II. ÚS 334/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 334/2015­10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, Národná 814/4, Žilina, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 59/2003, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania o rozvod manželstva a o úpravu pomerov rodičov k deťom na čas po rozvode vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 59/2003 v procesnom postavení odporkyne. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 C 59/2003 z 3. decembra 2003 (právoplatným od 9. marca 2004, pozn.) manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol a rozsudkom sp. zn. 8 C 59/2003 z 8. novembra 2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 81/2008 z 27. februára 2009 zveril maloletého syna sťažovateľky do jej osobnej starostlivosti. Následne okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 C 59/2003 z 19. novembra 2009 (ďalej len „rozsudok z 19. novembra 2009“) uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné na maloletého syna v sume 33,19 € mesačne od 9. marca 2004 do 18. februára 2007 a od 19. februára 2007 naďalej po 49,17 € mesačne k rukám sťažovateľky a povinnosť zaplatiť výživné na dcéru pochádzajúcu z rozvedeného manželstva od 9. marca 2004 do 22. marca 2004 v sume 33,19 €, uložil sťažovateľke (odporkyni, pozn.) povinnosť zaplatiť výživné na syna pochádzajúceho z rozvedeného manželstva v sume 33,19 € mesačne od 1. novembra 2005 do 3. marca 2007. Rozsudkom z 19. novembra 2009 okresný súd zároveň upravil styk navrhovateľa s maloletým synom, rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, a súčasne zaviazal navrhovateľa a sťažovateľku zaplatiť trovy preddavkované štátom v sume po 250,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „Postupom opísaným v predchádzajúcom odstavci Okresný súd v Čadci porušil základné práva sťažovateľky podľa citovaného článku Ústavy Slovenskej republiky v konaní č. 8C/59/2003 svojou nečinnosťou v určitých časových obdobiach súdneho konania, čo spôsobilo oddialenie právoplatného ukončenia tohto súdneho konania. Sťažovateľka v priebehu súdneho konania poukazovala sa to, že sa jedná o deti, ktoré žijú v neskutočne stresovom prostredí a žiadala o urýchlené doriešenie prípadu. Navrhovateľ už od roku 2002 neprispieval na domácnosť a na výživu svojich detí. Dĺžka trvania súdneho sporu mu umožnila, aby deti negatívne ovplyvňoval, čo spôsobilo nezvratné naštrbenie rodinných vzťahov. Sťažovateľka žila v neustálej neistote, finančnej nestabilite a strachu 10 rokov od podania návrhu až právoplatné rozhodnutie vo veci. Po celé toto obdobie si sťažovateľka nemohla vysporiadať svoju životnú situáciu. Rozhodnutie v uvedenej právnej veci malo pre sťažovateľku nesmierny morálny význam, keďže sa jednalo o vyriešenie pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a zároveň aj dosiahnutie psychickej rovnováhy v osobnom aj rodinnom živote sťažovateľky.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom: „Základné právo sťažovateľky ... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov Okresným súdom v Čadci, v konaní č. k. 8C/59/2003 PORUŠENÉ BOLO. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 € proti Slovenskej republike, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh (sťažnosť) ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia sťažovateľkou označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný súd teda môže na predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

3. Rozsudkom z 19. novembra 2009 okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné na maloletého syna v sume 33,19 € mesačne od 9. marca 2004 do 18. februára

2007 a od 19. februára 2007 naďalej po 49,17 € mesačne k rukám sťažovateľky a povinnosť zaplatiť výživné na dcéru pochádzajúcu z rozvedeného manželstva od 9. marca 2004 do 22. marca 2004 v sume 33,19 €, uložil sťažovateľke (odporkyni, pozn.) povinnosť zaplatiť výživné na syna pochádzajúceho z rozvedeného manželstva v sume 33,19 € mesačne od 1. novembra 2005 do 3. marca 2007, upravil styk navrhovateľa s maloletým synom, ďalej rozhodol o tom, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, a súčasne zaviazal navrhovateľa a sťažovateľku zaplatiť trovy preddavkované štátom v sume po 250,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 Co 144/2010 z 30. júna 2010 rozsudok okresného súdu z 19. novembra 2009 v časti, v ktorej bola navrhovateľovi uložená povinnosť platenia výživného na deti pochádzajúce z rozvedeného manželstva, potvrdil a vo výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletým synom a výroku o povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy preddavkované štátom zrušil.

5. Uznesením č. k. 8 C 59/2003­403 z 28. februára 2011 (ďalej len „uznesenie z 28. februára 2011“) okresný súd zastavil konanie o úpravu styku navrhovateľa s maloletým synom, žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľa a sťažovateľku zaviazal zaplatiť trovy preddavkované štátom, a to v sume každému po 250,02 €.

6. Krajský súd uznesením č. k. 7 Co 149/2011­417 z 28. februára 2012 uznesenie okresného súdu z 28. februára 2011 vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy preddavkované štátom v sume 250,02 € Slovenskej republike, zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Výroky o zastavení konania, trovách konania a o povinnosti odporkyne (sťažovateľky, pozn.) zaplatiť trovy preddavkované štátom označeného uznesenia okresného súdu ostali nedotknuté (právoplatné 7. mája 2012, pozn.).