II. ÚS 361/2016

Vo veci bol členkou senátu predložený protinávrh nálezu o nevyhovení sťažnosti, ktorý získal v senáte potrebnú väčšinu dvoch hlasov (ďalej aj „väčšinový nález“). Väčšinový nález som nepodporil, pretože nesúhlasím s jeho výrokom ani odôvodnením. Navyše sa domnievam, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a zároveň z povahy prieskumného rozhodovania (ex natura sua) vyplýva, že ani väčšinový nález, nerešpektujú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu sa aspektov práva na súkromný a rodinný život maloletých a rodičov maloletých (porov. napr. Voleský v. Česká republika, rozsudok ESĽP z 29. 6. 2004, č. 63627/00, bod 117; Mustafa a Armaga Akn v. Turecko, rozsudok ESĽP zo 6. 4. 2010, č. 4694/03, bod 22). Rozhodol som sa preto k väčšinovému nálezu pripojiť podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odlišné stanovisko.

Vo veci sťažovateľov všeobecné súdy svoje rozhodnutia o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky postavili na záveroch, podľa ktorých (i) maloletý dosahuje vynikajúce výsledky v škole, ktorú navštevuje v Ružomberku, okrem toho si veľmi pozitívne rozvíja svoj talent v mimoškolských činnostiach a v prípade jeho zverenia do striedavej rodičovskej starostlivosti by došlo podľa všeobecných súdov v tomto období k vážnemu narušeniu, ba až k znemožneniu výkonu minimálne niektorých z týchto ďalších činností, ktoré vykonáva popri štúdiu. Zároveň všeobecné súdy dodali, že v (ii) prípadoch, kde komunikácia rodičov dieťaťa je problematická a ich vzťahy sú vážne narušené, nie je v zásade striedavá rodičovská starostlivosť vhodným spôsobom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súdy taktiež (iii) argumentovali príliš veľkou vzdialenosťou medzi Bratislavou a Ružomberkom (približne 270 km).

Väčšinový nález paradoxne, ale výstižne poukazuje aj na to, že podľa usmernenia Ministerstva školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2013 (dostupné na <https://www.minedu.sk/data/att/4820.pdf>) ak súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti právoplatným rozhodnutím alebo schválenou dohodou určí, že dieťa bude striedavo navštevovať dve základné školy, je potrebné takéto rozhodnutie súdu rešpektovať. Rovnako je správne, ako cituje väčšinový nález, poukázať, že aj prax všeobecných súdov potvrdzuje, že takéto rozhodnutia všeobecných súdov o určení dvoch základných škôl, ktoré má maloleté dieťa v prípade určenia striedavej starostlivosti navštevovať, nie sú výnimočné (uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Cop 46/2014 zo 17. septembra 2014,

rozsudok

Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 11 P 100/2015 z 11. januára 2016; bližšie pozri väčšinový nález, bod 15).

