II. ÚS 384/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2015 doručená sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014. Zároveň sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho sťažnosti.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. 4 PP 62/2014­14 z 21. mája 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) zamietnutá. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej uviedol: „Krajský súd v Trnave prejednával moju sťažnosť až o sedem mesiacov dňa 2.12.2014. Uznesenie Krajského súdu mi bolo následne doručené až dňa 26.1.2015 a odoslané z Trnavy 23.1.2015, teda od môjho písomného odvolania na Krajský súd v Trnave o sedem mesiacov! Z uvedeného dôvodu podávam sťažnosť na prieťahy v konaní na Krajský súd v Trnave, čím boli voči mojej osobe porušené práva zaručené mi zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žiadam Ústavný súd SR podľa § 50 ods. 3 o finančné zadosťučinenie vo výške 4 (štyroch) priemerných platov deklarovaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky.“

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tos 162/2014.

Zo skutočností uvádzaných sťažovateľom a z predložených listín, najmä uznesenia krajského súdu č. k. 6 Tos 162/2014­24 z 2. decembra 2014 vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu bolo namietané konanie právoplatne skončené. Krajský súd ako súd odvolací rozhodol v namietanom trestnom konaní už označeným uznesením z 2. decembra 2014, proti ktorému nebol prípustný ďalší riadny opravný prostriedok a ktoré tak v zmysle ustanovenia § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nadobudlo v uvedený deň právoplatnosť. Sťažnosť bola ústavnému súdu odoslaná 10. februára 2015 a doručená 13. februára 2015.