II. ÚS 392/2015

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2015 osobne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LABAŠ s. r. o., Textilná 1, Košice (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Klaudia Azariová, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 CbZm 31/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka podala 15. augusta 2014 okresnému súdu návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 14 186,86 € s príslušenstvom proti odporcom v 1. až 3. rade z titulu neuhradených faktúr za odobratý tovar.

Podľa sťažovateľky je „celé konanie... vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednenia veci v primeranej lehote. ... celé konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a Okresný súd Košice I bez toho, aby najprv vydal zmenkový platobný rozkaz, alebo aspoň vyzval navrhovateľa na opravu chýb v návrhu podľa § 43 ods. 1 O. s. p. nariadil pojednávanie, čím značnou mierou spôsobil zbytočné prieťahy v tomto konaní a znížil reálnu vymožiteľnosť žalovanej sumy.“.

V súvislosti s kritériami, podľa ktorých ústavný súd skúma, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sťažovateľka uvádza: „Uplatnenie nároku vyplývajúceho zo zmenky je súčasťou štandardnej agendy zmenkových súdov a existuje k tejto otázke ustálená judikatúra. Úlohou súdu je nastoliť právnu istotu v predmetnej veci. A nie je možné akceptovať dobu, počas ktorej Okresný súd Košice I ani len nevyzval navrhovateľa na úhradu súdneho poplatku aj napriek mnohým telefonickým dopytom a urgenciám zo strany právneho zástupcu navrhovateľa. Aj podľa názoru sťažovateľa nie je vec právne ani skutkovo zložitá, preto nie je možné ospravedlniť dobu, počas ktorej mal Okresný súd Košice I vo veci konať a právoplatne rozhodnúť. Okresný súd Košice I postupoval neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní spočiatku nekonal vôbec, keď osem mesiacov ani len nevyzval navrhovateľa na úhradu súdneho poplatku a následne bez toho, aby vydal zmenkový platobný rozkaz alebo vyzval navrhovateľa na opravu chýb v návrhu nariadil pojednávanie, čím podľa názoru sťažovateľa konal zmätočne. Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu už viac ako 9 mesiacov, čo vzhľadom na to, že sa uplatňuje nárok zo zmenky a na skutočnosť, že postupným plynutím času sa znižuje reálna vymožiteľnosť nároku voči žalovaným je neprimeraný časový úsek.“

Sťažovateľka je presvedčená, že „konanie Okresného súdu Košice I nesmeruje... k právoplatnému skončeniu konania, ale naopak, konanie bezdôvodne predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie právnej istoty rozhodnutej veci. Ako vyplýva z chronológie tejto sťažnosti, v postupe Okresného súdu Košice I je obdobie, kedy nevykonáva žiadnu aktivitu smerujúcu k skončeniu konania alebo nevykonáva dostatočne potrebnú aktivitu a úkony na právoplatné skončenie veci samej.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol: „1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 CbZm/31/2014 bolo porušené. 2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 CbZm/31/2014 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 Eur (desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa. 4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 35/2015 z 23. apríla 2015 v reakcii na sťažnosť podanú sťažovateľkou v súlade s § 62 a nasl. zákona o súdoch vyplynuli tieto pre vec rozhodné skutočnosti: Dňa 15. augusta 2014 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Vec bola 15. decembra 2014 preradená do súdneho registra CbZm z dôvodu, že nebola predložená zmenka voči odporcom v 1. až 3. rade, nebol vykonateľný petit týkajúci sa úrokov z omeškania a nebol predložený originál plnej moci na zastupovanie v konaní pred okresným súdom. Okresný súd následne 9. apríla 2015 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Dňa 20. apríla 2015 zákonný sudca v napadnutom konaní nariadil pojednávanie na 18. jún 2015.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že okresný súd síce bol po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu dlhší čas nečinný, avšak po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu začal vo veci intenzívne konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna ochrana základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že nič nebráni sťažovateľke obrátiť sa na ústavný súd s opätovnou sťažnosťou za predpokladu, že ďalší postup okresného súdu v napadnutom konaní nebude smerovať plynule a efektívne k jeho právoplatnému skončeniu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2015