K druhému okruhu výhrad, pre ktoré sa všeobecné súdy nerozhodli pre striedavú starostlivosť o maloletého a podľa ktorých v prípadoch, kde komunikácia rodičov dieťaťa je problematická a ich vzťahy sú vážne narušené, nie je v zásade striedavá rodičovská starostlivosť vhodným spôsobom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, odkazujem na vykonané dokazovanie pred všeobecnými súdmi a na nasledujúce závery z neho vyplývajúce: - (i) kolízny opatrovník maloletého vo svojom prednese na pojednávaní 4. septembra 2014 uviedol, že vyjadrenia maloletého sú také, že chce bývať v Bratislave s otcom; - (ii) maloletý vo svojej výpovedi na pojednávaní 4. septembra 2014 uviedol, že chce bývať v Bratislave, pretože tam má kamarátov a starého rodiča a chce tam navštevovať školu. Do Ružomberka by chcel chodiť na víkendy a predstavoval by si to tak, že by to bolo presne naopak, ako to bolo v tom čase; - (iii) z úradného záznamu o zisťovaní názoru maloletého dieťaťa z 15. apríla 2013 vyplynulo, že s ním bol vykonaný pohovor na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“), kde prišiel za prítomnosti oboch rodičov. Uviedol, že sa má dobre, do školy teraz chodí v Ružomberku na ulici, predtým navštevoval školu na ulici v Bratislave. V škole sa mu veľmi nepáči, nerád tam chodí, pretože pani učiteľka dosť kričí. Keď je doma s matkou, ona pozerá televízor, on sa nudí alebo pozerá s ňou, avšak u otca sa nenudí, hrá sa s chameleónmi alebo so škrečkami. Na otázku, ako často je s otcom, uviedol, že dva dni, s matkou dva týždne a potom opäť s otcom dva dni, čo je pre neho málo, pretože by s ním chcel byť cez týždeň a potom dva dni s matkou; - (iv) okresný súd na pojednávaní z 11. septembra 2015 vypočul znalkyňu PhDr. , ktorá uviedla, že maloletý by mal teoreticky zvládnuť striedavú starostlivosť, a teda striedanie Ružomberka a Bratislavy. Uviedla, že v rámci rozhovoru „preferoval zverenie do výlučnej starostlivosti otca, striedavú starostlivosť nevylúčil“. Podľa znalkyne sú dôležití obaja rodičia, ako aj ich prístup pri realizácii tejto formy starostlivosti, a to nielen teoreticky, ale aj prakticky, a vonkajšie podmienky, aby sa dokázali zladiť školy, ktoré by maloletý navštevoval. Podľa jej slov je predpoklad, že striedavá starostlivosť by nebola realizovaná na úkor dieťaťa, pretože ide o záujem ich dieťaťa. Znalkyňa odporučila 2-týždňový interval striedania a mali by byť pevne stanovené pravidlá. Dieťa má oboch rodičov rado. Sú tu väzby s kamarátmi a mesiac by už bol podľa nej veľmi veľa. Je predpoklad, že pokiaľ by tu bola striedavá výchova, otec bude mať možnosť venovať sa dieťaťu aj počas školských povinností a znalkyňa nevidí zmysluplný dôvod, prečo by mal zanedbávať učenie syna a školskú dochádzku. Znalkyňa PhDr. uviedla, že otec je spôsobilý vychovávať maloletého, zabezpečiť jeho vývinové potreby a stabilné výchovné prostredie s tým, že podľa jej názoru by momentálne mali byť vytvorené podmienky, aby mohla fungovať striedavá starostlivosť – je to v záujme maloletého.

Zarážajúce je, že všeobecné súdy si boli vedomé dokázaného skutkového stavu, ktorý preukazoval spôsobilosť otca riadne vychovávať maloletého v zdravom sociálnom prostredí (sám okresný súd vo svojom rozsudku uvádza: „... je daná spôsobilosť otca v plnom rozsahu vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu výkonom starostlivosti o mal., je nepochybné, že otec má vytvorené všetky predpoklady z hľadiska štruktúry osobnosti, ale aj z materiálneho hľadiska, starostlivosť o mal. po všetkých stránkach riadne zabezpečiť, zároveň jednoznačný záujem otca vykonávať starostlivosť o mal. s tým, že vzájomné citové väzby medzi otcom a dieťaťom sú silné, a preto otec musí mať zabezpečené právo v najväčšom možnom rozsahu, ktorý je však limitovaný zistenými skutočnosťami podieľať sa na výkone rodičovských práv“), napriek tomu nerozhodli o striedavej starostlivosti s odôvodnením, že v prípade narušenia komunikácie medzi rodičmi nie je striedavá starostlivosť vhodným spôsobom úpravy vzťahov medzi rodičmi a maloletým. Pritom pri striedavej starostlivosti, kde dieťa navštevuje striedavo otca a matku v súdom stanovených časových intervaloch (dvojtýždňových, mesačných a pod.) každého v inom meste a v inej domácnosti, je priestor pre „ohrozenie“ maloletého dieťaťa komunikačnými problémami medzi rodičmi zredukovaný a do popredia sa dostáva skôr otázka, či každý z rodičov je pripravený zvládnuť starostlivosť o maloleté dieťa v danom meste a v danej domácnosti počas spoločne stráveného času s maloletým v súdom stanovenom čase a či má maloleté dieťaťa vybudovaný priaznivý vzťah s oboma rodičmi. V prerokovávanej veci pritom bolo jednoznačne dokázané, že otec, ako aj matka maloletého sú schopní riadne plniť svoje rodičovské povinnosti voči maloletému v čase, keď sú s maloletým dieťaťom v kontakte v meste, kde bývajú, a zároveň bolo dokázané, že maloletý má rád oboch rodičov, s oboma má vytvorený pozitívny a vrúcny vzťah, cíti sa u oboch rodičov dobre (dokonca sám maloletý preferoval starostlivosť otca a žiadal viac času tráviť s ním v Bratislave) a v oboch mestách má vytvorené sociálne väzby (kamarátov, škola...).

