plynule, od podania návrhu súd vykonával úkony, ktoré boli preukázané zo strany navrhovateľov a boli splnené pod prílohou 9/ podaného návrhu. K výsluchu účastníkov konania súd pristúpil až na pojednávaní 19. 10. 2012, kedy pojednávanie odročil za účelom vypracovania znaleckého posudku. O určení potreby vyhotovenia znaleckého posudku mal súd rozhodnúť v primeranej lehote od podania návrhu. Sme toho názoru, že od podania návrhu do výsluchu účastníkov konania uplynulo zbytočne veľa času. Navrhovatelia v 2. a v 3. r. sa stali plnoletými, kým v čase úmrtia otca mala navrhovateľka v 2. r. 17 rokov a navrhovateľ v 3. r. 13,5 roka. Na základe vyššie uvedených skutočností sme toho názoru, že súd vo veci nekonal plynule, boli vykonané zbytočné úkony vo vzťahu i k žalovaného v 3. r., sme toho názoru, že boli konania zbytočne odročované s dlhými intervalmi na určenie nového termínu pojednávania a preto navrhujeme ctenému súdu, aby predloženej sťažnosti navrhovateľov vyhovel.»

Dňa 16. apríla 2009 sťažovatelia podali návrh na začatie konania proti žalovaným: 1. ; 2. ; 3. o náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 1. júna 2009 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade. Dňa 2. júna 2009 okresný súd vyzval žalovaných v 2. rade a 3. rade, aby sa vyjadrili k návrhu. Dňa 23. júna 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade. Dňa 23. júna 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na oznámenie sídla žalovaného v 2. rade. Dňa 4. augusta 2009 okresný súd výzvu opakoval. Dňa 13. augusta 2009 právna zástupkyňa žalobcov oznámila, že sa nepodarilo zistiť inú korešpondenčnú adresu. Dňa 8. septembra 2009 okresný súd uznesením ustanovil úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako opatrovníka pre mal. žalobcu v 3. rade. Dňa 1. septembra 2009 okresný súd zaslal vyjadrenia odporcov právnej zástupkyni žalobcov s výzvou na vyjadrenie. Dňa 1. septembra 2009 okresný súd vyzval na predloženie plnej moci pre zastupovanie žalobcu v 1. rade. Dňa 27. októbra 2009 okresný súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby v lehote 10 dní predložila písomné stanovisko k vyjadreniu odporcov. Dňa 13. novembra 2009 bolo doručené splnomocnenie udelené . Dňa 16. novembra 2009 bolo doručené stanovisko žalobcov k vyjadreniu odporcu v 1. rade. Dňa 24. novembra 2009 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby v lehote 3 dní predložila spresnenie návrhu, čo sa týka označenia odporcu v 3. rade v súlade s jeho živnostenským registrom. Dňa 8. decembra 2009 žalobcovia spresnili označenie odporcu v 3. rade.

Dňa 25. novembra 2011 okresný súd požiadal Obecný úrad vo , , , a oznámiť, či by súhlasili s ustanovením opatrovníka pre odporcu v 2. rade. Dňa 27. decembra 2011 oznámil, že nesúhlasí, aby bol ustanovený za opatrovníka odporcu v 2. rade. Dňa 13. januára 2012 okresný súd požiadal oznámiť, či súhlasí s ustanovením za opatrovníka pre odporcu v 2. rade. Dňa 13. januára 2012 okresný súd požiadal oznámiť, či súhlasí s ustanovením za opatrovníka pre odporcu v 2. rade. Dňa 24. apríla 2012 okresný súd uznesením ustanovil , zamestnankyňu Okresného súdu Galanta, za opatrovníčku pre odporcu v 2. rade. Dňa 30. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia ani ich právna zástupkyňa neboli prítomní, bolo odročené na 22. jún 2012. Dňa 31. mája 2012 právna zástupkyňa žalobcov ospravedlnila neúčasť na pojednávaní z dôvodu jej hospitalizácie. Požiadala o odročenie pojednávania. Dňa 18. júna 2012 žalovaný v 1. rade požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 22. júna 2012 z dôvodu, že sa zdržiava v zahraničí. Dňa 22. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia neboli prítomní. Bolo odročené na 5. september 2012. Dňa 5. septembra 2012 sťažovatelia rozšírili a spresnili petit žaloby. Dňa 5. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia boli prítomní. Okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu a následne pojednávanie odročil na 26. september 2012. Dňa 21. septembra 2012 okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené na 26. september 2012 sa odročuje na 19. október 2012. Dňa 24. septembra 2012 bolo doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe žalobcov. Dňa 25. septembra 2012 bolo doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu odporcu v 1. rade z 21. septembra 2012.

Dňa 10. októbra 2013 znalec požiadal o predĺženie termínu na podanie znaleckého posudku. Dňa 13. novembra 2013 znalec doručil znalecký posudok. Dňa 14. novembra 2013 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa písomne vyjadrili k znaleckému posudku. Dňa 6. decembra 2013 žalovaný v 1. rade sa vyjadril k znaleckému posudku. Dňa 21. januára 2014 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľov, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrili k znaleckému posudku č. 4/2013 . Dňa 4. februára 2014 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľov k znaleckému posudku č. 4/2013 . Dňa 26. mája 2014 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade požiadala o doručenie vyjadrenia žalobcov k znaleckému posudku č. 4/2013 . Dňa 25. júna 2014 sa právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní, súčasne vyjadrila súhlas, aby sa vec prerokovala v jej neprítomnosti. Dňa 27. júna 2014 sťažovatelia rozšírili, spresnili a doplnili petit podľa záverov znaleckého posudku . Dňa 27. júna 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 30. júl 2014. Dňa 29. júla 2014 okresný súd upovedomil účastníkov konania o tom, že pojednávanie nariadené na 30. júl 2014 sa odročuje na 13. august 2014. Dňa 11. augusta 2014 právny zástupca žalovaného v 1. rade požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby sa vec prerokovala v jeho neprítomnosti. Dňa 11. augusta 2014 pojednávanie nariadené na 13. august 2014 bolo zrušené z dôvodu pracovnej neschopnosti sudkyne, bolo odročené na neurčito. Dňa 2. decembra 2014 bolo zaslané predvolanie okresného súdu účastníkom konania na pojednávanie nariadené na 6. február 2015.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že na dĺžku posudzovaného konania mala vplyv skutková náročnosť veci. Právne vec nemožno považovať za zložitú.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovatelia síce využívali svoje procesné práva a priebežne podávali návrhy na zmenu petitu, túto skutočnosť im však nemožno pripísať na ťarchu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Namietané konanie skončilo na okresnom súde rozsudkom 27. februára 2015. Po odvolaní odporcu v 1. rade sa od 22. júna 2015 spisový materiál nachádza na Krajskom súde v Trnave. Namietané konanie síce nie je právoplatne skončené, avšak na okresnom súde bolo skončené rozsudkom, preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 81/2009 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať im primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 3 000 € pre každého s odôvodnením, že „sa okresný súd dopustil svojim nekonaním porušenia základných práv a slobôd sťažovateľov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na dlhé trvanie napadnutého konania, ako aj vzhľadom na povahu veci považuje za primerané vo výške po 1 500 € (bod 2 výroku).