II. ÚS 379/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 379/2015­19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Falisom, Advokátska kancelária, Lermontovova 14, Bratislava, pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 64 Cb 109/2014, v ktorom sa spoločnosť , , ako žalobca (ďalej len žalobca“) domáhala vydania predbežného opatrenia (pred začatím konania vo veci samej), ktorým by okresný súd uložil sťažovateľovi jednak povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu vymedzeného nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. marca 2004 uzatvorenou medzi sťažovateľom ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom v znení jej dodatkov č. 1 až č. 10 žalobcom v rozsahu a na účely stanovené dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy, a jednak uloženia sťažovateľovi zákazu akýmkoľvek spôsobom scudziť, predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiť

12. marca 2004 v znení jej dodatkov č. 1 č. 10 s tým, že doba nájmu bola účastníkmi dohodnutá na dobu určitú do 31. decembra 2016, pričom dodatkom č. 8 z 28. augusta 2008 túto dobu predĺžili do 31. decembra 2026. Žalobca uviedol, že predmet nájmu riadne užíva, vykonáva všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre užívateľa predmetu nájmu z príslušných zákonov, z predmetnej nájomnej zmluvy, ako aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom dodržiava dohodnuté podmienky a platí odporcovi nájomné. Počas celej doby nájmu si plnil všetky práva a povinnosti z nájomnej zmluvy riadne a včas, pričom odporca mu nikdy nevytýkal, že by nejakým spôsobom porušoval dotknutú nájomnú

Tento znalecký posudok ani výpoveď žalobcovi sťažovateľ nesprístupnil. Sťažovateľ žalobcovi uviedol, že mu začala plynúť trojmesačná výpovedná doba od 1. júna 2014 do 31. decembra 2014, výpoveď žalobcovi však nepredložil. Žalobca bol toho názoru, že neexistuje žiadny právne relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval sťažovateľa na ukončenie nájomnej zmluvy, a predísť enormným škodám na strane žalobcu možno iba nariadením navrhovaného

Listom sťažovateľa z 27. júna 2014 žalobca osvedčil aj to, že sťažovateľ je toho názoru, že žalobcovi bola doručená výpoveď z nájmu a výpovedná doba uplynie 31. augusta 2014. Okresný súd však považoval za významné to, že jednou z podmienok na vydanie predbežného opatrenia je vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej, čo podľa názoru okresného súdu splnené nebolo. Vo veci samej sa žalobca

Za tohto stavu ani eventuálny prevod nehnuteľností odporcom by nemal za následok nezvrátiteľný stav, pretože aj v takomto prípade by mal žalobca aj naďalej možnosť úspešne sa domáhať neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy voči odporcovi.

rozhoduje o navrhovanom predbežnom opatrení, ktorým by mal sťažovateľovi uložiť povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností, teda predmetu nájmu vymedzeného nájomnou zmluvou, nájom trvá. Žalobca sám uviedol, že prípadná výpovedná doba má uplynúť až 31. augusta 2014 a v dobe rozhodovania o návrhu žalobcu žalobcovi nehrozí vznik reálnej ujmy.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ neosvedčil existenciu takých okolností, ktoré si objektívne vyžadujú nutnosť dočasnej úpravy pomerov v ním uplatňovanom rozsahu, a nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Samotné odvolanie žalobca odôvodnil tým, že okresný súd nesprávne právne posúdil splnenie, resp. nesplnenie predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca bol toho názoru, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a jednoznačne formuloval, čoho sa mieni domáhať vo veci samej. Žalobca zdôraznil, že do dnešného dňa predmet nájmu riadne užíva, hospodári na ňom a užíva ho ako riadny hospodár obvyklým spôsobom, teda vykonáva všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre užívateľa predmetu nájmu z príslušných zákonov, z platného lesného hospodárskeho plánu schváleného príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, z predmetnej nájomnej zmluvy, ako aj zo všeobecne záväzných právnych predpisov, dodržiava dohodnuté podmienky a platí sťažovateľovi nájomné.

Vo vzťahu k bezprostredne hroziacej ujme žalobca zdôraznil, že s ohľadom na to, že nájom bolo dohodnutý do 31. decembra 2026, vykonal rozsiahle investície vo výške desiatok miliónov eur, keď nakúpil stroje, nakladače a zariadenia na obrábanie a obhospodarovanie prenajatej pôdy, vybudoval sklady, v záujme riadneho a účelného užívania predmetu nájmu, o čom predložil doklady.

Pretože vzťahy medzi účastníkmi, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, sa stali neudržateľné, považuje žalobca potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov za nevyhnutnú. Ďalej uviedol, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil, že v uvedenom prípade nie je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom vo veci samej. Krajský súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu, uznesenie okresného súdu

Vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 nadobudlo právoplatnosť 1. októbra 2014.

Odvolací súd sa uspokojil v odôvodnení svojho rozhodnutia s uvedením popisu zákonných podmienok vydania predbežného opatrenia bez toho, aby tieto podrobne skúmal. Nevzal do úvahy, že v priebehu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bolo k nájomnej zmluve uzatvorených desať dodatkov, predmetom ktorých bola najmä úprava výmery predmetu nájmu, ktorá sa počas trvania zmluvného vzťahu postupne zmenšovala. Krajský súd nevzal do úvahy ani to, že v súbehu medzi účastníkmi boli „dve“ zmluvy, a to jedna na nájom lesných pozemkov na vykonávanie ťažby a druhá, predmetom ktorej mal byť nájom výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch v zmysle v tom čase účinného zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

Podľa nájomnej zmluvy aj odopretím prevzatia výpovede prenajímateľa nájomcom sa táto považuje za doručenú a spôsobuje právne následky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, podľa ktorého trval nájomný vzťah bez problémov. Sťažovateľ poukázal i na to, že v priebehu trvania nájmu boli vykonávané pozemkové úpravy podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“). Rozhodnutiami obvodných pozemkových úradov vydaných v rokoch 2007 – 2012 boli schválené pozemkové úpravy vo viacerých dotknutých katastrálnych územiach ( ), čo malo za následok v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. zánik nájomných vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam, čím sa stali pozemky voľné. Krajský súd navyše nevzal do úvahy, že právny stav užívania nehnuteľností sa riadi ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných

opatrenie. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (vo veci sp. zn. 4 Cdo 95/2010) konštatoval, že materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť.

