II. ÚS 325/2025
ECLI:SK:USSR:2025:2.US.325.2025.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Ľuboš Szigeti
- IČS
- 2291/2024
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 325/2025-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/61/2018-630 z 29. júla 2024 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci 1. Ústavnému súdu bola 28. augusta 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, ktorým nepripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného. Sťažovateľ žiada napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje právo na náhradu trov konania. 2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu je účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 10C/61/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V čase podania žaloby 13. augusta 2018 bola vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, obchodná spoločnosť (žalovaný 1). Po podaní žaloby 10. septembra 2018 sa vlastníkom nehnuteľnosti stala obchodná spoločnosť (žalovaný 2). V priebehu súdneho konania 4. mája 2023 sa vlastníkom nehnuteľnosti stalo . Sťažovateľ podal návrh na pristúpenie aktuálneho vlastníka do konania 4. augusta 2023. Súčasťou tohto podania bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia [zákaz nakladania s nehnuteľnosťou pre aktuálneho vlastníka a návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu, v alternatívnej forme i) určenie vlastníckeho práva alebo ii) určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade].
3. Okresný súd uznesením č. k. 10C/61/2018-342 z 18. augusta 2023 pripustil zmenu žalobného petitu, predmetom konania sa teda stalo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uznesením č. k. 10C/61/2018-333 z 18. augusta 2023 pristúpenie ďalšieho subjektu (aktuálneho vlastníka ) do konania na strane žalovaného nepripustil a uznesením č. k. 10C/61/2018- 336 z 18. augusta 2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamietol. 4. Sťažovateľ podal 10. apríla 2024 opakovane návrh na vstup aktuálneho vlastníka predmetu sporu do konania a čiastočné späťvzatie žaloby. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. 10C/61/2018- 630 z 29. júla 2024 nepripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného. 5. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť s odôvodnením, že okresný súd ním zasiahol do práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, pretože nepripustením vstupu aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti do konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odňal možnosť sťažovateľovi konať pred súdom. Totiž ak takáto žaloba nesmeruje proti aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľnosti, musí ju súd zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných. A to v situácii, keď po podaní žaloby proti aktuálnemu vlastníkovi došlo už k druhému účelovému prevodu vlastníckeho práva na nového majiteľa. Proti tomuto uzneseniu nemôže sťažovateľ podať odvolanie ani dovolanie.
II. Predbežné prerokovanie sťažnosti 6. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je založená na princípe subsidiarity, tzn. že ústavný súd nastupuje ako nástroj ochrany základných práv a slobôd až po vyčerpaní všetkých dostupných efektívnych prostriedkov na ochranu práv uplatniteľných v zhode zo zákonom v systéme orgánov verejnej moci (I. ÚS 36/96, I. ÚS 78/99).
7. Tomu zodpovedá aj znenie § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého je ústavná sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
8. Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. 9.
Sťažovateľ namieta porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu procesným uznesením okresného súdu o nepripustení pristúpenia ďalšieho žalovaného do konania. Tento postup považuje za nesprávny a arbitrárny s priamym negatívnym dopadom na jeho meritórny neúspech v konaní. Ústavný súd konštantne judikuje, že predpokladom pre záver o porušení základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „CSP“). Ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov.
10. Podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
12. Sťažovateľ má k dispozícii procesné oprávnenia účastníka konania vo forme odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, prípadne dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorých môže uplatniť svoju argumentáciu o odňatí možnosti konať pred súdom nesprávnym procesným postupom okresného súdu (nepripustením návrhu na vstup ďalšieho žalovaného do konania), ktorý je v rozpore s právom sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie v rámci riadneho inštančného postupu všeobecných súdov. Až po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov nápravy v rámci všeobecného súdnictva nastupuje prípadná právomoc ústavného súdu posúdiť spravodlivosť konania ako celku. V tomto štádiu konania je ústavná sťažnosť podaná predčasne. 13.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. mája 2025
Ľuboš Szigeti predseda senátu