II. ÚS 327/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 327/2026-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, zastúpeného advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Podjavorinskej 7, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 23C/9/2019 (pôvodne sp. zn. 7C/471/2002) v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 432/2024-22 z 26. novembra 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. apríla 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 432/2024-22 z 26. novembra 2024. Tiež navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania. 2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 20. mája 2002 domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom v katastrálnom území . Ústavný súd nálezom z 26. novembra 2024 rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 23C/9/2019 (pôvodne sp. zn. 7C/471/2002) bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu prikázal v konaní sp. zn. 23C/9/2019 konať bez zbytočných prieťahov, sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. Po právoplatnosti nálezu (12. decembra 2024) okresný súd 19. decembra 2024 nariadil termín pojednávania na 17. marec 2025. Termín pojednávania bol 10. marca 2025 zrušený z dôvodu úmrtia žalovaného v 36. rade. O právnom nástupníctve po žalovanom v 36. rade a žalovanom v 34. rade rozhodol okresný súd uznesením 18. júna 2025. Uznesením z 18. augusta 2025 okresný súd rozhodol o právnom nástupníctve po žalovanom v rade 16a. 3. Sťažovateľ namieta, že od tohto momentu ostal okresný súd nečinný a nevykonal proti stranám sporu úkon smerujúci k ukončeniu konania, teda v napadnutom konaní vznikol prieťah v trvaní viac ako 8 mesiacov. Uvádza, že konanie o určenie vlastníctva nie je svojou povahou zložité, tvorí štandardnú rozhodovaciu činnosť súdov prvého stupňa. Čiastočnú faktickú zložitosť konania založenú na širšom okruhu žalovaných konštatoval v náleze ústavný súd, avšak v tej súvislosti zdôrazňuje, že za situácie širšieho okruhu strán sporu musí súd o to pružnejšie konať v čase, keď má ustálený okruh (žijúcich) žalovaných. Sťažovateľ svojím správaním k vzniku zbytočných prieťahov neprispel. Zdôraznil, že vzhľadom na ústavným súdom uložený príkaz konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov bolo povinnosťou okresného súdu organizovať procesný postup v konaní tak, aby rešpektoval príkaz ústavného súdu.

4. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2, súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. 5. Úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať tú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 256/2024).

konanie. K iným dôvodom zakladajúcim záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci (súdu), ktorá je vždy posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 584/2024).

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). 9. V prejednávanom prípade napadnuté konanie trvá od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu približne rok a štyri mesiace. Vychádzajúc zo svojej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v rozhodnom (tu posudzovanom) období sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Ako z obsahu samotnej ústavnej sťažnosti, ako aj informácií poskytnutých okresným súdom vyplýva, okresný súd 6. decembra 2024 nariadil termín pojednávania na 17. marec

Dňa 10. marca 2025 pristúpil k zrušeniu nariadeného pojednávania z dôvodu úmrtia žalovaného v 36. rade vzhľadom na neskončenie dedičského konania. Následne uznesením z 18. júna 2025 rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami po žalovanej v 34. rade a žalovanom v 36. rade. Uznesením z 18. augusta 2025 okresný súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami po žalovanom v rade 16a. Dňa 30. októbra 2025 okresný súd zisťoval pobyt žalovanej v 19. rade, občianky Českej republiky. Dňa 14. apríla 2026 vykonal kontrolu spôsobilosti žalovaných byť účastníkom konania a opätovný dopyt prostredníctvom súdu

10. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny ako dôsledku porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je potrebné poznamenať, že v prípadoch extrémne dlhotrvajúcich prieťahov v konaní môže ústavný súd konštatovať aj porušenie práva na súdnu ochranu, a to za predpokladu, že intenzita prieťahov v konaní hraničí s odmietnutím spravodlivosti, pričom v tejto súvislosti podstatným je aj predmet konania. Porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny konštatoval ústavný súd vo svojom náleze z 26. novembra 2024, pričom zodpovednosť súdu voči sťažovateľovi bola zohľadnená priznaným finančným zadosťučinením.

12. S poukazom na uvedené preto ústavný súd odmietol túto ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. 13. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.