II. ÚS 387/2015

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 46/2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Piešťany, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 533,46 € (slovom päťstotridsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Bizoňa, Advokátska kancelária Bizoň & Partners, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: «Obchodná spoločnosť , so sídlom... ... (ďalej ako „Žalobca“) sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava dňa 23. 10. 2006 domáhala voči Sťažovateľovi zaplatenia sumy 32.712,61 € (985.500,- Sk) spolu s úrokom z omeškania... Veci bola pridelená sp. zn. 22Cb/213/2006. ... Dňa 01. 01. 2008 bol z dôvodu reorganizácie a zmeny príslušnosti súdov opätovne vytvorený Okresný súd Piešťany, ktorý sa na základe toho stal miestne príslušným súdom v konaní o žalobe podľa bodu 1 tejto sťažnosti. Vec je odvtedy vedená na Okresnom súde Piešťany (ďalej ako „Okresný súd“) pod sp. zn. 5Cb/46/2008. Podľa vedomostí sťažovateľa Okresný súd až do 19. 12. 2013 nevykonal žiadny procesný úkon vo veci... Dňa 04. 03. 2014 sa konalo prvé pojednávanie vo veci. Toto bolo odročené na deň 13.05.2014 a neskôr na deň 08. 07. 2014 na základe žiadosti Žalobcu. ... Aj pojednávanie nariadené na deň 08. 07. 2014 bolo následne odročené. Okresný súd uznesením zo dňa 04. 07. 2014, č. k. 5Cb/46/2008-316, prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „OSP“) a to až „do rozhodnutia odvolacieho súdu, o odvolaní proti rozsudku č. k. 12Cb/76/2010-218 zo dňa 12. 05. 2014, v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12Cb/76/2010.“ Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. 11. 2014 č. k. 21Cob/219/2014-334, potvrdil uznesenie Okresného súdu... V konaní pod sp. zn. 12Cb/76/2010 už Okresný súd... rozhodol rozsudkom zo dňa 12. 05. 2014, č. k. 12Cb/76/2010-218, tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Sťažovateľ podal dňa 27. 01. 2015 sťažnosť predsedníčke Okresného súdu proti porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. O vybavení sťažnosti bol Sťažovateľ upovedomený listom Okresného súdu zo dňa 02. 03. 2015, sp. zn. Spr. 107/2015, tak, že sťažnosť bola uznaná ako dôvodná iba za obdobie do 03. 07. 2014. Vo vzťahu k zostávajúcemu obdobiu predsedníčka Okresného súdu uviedla, že „vzhľadom k tomu, že dňa 4. 7. 2014 bolo rozhodnuté o prerušení konania, ktoré rozhodnutie po potvrdení odvolacím súdom je právoplatné, nie je možné v tomto období hovoriť o nekonaní súdu, či o prieťahoch v konaní, nakoľko tomu bráni skutočnosť, že konanie je právoplatne prerušené a vtedy súd nevykonáva pojednávania a pokračuje v konaní, až keď odpadne prekážka, pre ktorú sa prerušilo.“ Na záver predsedníčka

. . Sťažovateľ od podania žaloby poskytol Okresnému súdu dostatočný priestor, aby vo veci plynule konal. Sťažovateľ si nie je vedomý žiadneho konania, ktorým by mohol čo i len čiastočne prispieť k tomu, že v konaní nebolo do dnešného dňa vydané rozhodnutie vo veci samej aspoň prvostupňovým súdom. Sťažovateľ je preto presvedčený, že správanie Sťažovateľa nie je príčinou, prečo Okresný súd do dnešného dňa vo veci nerozhodol.

. . . od 19. 12. 2013 do 03. 07. 2014 (od nariadenia prvého pojednávania do rozhodnutia o prerušení tunajšieho konania) - v tomto období Okresný súd po dobu necelých 7 mesiacov riadne vo veci konal, . . . od 04. 07. 2014 až do dnešného dňa (od rozhodnutia o prerušení tunajšieho konania) - počas tohto obdobia Okresný súd opätovne vo veci nekoná a konanie po takmer 8 rokoch od podania žaloby prerušil.

