II. ÚS 351/2026

I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav a argumentácia sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu a najvyššieho správneho súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu správnemu súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. 2. Sťažovateľka podala 12. apríla 2021 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „žalovaný“) č. 2296-6000/2021 z 8. marca 2021. Spolu so žalobou doručila aj návrh na spojenie veci s vecou vedenou krajským súdom pod sp. zn. 5S/109/2020 (sťažovateľka v návrhu na spojenie nesprávne označila konanie krajského súdu sp. zn. 5S/106/2020, pozn.). V auguste 2021 sa žalovaný vyjadril k žalobe a sťažovateľka doručila repliku k vyjadreniu žalovaného. 3. Dňa 27. decembra 2022 sa listom obrátila na predsedu krajského súdu, ktorým sa domáhala nápravy vo vzťahu k nečinnosti súdu. Predsedníčka správneho súdu, ktorému bola sťažnosť sťažovateľky postúpená, v odpovedi na sťažnosť z 31. júla 2023 túto vyhodnotila ako dôvodnú.

8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010)

súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

11. Práve s ohľadom na tento nález skúmal ústavný súd iba postup správneho súdu po tomto náleze, ako aj následný postup najvyššieho správneho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky. 12. Po tom, ako ústavný súd konštatoval prieťahy na strane správneho súdu (január 2024), nariadil správny súd vo veci pojednávanie na 23. apríl 2024. Pojednávanie sa neuskutočnilo pre potrebu pribratia ďalšieho účastníka do konania (kde vyvstáva otázka, prečo až po takom čase), no na druhej strane už ďalšie úkony vykonával správny súd plynule – odoslanie správnej žaloby na vyjadrenie, na repliku a následne uskutočnenie jediného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Vzhľadom na okolnosti ústavný súd v tomto postupe správneho súdu dlhšie obdobia nečinnosti alebo neefektívne konanie nevzhliadol. Aj samotné námietky sťažovateľky skôr smerujú k tomu, že celé konanie na správnom súde trvá dlho a pojednávanie bolo nariadené až po viac ako troch rokoch od podania správnej žaloby. Uvedené však už ústavný súd zohľadnil v náleze sp. zn. III. ÚS 559/2023.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd po náleze sp. zn. III. ÚS 559/2023 porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nevzhliadol, a preto ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa čl. 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2026

Peter Molnár predseda senátu