II. ÚS 381/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2015 doručené doplnenie sťažnosti , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 220/2006 a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 393/2013.

Sťažnosť bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2015 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie I. senátu ústavného súdu, ktorého členkou je aj sudkyňa Marianna Mochnáčová, ktorej bola vec sťažovateľa pridelená ako sudkyni spravodajkyni.

Sťažovateľ v doplnenej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. mája 2015 uviedol: „Sťažovateľ týmto vznáša námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Marianne Mochnáčovej a žiada jej vylúčenie z konania ohľadom rozhodovania o jeho Ústavnej sťažnosti a to z dôvodu, že na ňu podal trestné oznámenie pre korupčné správanie, ohováranie osoby sťažovateľa a pod. a to priamo na Generálnu prokuratúru SR. Existencia podaného trestného oznámenia bez ohľadu na výsledok trestného konania je odôvodnená pre vylúčenie sudkyne z prejednávania právnej veci sťažovateľa, keďže vznikli dôvodné pochybnosti o objektívnosti a nezaujatosti tejto sudkyne.“

K vyhláseniu o predpojatosti sa sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová vyjadrila listom z 26. mája 2015, v ktorom uviedla, že má pridelenú ešte jednu vec sťažovateľa vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 5408/2015 a že sa necíti byť vo veci predpojatá.

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Sudkyňa ústavného súdu Marianna Mochnáčová vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že sa necíti byť predpojatá vo veci.

Pri posúdení námietky účastníkov konania treba vychádzať aj z právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo rozhodovaní v iných veciach“), podľa ktorej tieto účastníkmi konania prezentované dôvody, o ktoré sa opiera spochybnenie nezaujatosti označenej sudkyne ústavného súdu, jednoznačne spadajú do rámca negatívne vymedzených okolností, na ktoré konajúci súd pri rozhodovaní o vylúčení sudcu prihliada.