Zo žiadneho ustanovenia Ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

. . Sťažovateľ sa v zmysle ustanovenia článku 127 ods. 3 Ústavy touto sťažnosťou domáha tiež priznania finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- €: . . . jednak ako kompenzáciu za pocit bezmocnosti a frustrácie z postupu Okresného súdu, keď tento ani po 8,5 roku nedokázal vo veci rozhodnúť,

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „I. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/46/2008 porušené boli. II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cb/46/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

III. Obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE, a.s. trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec. Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvale, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky potrebné úkony bezodkladne tak, ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

II.

Zo spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 5 Cb 46/2008 ústavný súd zistil takýto priebeh namietaného konania: Dňa 23. októbra 2006 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh na začatie konania navrhovateľa obchodnej spoločnosti , proti sťažovateľke o zaplatenie sumy 985 500 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 22 Cb 213/2006. Dňa 4. decembra 2006 Okresný súd Trnava vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a sťažovateľku vyzval na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 10 dní. Dňa 22. januára 2007 sťažovateľka doručila vyjadrenie, v ktorom navrhla prerušiť konanie. Dňa 7. februára 2007 bola vec pridelená do oddelenia „Obchodné veci“, ostala jej sp. zn. 22 Cb 2013/2006. Dňa 30. apríla 2007 Okresný súd Trnava vyzval , právneho zástupcu žalobcu, aby doložil plnú moc.

Dňa 13. mája 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Účastníci neboli prítomní. Bolo odročené na 8. júl 2014. Dňa 1. júla 2014 bolo doručené stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu sťažovateľa zo 6. marca 2014 – doplnenie. Dňa 4. júla 2014 okresný súd uznesením prerušil konanie do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku č. k. 12 Cb 76/2010-218 z 12. mája 2014 v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 12 Cb 76/2010 (právoplatnosť nadobudlo 16. januára 2015). Dňa 8. júla 2014 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka, žalobca, ani ich právni zástupcovia neboli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že 4. júla 2014 okresný súd rozhodol o prerušení tohto konania do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku č. k. 12 Cb 76/2010-218 z 12. mája 2014. Dňa 22. júla 20014 bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu o prerušení konania. Dňa 1. augusta 2014 okresný súd zaslal odvolanie na vedomie právnemu zástupcovi navrhovateľa. Dňa 26. augusta 2014 bolo doručené stanovisko navrhovateľa k odvolaniu sťažovateľky. Dňa 16. októbra 2014 bola vec postúpená Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky (veci bola pridelená sp. zn. 21 Cob 219/2014). Dňa 9. januára 2015 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu č. k. 21 Cob 219/2014-334 z 28. novembra 2014, ktorým potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (právoplatnosť nadobudlo 16. januára 2015)

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, I. ÚS 731/2014).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, II. ÚS 146/2012). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom. Sťažovateľka za porušovateľa svojich práv označila Okresný súd Piešťany a konanie vedené pod sp. zn. 5 Cb 46/2008. Označené konanie na okresnom súde začalo 7. februára 2008. Do prvého úkonu okresného súdu smerujúceho k rozhodnutiu veci, t. j. pojednávania 4. marca 2014, uplynulo 5 rokov. V tomto období bol okresný bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný. V ďalšom období konal okresný súd plynule. Okresný súd 4. júla 2014 podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku konanie uznesením sp. zn. 5 Cb 46/2008 prerušil do rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 12 Cb 76/2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. januára 2015. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V súvislosti so skutočnosťou, že napadnuté konanie vedené okresným súdom bolo prerušené, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania spravidla nemožno dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. napr. III. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03, II. ÚS 3/00, I. ÚS 214/06, II. ÚS 397/2014). Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že úplnou procesnou nečinnosťou okresného súdu v označenom období do 4. marca 2014 došlo v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 46/2008 k zbytočným prieťahom, a teda k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a rovnako aj čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, vyjadrenie z 8. septembra 2015), každý úkon po 139,83 €, čo predstavuje sumu 419,49 €, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z. z.) za 3 úkony po 8,39 €, spolu 444,66 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky, keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 533,46 €. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nevyhovel.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016