Podaním doručeným ústavnému súdu 11. februára 2015 navrhol sťažovateľ ústavnému súdu rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014. Svoj návrh odôvodnil tým, že takéto rozhodnutie by nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom, ale najmä tým, že žalobca intenzívne na predmete nájmu ťaží, sťažovateľovi tým vzniká škoda a žalobcovi prospech. Sťažovateľ predložil ústavnému súdu odborné vyjadrenie č. 2/2015 vypracované , súdnym znalcom v odbore lesníctvo, z 3. februára 2015, v ktorom znalec uvádza, že od 1. septembra 2014 ku dňu vypracovania tohto stanoviska bolo na pozemkoch sťažovateľa v obhospodarovaní žalobcu vyťažené drevo v množstve približne 869 m3 v hodnote zaokrúhlene 32 200 €. S týmto odôvodnením žiadal sťažovateľ ústavný súd, aby odložil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 a zároveň uložil žalobcovi, aby sa dočasne zdržal oprávnenia priznaného rozhodnutím krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Krajský súd uznesenie sp. zn. 41 Cob 461/2014 z 18. septembra 2014 odôvodnil takto: „Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. .

účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

ochrana. Osvedčenie nároku a predpokladov musí byť nepochybné a presvedčivé. V danej veci navrhovateľ osvedčoval potrebu nariadenia predbežného opatrenia voči odporcovi tou skutočnosťou, že vzhľadom na výpoveď z nájomnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú s odporcom, kedy podľa vlastného vyjadrenia odporcu dňa 31. 8. 2014 uplynie výpovedná lehota, čím dôjde k zániku predmetnej nájomnej zmluvy, navrhovateľ stratí legitímny titul na užívanie predmetných nehnuteľností, pričom jeho investície do strojov, zariadení, skladov a stavieb boli rozsiahle. Poukazoval na to, že návratnosť investície bola vypočítaná na dlhodobý prenájom, takže pri predčasnom vypovedaní nájomnej zmluvy by túto nešlo získať späť, stala by sa nenávratnou s tým, že predčasným znemožnením užívania predmetu nájmu utrpí navrhovateľ rozsiahle škody. Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere (článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), čomu zodpovedá, ak vo výroku uznesenia o nariadení predbežného opatrenia sú konkretizované čiastkové zákazy pre odporcu, ako vlastníka

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení podľa citovaného ustanovenia súd musí zvažovať primeranosť ujmy, ktorá by nariadením predbežného opatrenia vznikla odporcovi, nakoľko táto ujma nesmie byť neprimeraná oproti výhode, ktorá nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ.

samej neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy, ím osvedčil právny základ nároku proti odporcovi. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej nie je vecná súvislosť. Odvolací súd preskúmaním veci prišiel k záveru, že práve tým, že navrhovateľ navrhuje, aby bol odporca povinný strpieť užívanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu do doby, kým bude právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy je daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania vo veci samej už aj s poukazom na investície vynaložené navrhovateľom, ktorých návratnosť bola podľa navrhovateľa vypočítaná na dlhodobý prenájom, keď zmluva mala trvať do 31. 12. 2026. V posudzovanom prípade navrhovateľ osvedčil splnenie zákonných predpokladov

V pôvodnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10 zo strany navrhovateľa v rozsahu a za účelom stanovených dotknutou nájomnou zmluvou v zmysle jej dodatkov, a to až právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy a zároveň žiadal, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom scudziť, predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiť záložné právo, či vecné bremeno, a to k predmetným nehnuteľnostiam, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej Dodatkov č. 1 až č. 10, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci neplatnosti výpovede z predmetnej nájomnej zmluvy.

z predmetnej nájomnej zmluvy. Keďže samotný navrhovateľ žiadal v odvolaní zmeniť rozhodnutie okresného súdu tak, aby súd nariadil predbežné opatrenie len v rozsahu prvého petitu, odvolací súd , ktorý je viazaný rozsahom odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v tejto časti napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vo zvyšku ohľadne petitu, ktorým pôvodne navrhovateľ žiadal odporcovi zakázať akýmkoľvek spôsobom scudziť, najmä predať, darovať, zameniť a akýmkoľvek spôsobom zaťažiť, najmä zriadiť záložné právo či vecné bremeno, a to k predmetným nehnuteľnostiam, teda predmetu nájmu vymedzeného Nájomnou zmluvou o nájme lesných pozemkov na hospodárenie v lesoch a o vykonávaní práva poľovníctva dňa 12. 3. 2004 v znení jej

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu konštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené. Takto krajský súd podrobne a jasne vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia boli splnené, najmä preto, že žalobca osvedčil existenciu nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi, jej výpoveď sťažovateľom a jej spornosť, ako aj uplynutie výpovednej doby. Žalobca osvedčil i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi predbežným opatrením v záujme predchádzania vzniku hroziacej škody na strane žalobcu. Krajský súd vysvetlil i to, v čom videl potrebnú súvislosť medzi predbežným opatrením a konaním vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

S ohľadom na uvedené nebolo už dôvodné osobitne sa zaoberať návrhom sťažovateľa na vydanie dočasného opatrenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015