II. ÚS 367/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Katarínou Dušákovou, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 13 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) «postupom, zásahmi, rozhodnutiami a nedoručením Upovedomenia o zničení zoznamu zo dňa 14. 02. 2014 v zákonnej trojročnej lehote sťažovateľovi, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ­184/BPK­S­2010, Ministerstvom vnútra SR ­ Prezídiom policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred (ďalej len „policajný orgán“) a bolo porušené rozhodnutím sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 13. 11. 2010 pod č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727 (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), ktorým vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011».

Dňa 14. 03. 2014 mi bolo doručené upovedomenie Ministerstva vnútra SR Prezídium policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred, ČVS: PPZ 184/BPK S 2010, o zničení záznamu. Z jeho obsahu vyplýva, že som bol vyššie uvedenou zložkou polície upovedomený v zmysle ustanovenia § 114 ods. 8 Trestného poriadku ako osoba, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa Trestného poriadku, o zničení záznamu o vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo zvukových záznamov. Z tohoto upovedomenia som sa dozvedel, že existovala trestná vec vedená Národnou kriminálnou agentúrou, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred, pod ČVS:

PPZ 53/BOK VY 2012) bola dňa 14. 02. 2011 právoplatne ukončená v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutím veci. . . Vyššie uvedené upovedomenie, ktoré je síce účelovo datované dátumom zo dňa 14. 02. 2014, mi bolo v rozpore s ustanovením § 14 ods. 8 Trestného poriadku doručované po trojročnej zákonnej lehote až dňa 14. 03. 2014, pričom na poštovú expedíciu bolo vyslané Ministerstvom vnútra SR Prezídiom policajného zboru, zložka Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotka, expozitúra Stred, až dňa 05. 03. 2014, teda 3 roky a 19 dní po právoplatnom ukončení veci. V tomto vidím prvé zásadné porušenie mojich práv. Ďalším zásadným porušením mojich práv je skutočnosť, že ma Ministerstvo vnútra

2010, kde som zastupoval ako advokát a obhajca na plnú moc klientov , a (tzv. kauza ). Tento záver vyvodzujem z upovedomenia o zničení záznamu, z ktorého vyplýva, že príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazových a zvukových záznamov sa týkal okrem mojej osoby aj a , pričom ide o sestru a známeho obvinených klientov , a

PPZ 184/BPK S 2010, vedený ako podozrivý z korupčného správania. . . Ja som sa nikdy nedopustil korupčného správania, nikdy som nebol ani svedkom takéhoto správania a preto je pre mňa zarážajúce, že bol sudcom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB ŠTS V

PPZ 184/BPK S 2010, v ktorej bol sudcom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vydaný príkaz č. BB ŠTS V 848 1/10 Ntt 727, na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo zvukových záznamov voči mojej osobe ako sťažovateľovi bola dňa 14. 02. 2014 právoplatne ukončená v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutím veci.

... celý postup OČTK voči mojej osobe vnímam ako účelový a nedôvodný a samotným príkazom č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727 zo dňa 13. 11. 2010 boli zo strany mne neznámeho sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, flagrantne porušené moje základné práva garantované Ústavou SR a Dohovorom. Sudca Špecializovaného trestného sudu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pri vydaní príkazu musel mať vedomosť, že sledovanou osobou má byť advokát resp. obhajca, keďže trestná vec klientov, ktorých som ako obhajca zastupoval, bola vedená v prípravnom konaní práve na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. Tp/17/2010. Domnievam sa, že práve pre môj status obhajcu a advokáta bolo povinnosťou sudcu ŠTS, pri posudzovaní návrhu na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo­ zvukových záznamov, veľmi citlivo skúmať skutočnú dôvodnosť a opodstatnenosť závažného zásahu do mojich práv a nakoniec nevyhovieť návrhu na vydanie príkazu. Bolo povinnosťou sudcu nedôvodný návrh prokurátora na sledovanie mojej osoby apriori po preskúmaní odmietnuť. Napriek tomu bez relevantných dôvodov a podkladov sudca nekriticky a automaticky akceptoval návrh a pristúpil k vydaniu príkazu, ktorý flagrantne a nedôvodne narušil moje súkromie. Konaním sudcu bola fakticky narušená v trestnom konaní aj tzv. zásada rovnosti zbraní v trestnej veci mojich klientov, keďže som bol ako obhajca stíhaných klientov vystavený sledovaniu a nahrávaniu, a teda mohlo dôjsť a aj pravdepodobne došlo k získaniu a zneužitiu informácii o taktike obhajoby (klienti boli v roku 2013 odsúdení STS na dlhoročné tresty).“.

