II. ÚS 344/2026
ECLI:SK:USSR:2026:2.US.344.2026.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Peter Straka
- IČS
- 148/2024
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 344/2026-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou Volárovou, Kukučínova 11, Piešťany, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36K/42/2014-484 z 20. apríla 2021 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3CoKR/9/2023-609 z 29. septembra 2023 takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
Odôvodnenie:
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav a argumentácia sťažovateľa 1. Ústavnému súdu bola 17. januára 2024 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami okresného súdu a krajského súdu označenými v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. 2. Okresný súd uznesením z 21. januára 2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a za správcu ustanovil sťažovateľa. Dňa 1. februára 2021 predložil konajúcemu súdu návrh na schválenie rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty a informoval súd o schválení rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty zástupcom veriteľov 8. decembra 2020. 3. Okresný súd 19. marca 2021 vyzval sťažovateľa na prepracovanie rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty a následne uvedené uložil sťažovateľovi ako povinnosť napadnutým uznesením z 20. apríla 2021. 4. Na túto výzvu sťažovateľ reagoval podaním zo 6. mája 2021, kde okrem iného vytkol súdu nedôvodnosť jeho postupu. Následne po tom súd vyzval zabezpečeného veriteľa, ako aj zástupcu veriteľov, aby sa vyjadrili k porušeniam povinností sťažovateľa ako správcu, ako aj k jeho odvolaniu z funkcie správcu konkurznej podstaty. K tejto výzve sa nevyjadrili. Reagoval až zabezpečený veriteľ, ktorý podaním z 22. júla 2021 schválil sťažovateľom vypracovaný návrh výťažku z oddelenej podstaty. 5. Sťažovateľ na uvedené reagoval tak, že 31. júla 2021 uhradil pohľadávky zabezpečeného veriteľa, nezabezpečených veriteľov aj súdny poplatok za vedenie konkurzu a následne 2. augusta 2021 zverejnil v Obchodnom vestníku konečné rozvrhy oboch podstát. Dňa 4. augusta 2021 doručil sťažovateľ súdu návrh na zrušenie konkurzu, na ktorú reagoval súd až 14. novembra 2021, a to tak, že nemôže zrušiť konkurz, lebo na to nie sú zákonné dôvody – nie je schválený rozvrh z oddelenej podstaty. 6. Uznesením zo 6. decembra 2022 okresný súd uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu 500 eur preto, že si sťažovateľ podľa súdu nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená uznesením z 20. apríla 2021, neprepracoval rozvrh oddelenej podstaty v zmysle uznesenia a nepredložil rozvrh oddelenej podstaty na schválenie súdu podľa § 96 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd napadnutým uznesením z 29. septembra 2023 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol. 8. Sťažovateľ poukazuje na to, že vo vzťahu k nemu bolo správanie konajúceho súdu šikanózne, neprofesionálne, a teda také, ktoré nemôže mať oporu v zákone.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania [§ 39 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 10. Ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť je v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 36K/42/2014 z 20. apríla 2021 potrebné odmietnuť z dôvodu jej oneskoreného podania podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde, keďže bola celkom zrejme podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. 11. V druhom rade sťažovateľ napadol uznesenie krajského súdu, ktorý odmietol odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že toto jeho odvolanie bolo odmietnuté preto, že odvolanie nebolo prípustné. Proti dôvodom na odmietnutie odvolania argumentácia sťažovateľa pritom vôbec nesmeruje – ústavný súd je nútený konštatovať, že jeho argumentácia je veľmi stručná a v podstate smeruje len proti tomu, že sa mu nepáči, ako konkurzný súd vo veci postupoval, a že mu uložil záväzný pokyn. S ohľadom na tieto skutočnosti preto ústavný súd odmietol podanú ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
12. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2026
Peter Molnár predseda senátu