Čo sa týka samotnej vzdialenosti medzi mestami, pripomínam, že v 21. storočí prekonanie danej vzdialenosti zďaleka nie je problematické, veď maloletý túto vzdialenosť už pravidelne absolvuje v rámci styku s otcom. Okrem toho možno dodať, že Slovenská republika disponuje solídnym vlakovým spojením medzi Bratislavou a Ružomberkom a vlakový presun medzi týmito mestami trvá 3 až 3,5 hodiny, čo v pomere k 336 hodinám stráveným maloletým dieťaťom s rodičom v prípade dvojtýždňových intervalov striedavej starostlivosti nie je podstatný a premárnený čas. Nie je ani v dnešnej dobe výnimočné stretnúť deväťročné, šesťročné či mladšie maloleté deti (maloletý mal v čase rozhodovania krajského súdu takmer 10 rokov) s rodičmi cestovať vlakom dlhší čas (aj viac ako 3,5 hodiny) naprieč Slovenskom (výlet, návšteva a pod.). Zároveň sa Slovenskej republike podarilo postaviť diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Žilinou, cesta motorovým vozidlom z Bratislavy do Ružomberka trvá približne 2 hodiny aj 50 minút, čiže ani z tohto pohľadu nie je vzdialenosť medzi Bratislavou a Ružomberkom prekážkou, keďže na presun možno využiť pomerne rýchle spojenie cestnou sieťou. Predsa aj samotný okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku na možnosť využiť čas strávený presunom z Ružomberka do Bratislavy na vzájomné prežívanie spoločných chvíľ otca s maloletým a spoznávanie okolitého sveta: „... aj čas strávený cestou s mal. môže znamenať pre oboch zmysluplne využitý čas z hľadiska ich vzájomnej blízkosti, vzájomného prežívania spoločných chvíľ a podľa názoru súdu túto cestu môžu spojiť s rôznymi poznávacími výletmi na trase, nemusí sa jednať len o jednoduchý presun z Ružomberka do Bratislavy...“ Navyše, ak sa všeobecným súdom pozdával v prípade striedavej starostlivosti presun maloletého dieťaťa z Bratislavy do Ružomberka a naopak v dvojtýždňových intervaloch ako príliš častý, nič mu nebránilo určiť iný, dlhší interval (tri týždne, mesiac...).

Opakovane dávam do pozornosti, že aj v období pred jeho rozhodovaním maloletý navštevoval otca v Bratislave [maloletý je s matkou v Ružomberku od 14. augusta 2012, pričom z vykonaného dokazovania (pozri napr. výpoveď matky na pojednávaní 18. apríla 2013 alebo odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu na s. 22) vyplýva, že otec udržiaval kontakt s maloletým po presťahovaní sa maloletého s matkou do Ružomberka práve v Bratislave] a predmetnú vzdialenosť medzi Ružomberkom a Bratislavou do rozhodovania všeobecných súdov opakovane absolvoval. Inak by to nebolo ani po prijatí napadnutého rozsudku, keďže ten potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý upravil stretávanie sa otca s maloletým tak, že neurčil, v ktorom meste je otec maloletého oprávnený sa stretávať s maloletým. Naopak, z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že pôjde o byt otca maloletého v Bratislave, kde má maloletý zariadenú izbu a vytvorené podmienky na bývanie: „Súd upravuje stretávanie otca s maloletým (...) tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať maloletého otcovi v stanovenom čase pred bytom matky a otec je povinný po vykonaní stretnutia odovzdať maloletého matke v stanovenom čase pred bytom matky. Súd ponechal miesto odovzdávania a preberania mal. pred bytom matky, nakoľko je toho názoru, že pokiaľ otec sa rozhodne v čase po ukončení školského vyučovania resp. mimoškolských aktivít premiestniť sa s mal. do miesta jeho bydliska do Bratislavy, aj čas strávený cestou s mal. môže znamenať pre oboch zmysluplne využitý čas z hľadiska ich vzájomnej blízkosti, vzájomného prežívania spoločných chvíľ a podľa názoru súdu túto cestu môžu spojiť s rôznymi poznávacími výletmi na trase, nemusí sa jednať len o jednoduchý presun z Ružomberka do Bratislavy, príp. späť, o čo mal. nepochybne by mal záujem, ako vyplynulo z charakteristiky žiaka, keďže je to inteligentné dieťa, ktoré rado získava nové informácie, spoznáva nové veci, okrem iného tiež rado číta encyklopédie.“