Stred a bolo porušené rozhodnutím sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 13. 11. 2010 pod č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727, ktorým vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011. 2. Rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 13. 11. 2010 pod č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727, ktorý vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011 sa zrušuje. 3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške 7.000,­ €, ktoré mu je povinné vyplatiť Ministerstvo vnútra SR ­ Prezídium policajného zboru SR vo výške 3.000,­ € a Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vo výške 4.000,­ a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR. 4. Ministerstvo vnútra SR ­ Prezídium policajného zboru a Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR, sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Kataríny Dušákovej do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Pretože sťažnosť neobsahovala náležitosti podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa listom z 21. júla 2014 na odstránenie nedostatkov podania (najmä na spresnenie petitu sťažnosti a predloženie rozhodnutí, na ktoré v sťažnosti odkazuje) v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň bola právna zástupkyňa sťažovateľa upozornená na to, že ak nedostatky podania v stanovenej lehote neodstráni, ústavný súd môže sťažnosť jej mandanta pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Do doručenia vyjadrenia resp. odpovede zo strany špecializovaného trestného súdu k žiadosti o zaslanie rozhodnutia, ktoré napádame v bode 2 sťažnosti, nie je v mojich silách predložiť ústavnému súdu požadované napádané súdne rozhodnutie. V prípade jeho doručenia, Vám ho obratom samozrejme zašleme čo sa týka znenia návrhu výroku v bode 1 sťažnosti, ktorý považujete za nejasný a nezrozumiteľný uvádzam nasledovné: Mám zato, že v sťažnosti zreteľne identifikovaní porušovatelia, zásadne porušili ich postupom, zásahmi, rozhodnutiami základné právo na súkromie obsiahnuté a garantované v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa môjho názoru nikdy neexistoval žiaden zákonný dôvod na vydanie Príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727, na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov ani na protizákonné konanie Ministerstva vnútra SR ­ Prezídia policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred na začatie konania vedenom pod ČVS: PPZ­ 184/BPK­S­2010, ako aj porušenia práva sťažovateľa na doručenie Upovedomenia o zničení záznamu zo dňa 14. 02. 2014 v zákonnej trojročnej lehote. Preto žiadam ústavný súd, aby samostatným výrokom vyslovil, že bolo porušené základné právo na súkromie obsiahnuté a garantované v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to vydaním Príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, dňa 13. 11. 2010 pod č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727, na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov ako aj nedôvodným postupom Ministerstva vnútra SR ­ Prezídia policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred, v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ­ 184/BPK­S­2010, a to voči sťažovateľovi.“

Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa čl. 13 listiny nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom, s výnimkou prípadov a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Z § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ v sťažnosti ústavnému súdu tvrdí, že „niet iného súdu resp. inej inštitúcie, ktorá by chránila moje základné práva a slobody a rovnako, vzhľadom na súčasný stav nemôžem uplatniť iné právne prostriedky, ktoré by mi zákon na ochranu práv a slobôd poskytoval.“.

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa „rozhodnutím sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 13. 11. 2010 pod č. BB­ŠTS­V­848­1/10­Ntt­727, ktorým vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov na sťažovateľa na obdobie od 13. 11. 2010 do 12. 01. 2011“

Podľa § 114 ods. 2 Trestného poriadku príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe...

Podľa § 114 ods. 3 Trestného poriadku musí byť v príkaze podľa odseku 2 ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov; tento čas môže trvať najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov, môže čas ich trvania písomne predĺžiť vždy najviac o dva mesiace, a to aj opakovane.

Podľa § 114 ods. 5 Trestného poriadku je policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­zvukových záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo­ zvukových záznamov skončiť... Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

Po oboznámení sa s dôvodmi vydania príkazu ústavný súd konštatuje, že je legálny vzhľadom na účel jeho použitia, ktorým bolo zabezpečenie účinného vyšetrenia trestnej činnosti, a teda v záujme verejnej bezpečnosti a predchádzania zločinnosti. Zásah do súkromia sťažovateľa považuje za legitímny a aj proporcionálny vzhľadom na dosiahnutie daného účelu.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil také skutočnosti, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie signalizovali možnosť vysloviť porušenie základných práv sťažovateľa v súvislosti s vydaním označeného príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, a preto už pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na súkromie podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 13 listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru špecializovaným trestným súdom odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa „postupom, zásahmi, rozhodnutiami a nedoručením Upovedomenia o zničení zoznamu zo dňa 14. 02. 2014 v zákonnej trojročnej lehote sťažovateľovi, v konaní vedenom pod ČVS: PPZ­184/BPK­S­ 2010, Ministerstvom vnútra SR ­ Prezídiom policajného zboru a jeho zložky Národnej kriminálnej agentúry, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Stred“

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za právne prostriedky nápravy, ktoré v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovatelia musia vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu v obdobných veciach, ako je vec sťažovateľa, sa považuje aj podnet a tiež opakovaný podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon o prokuratúre“ (pozri § 31 až § 37 tohto zákona, pozn.)]. ústavný súd totiž považuje podnet a opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za také právne prostriedky nápravy, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje (m. m. napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010, IV. ÚS 328/2011), a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. zjavne vyplýva, že sťažovateľ sa môže účinne domáhať ochrany svojho základného práva podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 13 listiny, ako aj práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom podľa tohto zákona, ktorý má z hľadiska princípu subsidiarity, na ktorom je založená právomoc ústavného súdu, prednosť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (rovnako tak ako podnet a opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre, m. m. IV. ÚS 328/2011).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015